K-pop (skratka z Korean pop; hangul: 케이팝) je hudobný žáner pôvodom z Kórejskej republiky, ktorý je charakteristický širokou škálou audiovizuálnych prvkov. Hoci v Južnej Kórei to zahŕňa všetky žánre „populárnej hudby“, pojem sa častejšie používa v užšom význame na opis modernej formy juhokórejskej pop music zahŕňajúcej dance-pop, popovú baladu, elektronickú hudbu, rock, metal, hip-hop a R&B.
V roku 1992 sa moderný K-pop rozbehol formáciou skupiny Seo Taiji and Boys, ktorej úspešné experimentovanie s rôznymi hudobnými štýlmi rozpútalo v juhokórejskom hudobnom priemysle paradigmu. Výsledkom bolo, že začlenenie zahraničných hudobných prvkov sa teraz stalo v K-popovom priemysle bežnou praxou.
Ako sa kórejská pop kultúra stáva stále viac globalizovaným fenoménom a získava si popularitu v mnohých kútoch sveta, umožňuje to Kórejskej republike využívať svoj sektor populárnej kultúry na prístup a preniknutie na zahraničné trhy zábavného priemyslu. Využívaním sociálnych sietí a platformy na zdieľanie videí YouTube schopnosť K-popového priemyslu zabezpečiť si značné zahraničné publikum umožnila výrazný nárast celosvetového šírenia žánru. Počas 21. storočia zaznamenal K-popový hudobný trh dvojciferný nárast. V prvej polovici roka 2012 zarobil takmer 3,4 miliardy amerických dolárov (3,02 miliardy €) a týždenník Time ho označil za „najväčší export Južnej Kórei“.
Koncom 90. rokov si K-pop získal popularitu vo Východnej Ázii a na prelome storočí vstúpil na japonský hudobný trh. Koncom 0. rokov sa z hudobného žánru stala medzi teenagermi a mladými ľuďmi Východnej a Juhovýchodnej Ázie subkultúra. Momentálne je šírenie K-popu Kórejskou vlnou viditeľné v častiach Latinskej Ameriky, Indie, Severnej Afriky, Stredného východu, Východnej Európy a iných častí Západného sveta.
Charakteristika Audiovizuálny obsah 300px|thumb|Vyhľadávanie K-popu od roku 2008 podľa Trendov Google Hoci vo všeobecnosti K-pop odkazuje na juhokórejskú populárnu hudbu, niektorí ho považujú za všetko obsahujúci žáner zahrňujúci širokú škálu hudobných a vizuálnych prvkov. Francúzska audiovizuálna organizácia Institut national de l'audiovisuel definuje K-pop ako fúziu syntetizovanej hudby, ostrých tanečných choreografií a módneho a farebného oblečenia kombinujúc bubblegum pop s hudobnými prvkami electra, diska, rocku, R&B a hip-hopu.
Systematické trénovanie spevákov Väčšie nahrávacie spoločnosti v Kórejskej republike ponúkajú záväzné zmluvy už 9 až 10-ročným deťom. Žiaci žijú spoločne v pevne regulovanom prostredí a veľa hodín denne trávia učením sa hudby, tanečných choreografií, cudzích jazykov a komunikačných techník kvôli rozhovorom s reportérmi a fanúšikmi. Tento „robotický“ systém trénovania je západnými médiami často kritizovaný. Tréning jedného takého žiaka napríklad v S.M. Entertainment stojí okolo 3 miliónov dolárov (2,67 miliónov €).
Hybridné a nadnárodné hodnoty K-pop je kultúrny produkt, ktorý obsahuje „hodnoty, identitu a významy presahujúce samotnú komerčnú hodnotu“. Podľa redaktora Rolling Stone obsahuje „žánrovú fúziu“ so spevom aj rapom, pričom dáva dôraz na vystupovanie a vizuálne efekty. Je to mix žánrov ako pop, rock, hip-hop, R&B a elektronická hudba. K-pop sa dá opísať ako globalizovaná hudba. Je to zmes západnej a európskej hudby s ázijskou príchuťou vystupovania. Spôsob, akým títo kórejskí speváci svoje piesne predvádzajú so synchronizovanými tanečnými pohybmi a komplexnými gestami, zvyšuje popularitu K-popu. Teraz mu patrí na ázijskom aj svetovom hudobnom trhu veľké miesto. Čínsky fanúšik to opísal takto: „Kórejská popová kultúra šikovne spája západné a ázijské hodnoty na vytvorenie vlastných a samotná krajina je videná ako prominentný model hodný nasledovania či doháňania po kultúrnej aj ekonomickej stránke.“ V tomto článku autor Doobo Shim dodáva, že aj keď kultúrna blízkosť hrá v popularite K-popu v rámci Ázie veľkú rolu, tak sama o sebe nestačí. Podľa neho je to „vízia modernizácie“ prirodzená pre kórejskú popovú kultúru, ktorá zohráva v akceptovateľnosti tohto žánru úlohu.
Podľa Čong Un-jonga stoja za úspechom K-popu nadnárodné a hybridné hodnoty. Tvrdí, že hodnoty v tomto žánri nie sú len západné či kórejské. V skutočnosti sa podľa toho, ako sa vyvinul proces nadnárodnosti, K-pop neskladá z japonských a amerických hodnôt, ktoré boli zmiešané, aby vyhovovali marketingovému procesu. Kultúrny imperializmus japonskej a americkej spoločnosti hlboko zmenil kórejské kultúrne hodnoty na viacerých úrovniach a vzostup kórejskej populárnej kultúry začal nepriamo ovplyvňovať hodnoty iných krajín. Hovorí: „Súčasná kórejská populárna kultúra je postavená na takýchto nadnárodných prúdoch, pretože jej viacvrstvová a multi-smerová mobilita vytvára rôzne sociálno-kultúrne styky naprieč aj mimo národných a inštitucionálnych hraníc.“ Dochádza k záveru, že K-pop nie je len bočný žáner, ktorý sa snaží prežiť popri mainstreamovom americkom pope, ale že súčasné fenomény sú oveľa zložitejšie. Myslí si, že vďaka vývoju digitálnych technológií a globalizácii majú konzumenti popovej kultúry 21. storočia teraz na výber medzi mnohými kultúrnymi produktmi z celého sveta.
K-pop je známy svojou vysokokvalitnou umeleckou zručnosťou, jasnými rysmi svojich spevákov, ich zdvorilým a uhladeným vystupovaním a silným dôrazom na strednú triedu a prímestské hodnoty, čo rezonuje v ľuďoch rôznych etnických, národných a náboženských pozadí po celom svete. K-popová hudba je spestrená o mnohé rôzne žánre. Niektorí K-popoví hudobníci ponúkajú piesne so zmesou melódií zo západných žánrov, ako je napríklad country. Kombinácia ázijských spevákov spievajúcich západným a európskym hudobným štýlom prispieva k jedinečným vlastnostiam K-popu a robí ho globálnejším.
Marketing Debut nových interpretov riadia kórejské talentové agentúry s cieľom vzbudiť očakávanie. Nováčikovia často oficiálne debutujú naživo v jednom z hlavných hudobných programov s takzvaným „debutovým vystúpením“. Pri debutovom singli majú interpreti celkový „koncept“ (marketingový ťah), ktorý ovplyvňuje umelecké meno, oblečenie, choreografiu, chytľavé frázy a to, ako sú prezentovaní. V rámci skupín majú jednotliví členovia osobný koncept, napríklad akú rolu budú v skupine zastávať (líder, maknä, raper, atď.). Keď sa skončí debutový cyklus nováčika, prichádza na rad druhý propagačný cyklus, takzvaný „návrat“ (), ktorý nesie tento názov, aj keď daný interpret nemal prestávku. Každý propagačný cyklus má svoj vlastný koncept.
Aby svoje nové albumy dostali do povedomia verejnosti, podieľajú sa K-popoví umelci na rôznych propagačných aktivitách, ako je objavenie sa a vystupovanie v národných televíziách. Medzi populárne kórejské hudobné programy, v ktorých majú skupiny a hudobníci zvyčajne návrat, patria Music Bank (KBS), Inkigajo (SBS) a Show! Music Core (MBC). Prvé vystúpenie K-popového interpreta v hudobnom programe, konkrétne kvôli propagácii svojho nového albumu alebo singla, sa nazýva „návratové vystúpenie“. Súčasťou „návratu“ je zvyčajne okrem vystúpení aj zverejnenie teaserov a videoklipov. Tie sú často vydávané postupne niekoľko dní pred vydaním plnej verzie.
Agentúry môžu formovať z členov skupiny takzvané „podskupiny“, čo členom umožňuje realizovať rôzne individuálne projekty a angažmány v rovnakom čase. Podskupiny sú prezentované variantom konceptu ich materskej skupiny. Prvá moderná K-popová podskupina bola Super Junior-K.R.Y. zložená z členov materskej skupiny Super Junior – Kjuhjona, Rjouka a Jesonga. Podskupina sa na rozdiel od obvyklého dance-pop štýlu zamerala na balady.
Používanie anglických fráz Moderný K-pop sa vyznačuje používaním anglických fráz. Jin Dal Yong z Popular Music and Society napísal, že toto využívanie môže byť ovplyvnené „Američanmi s kórejským pôvodom a/alebo Kórejčanmi, ktorí študovali v Spojených štátoch a plne využívajú svoju plynulosť v angličtine a kultúrne zdroje, ktoré bežne nenájdete medzi ľuďmi, čo vyrástli a vyštudovali v Kórei“. V roku 1995 bol podiel piesní s anglickým názvom v rebríčku top 50 len 8 %. V roku 2000 to bolo 30 %, v 2005 18 % a v 2010 44 %. Podobne rástol aj počet skupín, ktoré si volili skôr anglický ako kórejský názov. To umožnilo piesňam aj umelcom osloviť širšie obecenstvo po celom svete. Príkladom kórejskej skladby s veľkým podielom anglického textu je „Jumping“ od dievčenskej skupiny Kara, ktorá vyšla súčasne v Kórei aj Japonsku a zožala veľký úspech. Stále častejšie sa stáva, že na piesňach pre K-popových interpretov pracujú zahraniční pesničkári a skladatelia, napríklad will.i.am či Sean Garrett. Medzi hudobníkov, ktorí spolupracovali na rôznych K-popových skladbách, patrí mnoho významných umelcov, napríklad Akon, Kanye West, Ludacris a Snoop Dogg. Využívanie angličtiny však nezaručuje popularitu na severoamerickom trhu. Niektorí komentátori považujú za dôvod skutočnosť, že tento žáner môže byť videný ako vyčlenená verzia západnej hudby, čo sťažuje prijatie na týchto trhoch. Západné publikum má navyše tendenciu klásť v hudbe dôraz na autentickosť a individuálny prejav, čo idolový systém, dá sa povedať, potláča.
Tanec Tanec je neoddeliteľnou súčasťou K-popu. Titulné piesne sú bežne doprevádzané choreografiou, ktorá často obsahuje kľúčový tanečný pohyb, takzvaný „point dance“ (). Ten zodpovedá vlastnostiam či textu piesne. Príkladmi sú „Sorry, Sorry“ od Super Junioru alebo „Abracadabra“ od Brown Eyed Girls. Choreografi musia pri tvorbe tancov prihliadať aj na schopnosť fanúšikov tieto kroky zopakovať. Losangeleská tanečníčka a choreografka Ellen Kim hovorí: „Kórejčania naozaj chcú, aby boli súčasťou hudby aj ich fanúšikovia. Preto my, choreografi, musíme pohyby zjednodušiť.“ K súčasným medzinárodným choreografom, ktorí spolupracujú s interpretmi ako CL, Big Bang či SHINee, patria napríklad Parris Goebel a Anthony Joseph Testa.
Móda K-pop ovplyvňuje aj módu, a to hlavne v Ázii, kde mladí ľudia vyhľadávajú oblečenie, kozmetické značky, účesy a doplnky, ktoré nosia K-popové hviezdy. Módne značky vyrábajú kópie oblečenia, ktoré nosia idoly. Niektorí idoly, napríklad G-Dragon, sa presadili ako módne ikony. Módny návrhár Jeremy Scott už viackrát spolupracoval s CL a nazval ju svojou múzou.
thumb|Kórejská banka Hanguk Unhäng pripísala rýchly nárast kultúrneho vývozu od roku 1997 celosvetovo vzrastajúcej popularite K-popu. V januári 2012 usporiadali kórejskí umelci v Japonsku módnu prehliadku, ktorej sa zúčastnilo 33 000 ľudí. V Thajsku majú úrady problém s módou, ktorú popularizuje kórejský pop, pretože thajskí teenageri sú ochotní nosiť veci nevhodné pre miestne meteorologické podmienky (napríklad legíny) a tiež používať produkty na bielenie kože, aby vyzerali ako kórejské celebrity. V Severnej Kórei je juhokórejská móda predmetom záujmu, a to aj napriek prísnym vládnym nariadeniam. Vďaka K-popu sa stali populárnymi topánky na vysokých podpätkoch, tričká bez rukávov a módne doplnky, aj keď také odevy sú v krajine zakázané.
Vládna podpora Vláda Kórejskej republiky uznala, že zvýšený záujem o juhokórejskú populárnu kultúru bude prínosom pre exportný sektor krajiny. Podľa vládnych odhadov v roku 2011 znamenal 100-dolárový nárast vývozu kultúrnych produktov 412-dolárový nárast vo vývoze ďalšieho spotrebného tovaru. Vládne iniciatívy na šírenie popularity K-popu zväčša spadajú pod Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu, ktoré zodpovedá za vytvorenie desiatok kórejských kultúrnych centier po celom svete. Ambasády Kórejskej republiky sa podieľali na plánovaní a organizovaní K-popových koncertov v zahraničí a Ministerstvo zahraničných vecí pravidelne pozýva zámorských fanúšikov, aby sa zúčastnili na každoročnom festivale K-pop World Festival v Kórejskej republike.
História Začiatky kórejskej populárnej hudby