Gen. por. Dr. med. dent. Walter Karl Friedrich Assmann (iný zápis: Aßmann) (* 22. júl 1896, Mühlhausen, Nemecko† 1. máj 1964, Offenbach am Main, Nemecko) bol nemecký stomatológ a generálporučík Wehrmachtu, veliteľ 101. horskej divízie (nem. 101. Jäger-Division) od 12. júna 1944 do mája 1945, kedy bola jednotka rozpustená. S touto jednotkou sa zúčastnil bojov na východnom fronte v rámci skupiny armád Severná Ukrajina. Účastnil sa ústupových bojov na juhovýchodnom slovensku.

Život Mladosť a raná kariéra Narodil sa 22. júla 1896 v meste Mühlhausen v Durínsku ako syn miestneho obchodníka. Do armády vstúpil 10. augusta 1914 a ako dobrovoľník bol umiestnený do 167. pešieho pluku. 28. augusta ho prevelili do 234. záložného pešieho pluku v ktorom bojoval až do zranenia z ktorého sa liečil v nemocnici v Driburgu 24. apríla až 18. júna 1915. Po návrate do jednotky a povýšení do hodnosti poručíka sa stal veliteľom čaty a po roku služby bol zaradený do dôstojníckeho výcviku. Od 16. augusta do 5. septembra 1916 slúžil ako spojovací dôstojník pechoty v 51. rezervnom delostreleckom pluku. Potom, čo bol do 4. mája 1917 zástupcom pobočníka 102. rezervnej pechotnej brigády, bol 10. júla 1918 preložený do štábu brigády.

Medzivojnové obdobie Po vojne sa Assmann stal pobočníkom elitného práporu 51. záložnej divízie a od 21. januára 1919 pobočníkom II. práporu dobrovoľníckeho pluku 168. 22. marca 1919 nastúpil do 3. roty výcvikového práporu 9. pešej divízie. Táto jednotka bola nasadená na ochranu východnej hranice v Sliezsku.

20. januára 1920 bol prepustený z vojenskej služby v hodnosti poručíka. Angažoval sa v rôznych polovojenských organizáciách, bol okrem iného veliteľom marburského študentského práporu v Durínsku a potom pôsobil v bavorskej domobrane vo Würzburgu. Po prepustení z armády Assmann začal študovať zubné lekárstvo a v roku 1921 získal titul doktora zubnej medicíny.

S účinnosťou od 15. júla 1934 bol súčasne povýšený na kapitána a zaradený do 13. (württemberského) pešieho pluku Reichswehru a pridelený k II. práporu. Do 14. septembra 1934 sa zúčastnil výcvikového kurzu v Döberitzi a 1. októbra 1934 sa stal veliteľom 3. roty pešieho pluku Heilbronn, neskôr pešieho pluku 34, kde bol 30. septembra 1938 povýšený na majora. 10. novembra 1938 prešiel Assmann ako veliteľ 3. roty k pohraničnému pechotnému pluku 125.

Druhá svetová vojna Po napadnutí Poľska bol od 2. novembra 1939 veliteľom štábneho veliteľstva XII. armádneho zboru. S účinnosťou od 1. apríla 1940 bol menovaný veliteľom poľného rekrutského práporu 125 a od 2. júna 1940 veliteľom 1. práporu pešieho pluku 479.

Počas bojov vo Franúzsku bol 14. júna 1940 bol Assmann zranený. 14. augusta 1941 povýšený na podplukovníka. Po uzdravení prevzal velenie pluku na východnom fronte. 18. januára 1942 prevzal velenie pešieho pluku 478 a krátko nato bol povýšený na plukovníka. Za úspechy pluku pod jeho velením bol navrhnutý na udelenie Rytierstva Železný kríž, rozhodnutie však bolo negatívne.

7. februára 1944 bol preložený do rezervy veliteľov, kde bol na jeden mesiac pridelený k 9. výcvikovému kurzu veliteľov divízií. Odtiaľ bol 5. apríla 1944 pridelený do rezervy veliteľov divízií OKH.

24. mája 1944 bol preložený do armádnej skupiny Severná Ukrajina, kde pôsobil ako zástupca veliteľa divízie. 12. júla 1944 prevzal velenie 101. horskej divízie a 1. septembra 1944 bol povýšený na generálmajora. Jeho jednotka najprv bojovala pri Ľvove, ale neskôr bola nasadená do obranných bojoch na Slovenskom území. Účastnil sa bojov južne od Kremnice, východne od Zvolena a v údolí Hrona pri Banskej Bystrici. V nemeckých prameňoch sa uvádza, že sa zvlášť vyznamenal za boje pri Michalovciach, za čo mu bol 10. februára 1945 udelený Rytiersky kríž Železného kríža.

Po povýšení na generálporučíka po ústupe z moravsko-slovenského pomedzia bol 29. marca 1945 v Dolnom Rakúsku so zvyškami svojej jednotky zajatý americkou 26. pechotnou divíziou.

Povojnové obdobie

Zo zajatia bol prepustený roku 1947, vrátil sa do Nemecka a venoval sa profesii zubného lekára.

Hodnostný postup Chronologický prehľad povýšení v nemeckej armáde: desiatnik () – 27. január 1915 poddôstojník (Unteroffizier) – 22. marec 1915 podporučík (Fähnrich) – 18. jún 1915 poručík (Leutnant) – 18. august 1915 nadporučík (Charakter als Oberleutnant) – 10. február 1920 kapitán (Hauptmann) – 15. júl 1934 major (Major) – 1. október 1938 podplukovník (Oberstleutnant) – 1. september 1941 plukovník (Oberst) – 1. máj 1942 generálmajor (Generalmajor) – 1. september 1944 generálporučík (Generalleutnant) – 16. marec 1945

Vyznamenania Chronologicky usporiadaný prehľad udelených vyznamenaní: Železný kríž (1914) 2. triedy – 28. august 1915 1. triedy – 16. október 1916 Odznak za zranenie (čierny) – 1914 Hanzovný kríž (Hamburg) – 28. máj 1918 Kríž cti – 12. február 1935 Železný kríž (1939) 2. triedy – 29. jún 1940 1. triedy – 15. júl 1941 Medaila za zimné ťaženie na východnom fronte Nemecký kríž (zlatý) – 25. apríl 1942 Rytiersky kríž Železného kríža – 10. február 1945

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy (archivovaná verzia prostredníctvom Internet Archive Wayback Machine)

Zdroj

Kategória:Narodenia v 1896 Kategória:Úmrtia v 1964 Kategória:Nemeckí generáli Kategória:Nemecké osobnosti druhej svetovej vojny Kategória:Nemecké vojenské osobnosti