Jaroslav Kocian (* 22. február 1883, Ústí nad Orlicí – † 8. marec 1950, Praha) bol český huslista, hudobný skladateľ a pedagóg pražského konzervatória.Jaroslav Kocian na fdb.cz
Detstvo a štúdium vľavo|náhľad|Dekanstvo v Ústí nad Orlicí – sídlo Cecilskej hudobnej jednoty Narodil sa do rodiny husľového pedagóga a dirigenta Cecilskej hudobnej jednoty Juliusa KocianaŽÍDEK, F.: Čeští houslisté. Tři století. Praha: Panton, 1979, s. 142.. Ten už v ranom veku rozpoznal synov talent a záujem o husľovú hru. Naučil ho preto klásť prsty na struny a zahrať ľudovú pieseň Když jsem husy pásala. Odvtedy sa takmer každý deň naučil celkom sám hrať novú pieseň, ktorú počul interpretovať otcových žiakov, a iba pri ťažších častiach požiadal otca o inštruktážSYCHRA, C.: Jaroslav Kocian v hudebním životě města Ústí nad Orlicí. In: Jaroslav Kocian. Sborník statí a vzpomínek. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1953, s. 27.. Len postupne sa učil hrať aj z nôt. Svoj prvý verejný koncert absolvoval ako štvorročný – počas sviatku patrónky hudby svätej Cecílie na výročnom zhromaždení Cecilskej hudobnej jednoty za gitarového sprievodu otca bezchybne predviedol 24 národných piesníBUDIŠ, R.: Slavní čeští houslisté. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1966, s. 141.. V ďalšom hudobnom vzdelávaní pokračoval od roku 1888 u žiaka A. Bennewitza Josefa ZábrodskéhoČeskoslovenský hudební slovník osob a institucí. Svazek prvý: A-L. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1963, s. 687.. Popritom naďalej s úspechom koncertoval v rodnom meste. Pamätné bolo zhromaždenie ceciliánov v roku 1892. Kocian na ňom predniesol Fantáziu na motívy Nemej z Portici a Trubadúra od Alarda, okrem toho hral ako primárius v Kässmayerových Českých národných piesňach pre sláčikové kvarteto. Zanechal taký hlboký dojem, že Cecilská hudobná jednota vymenovala deväťročného chlapca za svojho čestného členaZÁBRODSKÝ, J.: Paměti Cecilské hudební jednoty v Ústí nad Orlicí. Ústí nad Orlicí: Cecilská hudební jednota, 1904, s. 158..
V marci roku 1893 sa Kocian prvýkrát pokúsil stať študentom Pražského konzervatória. Prijímaciu skúšku síce poľahky zvládol, ale napriek jeho evidentnému husľovému nadaniu riaditeľ Antonín Bennewitz otcovi odporučil so štúdiom kvôli slabej telesnej konštitúcii počkať: "Prijatý je. Ale ak ho chcete dať priamo do rakvy, tak ho tu nechajte."BUDIŠ, R.: Slavní čeští houslisté. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1966, s. 142. Kociana toto podmienečné odmietnutie neodradilo a po troch rokoch si prijímací pohovor zopakoval. Neskôr naň spomínal: vľavo|náhľad|Otakar Ševčík – učiteľ Jaroslava Kociana (1901) „Pri klavíri sedel pán profesor Ševčík a skoro ma vyzval, aby som zahral. Na skúšku ma pán Zábrodský pripravil veľmi dobre. Vecí som mal „hotových“ plno, a tak som v tichu, ktoré tu teraz bolo, spustil siedmy koncert G dur Bériota. Sotva som prehral štyri takty, vztýčila sa pri piane ruka a pán profesor Ševčík zvolal: „Ten je môj!“ A bolo po prijímačkách.“KOCIAN, J.: Preludii e intermezzi. In: Sborník na paměť 125 let konservatoře hudby v Praze. Praha: Vyšehrad, 1936, s. 380 a nasl.
Popri husľovej hre študoval Kocian aj kompozíciu u Antonína Dvořáka a od roku 1898 vystupoval na verejných koncertoch a večierkoch konzervatória. Sám Ševčík mu vtedy prorokoval skvelý štart kariéry:
„Tento rok bude u mňa absolvovať znamenitý husľový talent Jan Kubelík. Mám však o dva ročníky mladšieho žiaka, malého blondiačika Jaroslava Kociana, a ten bude ešte lepší!“ŠLAJS, A.: Jaroslav Kocian. Pardubice: Krajský dům osvěty, 1958, s. 11.
Významný bol symfonický koncert 28. marca 1901 v Stavovskom divadle, na ktorom najskôr Orchester Pražského konzervatória predniesol Brahmsovu II. symfóniu a Goldmarkovu ouvertúru Na jar a potom Kocian s obrovským úspechom zahral Joachimov koncert v uhorskom slohu. Kritici ho porovnávali s Janom Kubelíkom a predpovedali mu veľkú budúcnosťŠEFL, V.: O vzájomných vztazích Otakara Ševčíka a Jaroslava Kociana. In: Jaroslav Kocian. Sborník statí a vzpomínek. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1953, s. 45 – 46.. O niekoľko mesiacov pristúpil ku trom absolventským koncertom počas troch dní: 5. júla predviedol Paganiniho koncert D dur. Kritika ani tentoraz nešetrila chválou:
„Kocian ku skvelému výcviku technickému, ktorý sa naučil ako výborný žiak od znamenitého svojho majstra, pridružuje niečo, čo sa nedá naučiť a čo ho odlišuje od mnohých už svetové meno požívajúcich virtuózov, to jest vrúcny cit, ktorý vanie z jeho hry, muzikálna duša, ktorá dokáže svojím obsahom naplniť hotový tvar lesklého povrchu…“ŽÍDEK, F.: Čeští houslisté. Tři století. Praha: Panton, 1979, s. 144.
Ďalší deň sa Kocian predstavil ako skladateľ. Jeho absolventskou skladbou bola Romanca pre husle a orchester, ktorú predniesol jeho spolužiak Bohumír Feist. Kocian pritom orchester aj sám dirigoval. Napokon sa 7. júla prezentoval ako komorný hráč, keď spoločne s Rudolfom Frimlom (klavír) a Františkom Pourom (violončelo) zahrali absolventskú skladbu Josefa Straku Trio g moll pre husle, violončelo a klavírŠEFL, V.: O vzájomných vztazích Otakara Ševčíka a Jaroslava Kociana. In: Jaroslav Kocian. Sborník statí a vzpomínek. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1953, s. 49.. Kocian tak bol ako jeden z najlepších a najvšestrannejších husľových odchovancov konzervatória pripravený presadiť sa vo svete.
náhľad|Husľový virtuóz Jaroslav Kocian so svojim nástrojom, venovaním a podpisom - K laskavé upomínce 4.VII.1925
Kariéra huslistu V lete sa spoločne s priateľom Františkom Špindlerom (klavír) venoval príprave repertoáru pre nadchádzajúce koncertné zájazdy. Jeho kariéra rýchlo akcelerovala, všade, kam prišiel, žal úspechy. Po jesenných vystúpeniach v Česku debutoval v tom istom roku vo Viedni, čo mu otvorilo bránu do Londýna, kde boli uveličení jeho jemným, ušľachtilým a poetickým prejavom. Po tom, čo svojím výkonom ovládol začiatkom roku 1902 aj francúzsku Riviéru, Nice a Monte Carlo, absolvoval dňa 22. novembra 1902 v newyorskej Carnegie Hall ako sólista Newyorskej filharmónie pod vedením Waltera Damroscha americký debutLAHEE, H.C.: Annals of Music in America: A Chronological Record of Significant Musical Events. Boston: Marshall Jones, 1922, s. 127.. Následne pokračoval v turné po ďalších amerických a kanadských mestách, počas ktorého odohral do 10. apríla 1903 spoločne s F. Špindlerom 58 koncertovPOSLEDNÍ, J. a kol.: Jaroslav Kocian: 125 let. Ústí nad Orlicí: OFTIS, 2008, s. 29.. O ich fenomenálnej pamäti svedčí fakt, že si na zájazd nevzali žiadne noty, aj keď disponovali takým širokým repertoárom, že sa takmer neopakovalBUDIŠ, R.: Slavní čeští houslisté. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1966, s. 146.. Odozva bola výborná – americké časopisy Kociana jednomyseľne zaradili medzi najpoprednejších svetových huslistov. náhľad|Paganiniho guarnerky (1743), na ktorých hral aj Kocian Po návrate zo Spojených štátov koncertoval postupne v Rusku, Uhorsku, severnom Taliansku, Pruskom Sliezsku, opäť v Uhorsku, Poľsku, Nemecku a znova v Rusku. V roku 1905 sa mu v Taliansku dostalo veľkej pocty – janovská mestská rada mu ako prvému huslistovi v histórii dovolila zahrať na husle N. PaganinihoŽÍDEK, F.: Čeští houslisté. Tři století. Praha: Panton, 1979, s. 145..
Potom vystupoval ešte v Česku, Anglicku, Severnej Amerike, Rakúsko-Uhorsku, Taliansku a v severnej Afrike, až kým v roku 1907 neprišla ponuka od jeho bývalého spolužiaka Františka Stupku, aby prijal miesto pedagóga na hudobnej škole v Odese (Odeská pobočka Cárskej hudobnej spoločnosti) a zároveň ako primárius doplnil Odeské kvarteto. Kocian ponuku akceptoval, a keďže už predtým boli súčasťou kvarteta traja Česi, odvtedy pôsobilo výlučne v českom zložení bývalých študentov Pražského konzervatória: Jaroslav Kocian (1. husle), František Stupka (2. husle), Josef Permann (viola) a Ladislav Zelenka (violončelo). Preto sa niekedy nazývalo aj odeské České kvarteto. Osou jeho repertoáru boli diela ruských, českých a svetových majstrov (napr. Arenskij, Borodin, Čajkovskij, Glazunov, Glière, Grečaninov, Tanejev, Franck, Dvořák, Fibich, Ravel, Beethoven, Novák a i.)STUPKA, F.: S Kocianem v Rusku. In: Jaroslav Kocian. Sborník statí a vzpomínek. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1953, s. 155 – 158.. Kocian sa uviedol ako vynikajúci primárius s bezchybnou intonáciou, dokonalou technikou a obdivuhodným zmyslom pre komornú hru. Aj vďaka nemu kvarteto počas dvoch rokov svojej činnostiFRICK, F.: Kleines Biographisches Lexikon der Violinisten: Vom Anfang des Violinspiels bis zum Beginn des 20. Jahrhunderts. Norderstedt: Books on Demand, 2009, s. 257. nadobudlo legendárnu povesťSTOWELL, R.: The Cambridge Companion to the String Quartet. Cambridge: Cambridge University Press, 2003, s. 56..
Kocian nato odišiel do Petrohradu, kde pôsobil ako prvý huslista kvarteta meklenburského vojvoduČeskoslovenský hudební slovník osob a institucí. Svazek prvý: A-L. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1963, s. 688., ale ani tam dlho nevydržal a opäť sa venoval sólistickej kariére už ako svetovo preslávený virtuóz. V roku 1911 tretíkrát s úspechom koncertoval v USA. Na klavíri ho tentoraz sprevádzal Maurice Eisner a na jednom pódiu vystupoval napr. s Newyorským symfonickým orchestromThe Final Curtain. In: The Billboard, 1950, roč. 62, č. 11, s. 52.. Počas vojny hral v zázemí v prospech Rakúskeho Červeného krížaBUDIŠ, R.: Slavní čeští houslisté. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1966, s. 146 – 147..
Po vojne obnovil svoju masívnu koncertnú aktivitu, ovácie zožal napríklad v Londýne, Juhoslávii, Sofii, Taliansku, viackrát vystupoval aj v BratislaveBližšie pozri TVRDOŇ, J.: Husľový virtuóz Jaroslav Kocian a Slovensko. In: Hudobný archív, 1981, roč. 5, s. 167 – 175. (napr. v rokoch 1919, 1921, 1922, 1924, 1927POTÚČEK, J.: Súpis slovenských hudobnoteoretických prác. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1955, s. 295. a 1928POTÚČEK, J.: Súpis slovenských hudobnín. Bratislava: Nakladateľstvo SAVU, 1952, s. 133.). Štvrtýkrát a naposledy sa odhodlal predstaviť aj v Spojených štátoch (1922). Na parníku Olympic sa zišla pestrá umelecká spoločnosť, a tak spoločne s huslistom Bronislawom Hubermanom, klaviristom Josefom Hofmannom, operným spevákom (bas) Fjodorom Šaljapinom a inými usporiadal v posledný deň plavby benefičný koncert v prospech vdov a sirôt po námorníkochPOLÍVKA, J.: S Kocianem kolem světa. Praha: Nakladatelství A. J. Boháč, 1945, s. 46 a 48.. Na pevnine podstúpil triumfálne ťaženie, keď sa noviny ako New York Times, Chicago Tribune či Washington Herald predháňali v obdivných titulkoch (Mimoriadna udalosť sezóny, Básnik svojho nástroja, Strieborná fontána tónov, Majster a povolaný interpret slovanskej hudby) a kritiky boli bezvýhradne priaznivé: „To už nebola hra, to bolo pravé čarodejníctvo. Obecenstvo načúvalo, uchvátené grandióznym zjavom oslňujúceho umenia…“BUDIŠ, R.: Slavní čeští houslisté. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1966, s. 147. Cestu okolo sveta zakončil na prelome rokov s rovnakým úspechom v Japonsku, kde budila veľkú pozornosť a nadšenie najmä jeho interpretácia diel českých skladateľov (Dvořák, Smetana)POLÍVKA, J.: S Kocianem kolem světa. Praha: Nakladatelství A. J. Boháč, 1945, s. 76..