Burgenland (slovenský normovaný názov; zriedkavé názvy: Burgenlandsko, Hradsko; , , , ) je najvýchodnejšia a najmenej zaľudnená rakúska spolková krajina.
Územie Burgenlandu historicky patrilo do Uhorska (resp. od konca roka 1918 do Maďarska) a nebolo v ňom nijako zvlášť vyčlenené. Po prvej svetovej vojne sa územie stalo súčasťou Rakúska ako nová spolková krajina.
Burgenland hraničí na severe s mestom Bratislava, na východe s Rábsko-mošonsko-šopronskou župou a Vašskou župou (obe v Maďarsku), na juhu niekoľko kilometrov s dvoma slovinskými obcami Kuzma a Rogašovci a zo západnej strany s rakúskymi spolkovými krajinami Štajersko a Dolné Rakúsko. Burgenland je členom európskeho regiónu Centrope.
Názov Názov „Burgenland“ (teda „Krajina hradov") vychádza zo skutočnosti, že krajinu tvoria časti troch niekdajších uhorskýchžúp, z ktorých všetky mali v názve „Burg“. Kuriózny je fakt, že ani jeden z troch hradov, ktoré mu dali meno, sa nenachádza na území dnešného Burgenlandu. Všetky ležia na maďarskom území; ide o mestá Wieselburg (Mošon), Ödenburg (Šopron) a Eisenburg (Vasvár).
Začiatkom roku 1919 si Rakúsko nárokovalo aj časti župy Pressburg (Bratislavskej župy) pre Burgenland. Preto bol v júni 1919 navrhnutý názov „Vierburgenland“ („Krajina štyroch hradov"). V polovici augusta 1919 sa však na mierových rokovaniach dohodlo, že Pressburg bude pridelený Československu. Rakúsky kancelár Karl Renner zo Saint-Germain preto odporučil zmeniť názov na „Dreiburgenland“, čiže "Krajina troch hradov".
Názov „Burgenland“ údajne prvýkrát navrhol Gregor Meidlinger z Frauenkirchenu 6. septembra 1919 po rozhovore nemecko-maďarskej delegácie s kancelárom Karlom Rennerom. Tento názov sa začal bežne používať najneskôr spolu s prijatím spolkového ústavného zákona o postavení Burgenlandu ako rovnoprávnej spolkovej krajiny z 25. januára 1921. Ide teda o novotvar, ktorý v doslovnom preklade znamená „krajina hradov".
Dejiny Okolo roku 400 pred Kr. sa na území dnešného Burgenlandu usadili Kelti. Približne v čase Kristovho narodenia sa Burgenland stal súčasťou starovekej Rímskej ríše; jeho územie patrilo do provincie Panónia. Rímska nadvláda sa skončila v roku 378, územie potom osídlili Ostrogóti. Huni tu vládli v rokoch 433 až 453. V roku 454 sa v oblasti Neziderského jazera narodil budúci ostrogótsky kráľ Teodorich Veľký. Následne sídlili na tomto území Longobardi a Avari (600-800). Koncom 8. storočia porazil franský kráľ Karol Veľký Avarov a krajina bola začlenená do Franskej ríše. Územie dnešného Burgenlandu teda bolo približne od 9. storočia súčasťou Východofranskej ríše. V roku 907 Maďari dobyli krajinu a toto územie sa stalo súčasťou Uhorska.
Až do 20. storočia územie Burgenlandu patrilo k Uhorsku a je tak jedinou časťou Rakúska, ktorá nikdy nebola súčasťou Svätej ríše rímskej, Rakúskeho arcivojvodstva ani Predlitavska. Hranica Burgenlandu so zvyškom Rakúska zodpovedá práve niekdajšej rakúsko-uhorskej hranici.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 si novovzniknutý štát Nemecké Rakúsko okrem iného nárokoval aj nemecky hovoriacu časť západného Uhorska. V St. Germainskej zmluve uzavretej medzi Rakúskom a víťaznými mocnosťami prvej svetovej vojny bola oblasť v roku 1919 pridelená Rakúsku; Maďarsko sa muselo zaviazať k jej odstúpeniu v Trianonskej zmluve z roku 1920.
Rakúsko si toto územie oficiálne nárokovalo najneskôr v lete 1919, ale de iure sa jeho súčasťou stalo až v júli 1920 (teda keď nadobudla účinnosť Saintgermainská zmluva zo septembra 1919), prípadne v lete 1921 (kedy nadobudla účinnosť Trianonská zmluva a bolo dohodnuté odovzdanie územia). De facto sa súčasťou Rakúska stalo až v novembri 1921, kedy bolo územie po mnohých rakúsko-maďarských bojoch fyzicky obsadené Rakúskom. V Šoproni (pôvodne plánovanom hlavnom meste Burgenlandu) a okolí sa však v decembri 1921 konalo referendum, na základe ktorého mesto s okolím zostalo v Maďarsku. Definitívna úprava hranice Burgenlandu, t.j. úprava jej podrobností do ich súčasnej podoby, bola zrealizovaná v roku 1923.
Geografia náhľad|Neziderské jazero Burgenland má rozlohu a štátnu hranicu dlhú 397 km, ktorú zdieľa prevažne s Maďarskom, ale v malom rozsahu aj so Slovinskom a Slovenskom. Takmer Burgenlandu (takmer 10 % z celkovej plochy) patrí Esterházyho nadácii; čo z neho robí najväčšieho súkromného vlastníka pôdy v Burgenlande a jedného z najväčších v Rakúsku.
Najvyšším pohorím Burgenlandu je 884 m vysoký Geschriebenstein (maď. Írott-kő), cez vrchol ktorého prechádza štátna hranica. Najnižším bodom je Hedwighof v obci Apetlon s výškou , čo je zároveň najnižší bod v celom Rakúsku.
Neziderské jazero, ktoré je charakteristické pre severnú časť Burgenlandu, je v závislosti od použitej definície najväčšie alebo druhé najväčšie jazero v Rakúsku (po Bodamskom jazere). V Burgenlande je množstvo minerálnych a termálnych prameňov.
Zemepisný stred Burgenlandu (súradnice: ♁ 47° 28′ 41,2″ N , 16° 34′ 17,8″ E ) sa nachádza v Unterpullendorfe (obec Frankenau-Unterpullendorf) a geografi Burgenlandu ho označili tzv. „Centrálnym kameňom“ z Paulibergu.
Z hľadiska krajiny sa Burgenland delí na tri regióny, Severný Burgenland, Stredný Burgenland a Južný Burgenland.
Nachádza sa tu Národný park Neziderské jazero – Seewinkel, ktorý tvorí rakúsku časť kultúrnej krajiny Fertő/Neusiedler See zapísanej na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Administratívne členenie náhľad|Rozdelenie okresov v Burgenlande podľa regiónov:
Burgenland pozostáva zo 171 nezávislých obcí a je rozdelený do siedmich politických okresov a dvoch slobodných miest Eisenstadt a Rust. Burgenland mal v roku 2019 najnižší priemerný počet obyvateľov na obec zo všetkých rakúskych spolkových krajín s priemerom len 1716 obyvateľov na obec. Celé Rakúsko malo v roku 2019 v priemere 4227 obyvateľov na jednu obec.
+ Okresy a slobodné mestá (od severu na juh) Názov Rozloha (km²) Počet obyvateľov (2022) Evidenčné číslo vozidiel Neusiedl am See 1038,64 60,806 ND Eisenstadt-okolie 453,14 44,257 EU Eisenstadt 42,88 15,240 E Rust 20,01 1,984 E Mattersburg 237,83 40,593 MA Oberpullendorf 701,44 37,524 OP Oberwart 732,58 54,353 OW Güssing 485,34 25,668 GS Jennersdorf 253,34 17,158 JE Ekonomika a infraštruktúra náhľad|Diaľnica A6 (Nordost Autobahn) v blízkosti obce Potzneusiedl, v pozadí veterné turbíny náhľad|Vinohrady v oblasti Donnerskirchen Doprava Cez Burgenland vedú diaľnice A2, A3, A4, A6, spolková cesta B50 (B 50) a rýchlostná cesta S31. Vďaka nim je región prepojený s nabližšími rakúskymi veľkomestami Graz a Viedeň.
Spojenie železnicou zabezpečujú železničné trate Raaberbahn, Pannoniabahn, Neusiedler Seebahn a čiastočne používaná Pinkatalbahn. Do roku 2022 premávali vlaky aj po trati Südburgenländische Regionalbahn.
V Burgenlande existuje niekoľko regionálnych autobusových liniek (hlavne poštové autobusy ÖBB a autobusy zo Südburgu), ktoré patria do systému integrovanej dopravy Verkehrsverbund Ost-Region (VOR). Okrem toho bola v roku 2021 založená spoločnosť Verkehrsbetriebe Burgenland s cieľom zlepšiť infraštruktúru verejnej dopravy v južnom Burgenlande.
Ekonomika Kvôli nedostatku alternatív v regióne dominovalo poľnohospodárstvo. Ako ekonomicky zaostalá spolková krajina Rakúska bol Burgenland v roku 1995 vyhlásený za 1. cieľovú oblasť Európskej únie a dostával dotácie do roku 2013. Stále existuje rozdiel medzi severom a juhom v ekonomickej sile. Približne 23 000 obyvateľov Burgenlandu dochádza za prácou do Viedne denne alebo týždenne.
Burgenland sa poľnohospodárstvom vyznačuje dodnes. Spolu s Dolným Rakúskom je najvýznamnejšou vinohradníckou oblasťou Rakúska. V celej spolkovej krajine sa pestuje 11 284 hektárov viniča (stav k 30.11.2022). Delí sa na tieto vinohradnícke oblasti: Neusiedlersee () Leithaberg () Rust () Rosalia () Mittelburgenland () Eisenberg ()
Okrem krajinského hlavného mesta Eisenstadt sú dôležitými hospodárskymi lokalitami aj obchodné strediská Kittsee, Parndorf/Neusiedl am See, Müllendorf a Heiligenkreuz. Medzi popredné spoločnosti v Burgenlande patria Unger Stahlbau, Melecs, Leier International a Becom Electronics. Burgenland je európskym priekopníkom v oblasti veternej energie. V roku 2000 približne tri percentá elektriny vyrobenej v krajine pochádzali z veterných turbín, v roku 2011 to bola už polovica. V roku 2013 bola krajina z hľadiska elektriny sebestačná, keďže 100 percent elektriny spotrebovanej v regióne bolo dodaných z obnoviteľných energií.
Kultúra náhľad|Hrad Forchtenstein V minulosti tu pôsobili významní klasickí hudobníci Franz Liszt a Joseph Haydn.
Kultúrne podujatia sa konajú hlavne v lete, ako napr. Festival komornej hudby Lockenhaus, Festival pri jazere v obci Mörbisch, operný festival v rímskom kameňolome St. Margarethen, zámocké hry v Kobersdorfe, zámocké hry, muzikál a kultúrne leto v Güssingu, letný festival v Jennersdorfe či európske sympózium Kaisersteinbruchs. Nádvorie Táborského hradu s dvojposchodovými arkádami sa v lete využíva na operné predstavenia a množstvo iných podujatí.
Vďaka prítomnosti viacerých menšín sú ľudové zvyky v Burgenlande obzvlášť pestré. Konajú sa tu aj kultúrne podujatia ako chorvátske či maďarské domáce večery, ktoré organizujú práve menšiny.
Pamätihodnosti Esterháziho palác: Barokový palác, ktorý bol od 17. storočia vo vlastníctve šľachtického rodu Esterházy; najvýznamnejšia stavba hlavného mesta krajiny Eisenstadtu. Zámok Halbturn: Barokovú budovu postavil Johann Lukas von Hildebrandt začiatkom 18. storočia a slúžila ako poľovnícke a letné sídlo cisárskej rodiny. Zámok Kobersdorf: Franz Graf Kery postavil v 17. storočí na mieste niekdajšieho vodného hradu neskororenesančné krídlo. Od roku 1972 sa tu konajú Zámocké hry Kobersdorf. Zámok Rotenturm: postavený v 60. rokoch 19. storočia ako sídlo grófskej rodiny Erdödyovcov, mal po roku 1924 rôznych majiteľov a chátral. Od roku 2008 je v súkromnom vlastníctve a prešiel kompletnou rekonštrukciou. Plesové sály sa využívajú na rôzne podujatia a kaplnka v rámci hradu sa dá využiť na svadobné obrady. Hrad Forchtenstein: Neskorostredoveká stavba bola bývalým sídlom pánov z Forchtensteinu. V roku 1450 šľachtický rod vymrel pre nedostatok mužských potomkov a hrad bol 170 rokov vo vlastníctve Habsburgovcov. Mikuláš Esterházi dostal zámok od cisára Ferdinanda II. v roku 1622 a rozšíril dnes už schátraný zámok na pevnosť. Hrad Lockenhaus: Hrad na kopci z 13. storočia sa nachádza v pohorí Günser na skalnom výbežku na Günsbachu. V roku 1968 získal areál hradu Paul Anton Keller s manželkou a zrekonštruovali hrad, ktorý bol v zlom stave. Zámok Schlaining: Po rozsiahlych rekonštrukciách je zámok z 13. storočia domovom Mierového inštitútu a rôznych výstav. Zámok Güssing: Postavený v roku 1157 je najstarším hradným komplexom v Burgenlande a od roku 1524 je vo vlastníctve rodiny Batthyány. V roku 1459 získal hrad historický význam, keď sa na ňom zišli nespokojní magnáti a cisár Fridrich III. zvolený za uhorského kráľa. Zámok Bernstein: Najvyššie položený zámok v Burgenlande je vo vlastníctve rodiny Almásy od roku 1892 a v súčasnosti je prevádzkovaný ako hotel a reštaurácia. Zrúcanina hradu Landsee: Bývalá pevnosť bola len niekoľko stoviek metrov východne od hranice medzi rakúskymi územiami Svätej ríše rímskej a Uhorským kráľovstvom. Zrúcanina hradu je obľúbeným cieľom uprostred prírodného parku Landseer Berge. Bergkirche: nazývaný aj „Haydnkirche"; v 17. storočí bol plánovaný ako pútnický kostol, po desaťročiach prerušenia výstavby bol dokončený až v roku 1803. Od roku 1932 je v kostole rakva skladateľa Josepha Haydna (1732–1809). Dóm sv. Martina: Bývalý farský kostol je od roku 1960 katedrálou Eisenstadtskej diecézy. Bazilika Frauenkirchen: Po rozsiahlom zničení v dôsledku druhého tureckého obliehania Viedne (1683) bol barokový pútnický kostol od základov prestavaný a v roku 1990 bol pápežom Jánom Pavlom II. povýšený na baziliku minor.