Domitius Ulpianus (asi 170 – 228) bol rímsky právnik pochádzajúci z fenického Tyru, autor početných právnických spisov spadajúcich do rokov 211 – 222.
Život Ulpianus sa objavuje v doložených záznamoch po prvý raz ako jeden zo žiakov Papiniana a člen poradného výboru (consilium principis) cisára Septimia Severa. Za vlády jeho syna, Caracallu dosiahol funkciu cisárskeho úradníka zodpovedajúceho za požiadavky vznášané na dvore (magister libellorum). Počas vlády cisára Heliogabala (218 – 222) bol nútený zdržiavať sa mimo Ríma, ale cisár Alexander Severus ho roku 222 rehabilitoval a neskôr z neho urobil svojho hlavného poradcu a veliteľa prétorianskej gardy. Obmedzenie výsad, ktoré udelil prétoriánom cisár Heliogabalus, vyvolalo napätie medzi príslušníkmi gardy a ich veliteľom, a to viedlo roku 228 k jeho zavraždeniu.
Dielo Ad Masurium Sabinum (K Mesuriovi Sabinovi), 50 kníh, komentár k občianskemu právu Ad edictum praetoris (K vyhláške prétora), 83 kníh, komentár k právu prétorov Disputationes (Právne spory) Responsa (Odpovede) Institutiones (Základy) Liber singularis regularum (Kniha právnych zásad)
Ulpianus je považovaný za jedného z pätice vrcholových právnikov antiky. Jeho dielo tvorilo významný prameň neskorších zákonníkov, Codex Theodosianus a Codex Iustinianus.
Iné projekty
Literatúra
GREGOR, Martin. Základy rímskeho práva: Historický úvod, pramene a subjekty. Praha: Leges, 2022, s. 109 - 118. ISBN 978-80-7502-598-2.
Zdroj
Kategória:Úmrtia v 228 Kategória:Právnici starovekého Ríma