Tula () je mesto v Rusku, v jeho európskej časti 165 km južne od Moskvy, má 501 129 obyvateľovГорода с численностью населения 100 тысяч человек и более Informačné materiály o Všeruskom sčítaní obyvateľstva z roku 2010, s okolitými satelitmi približne 570-tisíc. Je strediskom Tulskej oblasti.
Geografia náhľad|vľavo|Satelitná snímka Tuly. Viditeľný je pás lesa južne a severovýchodne od mesta, pozostatok Veľkej zasečnej čerty (pozri sekciu história). náhľad|vľavo|Rieka Upa v Tule Poloha Tula sa nachádza 165 kilometrov južne od Moskvy. Mesto je administratívnym centrom Tulskej oblasti, jednej zo 47 oblastí Ruskej federácie. Tulská oblasť má približne 200 km zo severu na juh a 190 km zo západu na východ a hraničí zo severu Moskovskou oblasťou, z východu s Riazanskou oblasťou, z juhovýchodu s Lipeckou oblasťou, z juhu s Oriolskou oblasťou a Kalužskou oblasťou zo západu.
Mesto Tula leží na oboch brehoch rieky Upa (rieka), 345 km dlhého pravého prítoku rieky Oka (riečny systém Volgy), vo výške od 150 do 170 metrov nad morskou hladinou. Je s odstupom najväčším mestom oblasti a jedným z jej dvoch veľkomiest spolu s mestom Novomoskovsk, s ktorým tvoria Tulsko-novomoskovskú aglomeráciu s približne miliónom obyvateľov. Najbližšie mestá pri Tule sú Bolochovo (18 km juhovýchodne od Tuly) a Ščiokino (23 km južne).
Delenie mesta Ako je to u veľa ruských miest, odkedy vstúpili do platnosti administratívne reformy ešte v sovietskych časoch, aj Tula sa delí na takzvané mestské rajóny (slovenský ekvivalent sú mestské časti), ktoré zvyčajne nezodpovedajú historickému deleniu mesta alebo územiu bývalých dedín, ale boli tvorené predovšetkým podľa geografických alebo administratívnych činiteľov. Mesto Tula sa skladá z piatich takýchto rajónov, ktoré majú od 70 000 do 150 000 obyvateľov. Centraľnyj a Sovietskij rajón zaberajú najmä centrum mesta, Zarečenskij rajón severnú časť, Proletarskij rajón pravý breh rieky Upa a Privokzaľnyj rajón leží západne od železničnej trate do Moskvy.
Populácie piatich rajónov Tuly sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.
Mestský rajónRuský názovPočet obyvateľov1. január 2010Pôvod názvuPrivokzalnyjПривокзальный78 746Názov znamená rajón pri staniciProletarskijПролетарский156.479Názov znamená proletársky rajónZarečenskijЗареченский95.570Názov znamená zariečny rajónSovietskijСоветский73.002Názov znamená sovietsky rajónCentraľnijЦентральный97.332Názov znamená centrálny rajón
Príroda a prírodné zdroje Tula sa nachádza v severovýchodnej časti Stredoruskej vysočiny na severných výbežkoch najmä pre južné Rusko typickej stepi. Z toho dôvodu má okolie mesta, v porovnaní s Moskovskou oblasťou, len relatívne málo lesov. V lesoch v okolí prevažujú najmä listnaté stromy ako dub, breza a javor. Väčšie lesné plochy v okolí Tuly sa nachádzajú severovýchodne a severozápadne od mesta a tiež na južných hraniciach mesta, kadiaľ dodnes prebiehajú zvyšky pásu obranného lesa zo 16. a 17.storočia (pozri tiež sekciu história).
Tulská oblasť je pomerne chudobná na prírodné zdroje. K jeho najdôležitejším surovinám patrí najmä hnedé uhlie, ktorého zásoby južne a juhovýchodne od Tuly sú takmer vyčerpané už od polovice 19.storočia. Nachádzajú sa tu tiež ložiská železnej rudy (tiež vyčerpané), rudy stroncia, rašeliny, ílových minerálov a vápenca.
Klíma Mesto Tula a jeho okolie majú kontinentálnu klímu mierneho pásma. Priemerná ročná teplota v meste je 5,2 °C a ročne tu spadne priemerne 601 mm zrážok. Január s priemernou teplotou -6 °C cez deň a -12,6 °C v noci je najchladnejším mesiacom roka, najteplejším je August s priemernou teplotou 22,4 °C cez deň a 11,6 °C v noci. August je aj najvlhším mesiacom s 86 mm zrážok, naproti tomu vo februári spadne len 30 mm.
Rovnako ako je tomu u všetkých ostatných stredoruských regiónoch, je aj Tulská oblasť na európske pomery veľmi chladná a bohatá na sneh, no typická je aj suchá zima a mierne teplé, slnečné leto. Je pravda, že v zime býva teplota často pod -20 °C, ale je tam - hlavne kvôli suchému vzduchu a miernemu vetru - relatívne vyššia pocitová teplota, než reálna.
Nasledujúca tabuľka ukazuje prehľad mesačných najvyšších a najnižších teplôt a zrážok v meste Tula.
História náhľad|vpravo|Ruské vojsko v bitke na Kulikovom poli, miniatúra z 15. storočia Prehľad Prvé zmienky o Tule sú už z roku 1146. V stredoveku bola Tula menšou pevnosťou Riazanského kniežatstva. Od roku 1503 spadala pod kniežatstvo Moskovské, v roku 1520 tu bol postavený kremeľ. Počas vojen s Tatármi získala Tulská pevnosť väčší význam, v roku 1552 odrazila útok Krymských Tatárov. Koncom 16. storočia sa tu začali vyrábať zbrane, na začiatku 18. storočia tu Peter Veľký založil špecializovaný zbrojný závod, prvý svojho druhu v Európe. Na konci roku 1917 sa v Tule dostali k moci boľševici. Počas 2. svetovej vojny tu prebiehali ťažké boje, no napriek tomu sa Tula ubránila a nacisti sa tak k Moskve nedostali. Po vojne získala tituly Mesto-hrdina a Rad Lenina.
Počiatky Prvá písomná zmienka o Tule pochádza z Nikonovskej kronike z roku 1146, kde sa v preklade píše: «Святослав Ольгович, идее в Рязань, и быв во Мценске и в Туле, и в Дубке, на Дону, и в Ельце, и в Пронске, и придя в Рязань на Оку.» Najneskôr do tejto doby existovali prvé osídlenia pri ústí riečky Tuliza do Upy, blízko dnešného mestského centra. Presný pôvod mena Tuliza, od ktorého je tiež odvodený názov mesta, je stále neznámy, ale pravdepodobne je staroslovanského pôvodu. V roku 1382, počas tatárskej invázie do Ruska, sa vyskytli o Tule ďalšie zmienky, tentoraz v listine moskovského veľkokniežaťa Dmitrija Donského. Tam je Tula zaznamenaná ako rezidencia manželky tatárskeho chána, ktorý sa volal Džani Beg.
Po víťazstve Dmitrija Donského nad mongolskými útočníkmi v bitke na Kulikovom poli v roku 1380 patrila Tula a okolie vyše storočia Riazanskému kniežatstvu, až kým si ho v roku 1503 nepodmanilo Moskovské veľkokniežatstvo a stalo sa tak jeho súčasťou. Presná história mesta pred touto dobou je známa len veľmi povrchne. Je však známe, že v Tule už od 14. storočia hralo remeslo a obchod dôležitú úlohu.
Tula ako pevnostné mesto náhľad|vľavo|Plán Veľkej zasečnej čerty v okolí Tuly zo 16. storočia. Tmavý pás v strede vyznačuje vysadené lesy. Po pripojení Tuly do Moskovského veľkokniežatstva v roku 1503 sa mesto nachádzalo v blízkosti južnej hranice kniežatstva, a tak poloha mesta predurčila mestu osud stať sa južnou vojenskou základňou. Z toho dôvodu rozhodol vtedajší veľkoknieža Vasilij III. o prestavbe mesta na pevnosť, ktorá by bola schopná chrániť Moskvu od útokov z juhu. Preto bol južne od mesta vysadený pás lesa ako obranná línia. Stromy v tomto takmer 4 kilometre širokom páse boli chránené pred výrubom a v prípade útoku mohli byť sťaté v smere na juh. Táto neprekonateľná stena z dreva ako súčasť takzvanej Veľkej zasečnej čerty (obrannej línie) okrem iného chránila pred útokmi nájazdníkov z Krymského chanátu. Zvyšky tohto lesa, pôvodne viac ako 400 kilometrov tiahnúceho sa pozdĺž južnej hranice, sú dodnes viditeľné na leteckých snímkoch.
náhľad|Trhovisko pred múrmi Tulského kremľa, 17. storočie náhľad|vpravo|Plán pevnosti v Tule z roku 1849 náhľad|vpravo|Kremeľ v Tule začiatkom 20. storočia Aby bolo centrum mesta chránené pred možnými útokmi, začala sa v roku 1509 okolo mesta stavba pre pohraničné ruské mestá typického kremľa s kamennými vežami a tvrdzami. V roku 1520 bola stavba na Tulskom kremli na ľavom brehu Upy oproti ústiu Tulizy dokončená. Kremeľ so svojimi 3,2 metra hrubými múrmi a deviatimi strážnymi vežami z červených tehál, ktorý stojí dodnes, bol v svojej dobe jedným z najbezpečnejších a najprepracovanejších pevností Moskovského veľkokniežatstva. Už v roku 1552 bolo mesto schopné úspešne odraziť útok krymskotatárskej armády chána Devleta I. Geraja. V roku 1607 slúžil kremeľ 4 mesiace ako útočisko armáde sedliackych povstalcov pod vedením Ivana Isajeviča Bolotnikova počas Bolotnikovho povstania. Len pomocou umelého prehradenia Upy hrádzou z vriec s pieskom, čo viedlo k zaplaveniu kremľa, sa podarilo armáde cára Vasilija IV. pevnosť dobyť a povstalcov zlikvidovať.
Ku koncu 16. storočia sa začal v Tule vďaka bohatému výskytu železnej rudy v okolí mesta rozvíjať obchod s železnými výrobkami. V Tulskí kováči vyrábali zo železa výrobky každodennej potreby a zbrane, ktoré sa vďaka vysokej kvalite čoskoro preslávili po celej Rusi. V roku 1595 založili kováči v blízkosti mesta remeselnícku osadu, v ktorej vyrábali rôzne železné tovary a produkty, od malých vecí každodennej potreby cez poľnohospodárske nástroje až po nože a strelné zbrane. Zároveň bolo kováčom v meste Tula cárom Fjodorom I. povolené založiť si cech, čo im umožnilo daňové úľavy a nezávislosť od miestnych mocenských štruktúr. Spolu so založením remeselníckej osady sa to považuje za počiatok zbrojárskeho priemyslu v meste.
V priebehu 17. storočia sa na brehoch Tulizy vyvinulo viacero zlievarní, čo ešte zdôraznilo povesť Tuly ako centra ruského hutníctva. Jeden z najznámejších tulských kováčov svojho času bol Nikita Demidovič Demidov (1656-1725), ktorý v roku 1696 v blízkosti mesta založil veľkú zlievareň poháňanú vodou z umelo prehradenej rieky Tuliza a ktorá počas Severnej vojny cárskej armáde Petra Veľkého pomáhala výrobou pušiek a diel. Vzhľadom na to, že Peter vedel ako oceniť vysokú kvalitu Demidovových zbraní, daroval mu v roku 1702 veľké majetky na Urale pre výstavbu novej továrne na zbrane. Demidov tam potom začal vyrábať zbrane a ťažiť železo a zlato, čo z neho urobilo jedného z najbohatších priemyselníkov 18. storočia, a zároveň tak položil začiatok industrializácie Uralu.
Vývoj priemyslu od 18. storočia náhľad|vľavo|Mapa mesta z roku 1731 Potom, čo sa Moskovské Rusko rozšírilo v 17. storočí smerom na juh, mesto Tula postupne stratilo svoj význam ako hraničná pevnosť. Súčasne sa však zvyšoval jeho ekonomický význam. Okrem Demidova sa o rozvoj ruského zbrojného priemyslu zaslúžili aj ďalšie rodiny z cechu kováčov. Peter Veľký si veľký strategický význam Tuly uvedomoval najneskôr od vojny so Švédskom, a tak 15. februára 1712 vydal špeciálnu vyhlášku na výstavbu veľkého zbrojárskeho závodu v blízkosti tulskej kováčskej osady. Tento deň sa dnes považuje za dátum založenia TOZ (), ktorý dodnes vyrába v bezprostrednej blízkosti kremľu a patrí medzi najznámejšie zbrojárske závody v Rusku. Novovzniknutá továreň bola vybavená v tej dobe veľmi modernými zariadeniami a v roku 1720 vyrobila zhruba 22 000 zbraní pre ruskú cársku armádu. Veľmi vysoké výrobné počty dosahoval závod za vojnových čias - okrem iného počas Rusko-tureckej vojny, vpádu Napoleona do Ruska v roku 1812, Rusko-japonskej vojny, taktiež za prvej a druhej svetovej vojny. V roku 1981 tu bola po prvý raz vyrobená opakovacia puška Mosin-Nagant.
Okrem zbrojárskeho priemyslu sa v 18. storočí v Tule veľmi rozvinul aj civilný železospracujúci priemysel. V manufaktúrach kováčskej osady boli okrem iného vyrábané vysokokvalitné výrobky pre domácnosť, poľnohospodárske náčinie a malé predmety každodennej potreby, ktoré boli vyvážané ďaleko za hranice mesta. Dobrá kvalita kováčskeho remesla bola neskôr ocenená v poviedke známeho ruského spisovateľa, Nikolaja Semionoviča Leskova, Skaz o tulskom kosom Levše i o stalnoj bloche z roku 1881.