thumb|Výročná schôdza Akadémie etických a politických vied v roku 1932, fotografia Académie des sciences morales et politiques () bola založená v roku 1795 ako súčasť Institut de France. Bola zrušená v roku 1803 v období vlády Napoleona I. a znovu zriadená na podnet historika Françoisa Guizota v roku 1832. Jej úlohou bolo vedecky popisovať život spoločnosti a následne navrhovať jej lepšie formy danej vláde.
Organizácia Akadémia združuje 50 členov, ktorí sú rozdelení do 6 sekcií: Filozofia Etika a sociológia Legislatíva, verejné právo a spravodlivosť Politická ekonómia, štatistika a financie História a geografia Všeobecná sekcia, po starom nazývaná „voľní členovia“. Ku týmto šiestim sekciám sa pridružujú zahraniční členovia a korešpondenti. Medzi zahraničnými členmi figurujú mená Václav Havel, Juan Carlos I. a Benedikt XVI.
Akadémia vytvára ešte jeden orgán so zameraním interdisciplinárnym. Na svojej internetovej stránke uverejňuje texty a oznamy, ktoré jej predkladajú členovia.
Dejiny Pred rokom 1789 „l'Académie des sciences morales et politiques“ neexistovala ako samostatná inštitúcia. Svoj pôvod má v „Classe des sciences morales et politiques“, ktorý bol súčasťou „l'Institut national des sciences et des arts“ založený „Národným konventom“ 5 fructidora roku III (22. august 1795), dva roky po zrušení „Kráľovskej akadémie“ dekrétom Konventu z 8. augusta 1793.
Inštitút bol rozdelený na tri triedy: prvá patrila vedám fyzikálnym a matematickým, čo bývala doména zrušenej „Kráľovskej akadémie vied“ druhá Politickým a etickým vedám tretia Literatúre a krásnym umeniam
Zrušenie Nariadením „Konzulátu“ z 3 pluviôse roku XI (23. január 1803) bol „Institut national“ reorganizovaný do štyroch tried: trieda fyziky a matematiky, trieda francúzskeho jazyka a literatúry, trieda histórie a starej literatúry, trieda krásnych umení. Členovia troch predošlých tried boli prerozdelení do štyroch nových. Táto reforma, ktorá sa snažila rekonštruovať bývalé kráľovské akadémie, bola ukončená nariadením Ľudovíta XVIII. z 21. marca 1816, v ktorom všetky názvy boli zlúčené do jediného Institut de France.
Obnovenie Minister informácií kráľa Ľudovíta-Filipa Orléanskeho historik François Guizot argumentoval v prospech znovuzaloženia Akadémie etických a politických vied. Bola reštaurovaná nariadením z 26. októbra 1832. Rozdelili ju na päť sekcií: filozofia a etika, sociológia, legislatíva, verejné právo a spravodlivosť, politická ekonómia a štatistika, neskôr doplnená výrazom „financie“, história a geografia.
Dvanásť akademikov prišlo z bývalej druhej triedy a títo zvolili svojich ďalších kolegov. Prvý vnútorný poriadok ustálil počet akademikov v každej sekcii, počet voľných členov, pridružených cudzích členov a korešpondujúcich členov. V roku 1964 sa Akadémia rozhodla zrušiť kategóriu voľných členov, aby ich združila do novej sekcie titulárnych akademikov zloženej z desiatich členov.
Náplň prác V posledných rokoch boli študované tieto témy: Štát a náboženstvo (1994) Úloha akadémie a miesto v štáte na konci 20. storočia (2000) Človek a jeho planéta (2002) Rôzne pohľady na Európu (2004) Má Francúzsko chorú justíciu? (2006)
Poradná činnosť Akadémia predkladá podľa vlastnej úvahy témy, ktoré považuje za dôležité pre spoločnosť v jednotlivých štúdiách: Názor Akadémie na projekt ústavy zahŕňajúci Environmentálnu chartu (10. máj 2004) Odporúčania uplatnení zákonov týkajúcich sa Internetu (9. júl 2001) Názor na reformy postupov sčítania ľudu (16. október 2000) Hľadisko na preklad európskych smerníc (19. jún 2000) Hľadisko proti úpravám ľudského genómu (5. jún 2000)
Udeľovanie cien Akadémia udeľuje ceny a rekompenzácie každý rok, zodpovedá aj za výber najlepších diel publikovaných na navrhnuté témy v konkurzoch.
Dáva aj svoj názor na výber veľkých ustanovizní vo vzdelávaní a výskume: École pratique des hautes études, École des hautes études en sciences sociales, Conservatoire national des arts et métiers, Collège de France.
Aktuálni členovia Úrad akadémie pre rok 2012: Madame Bastid-Bruguière - predseda, B. Collomb - podpredseda, X. Darcos - stály sekretár.
Iné projekty
Zdroj Oficiálna stránka Akadémie
Kultúrne inštitúcie