Putikov vŕšok je vyhasnutá bazaltová sopka ležiaca asi 0,5 km od intravilánu obce Tekovská Breznica v okrese Žarnovica na Strednom Slovensku.
Troskový kužeľ dosahuje nadmorskú výšku 477 m n. m. a predstavuje poslednú aktívnu sopečnú činnosť na území Slovenska. Spolu s vulkanitmi pohoria Harghita v Rumunsku je súčasťou najmladších prejavov sopečnej aktivity v Karpatsko-Panónskej oblasti.Šimon, L., 2000, Volcanic structure of the youngest volcano in the Western Carpathians - the Putikov vršok volcano. Mineralia Slovaca, 32, 3, s. 241-242
Oblasť Putikovho vŕška je prírodnou pamiatkou a je chránená 5. stupňom ochrany. Prvé podrobnejšie výskumy geológie Putikovho vŕška uskutočnil v 50. rokoch F. Fiala. Kvartérny vek preukázali výskumy L. Šimona a ďalších.Šimon, L., Pauditš, P., Kráľ, J., 2002: New data on the Putikov vršok alkali basalt volcano, Central Slovakia. Geologica Carpathica. Proceedings of the XVIIth Congress of Carpathian-Balkan Geological Association. Bratislava, September 1-4, 2002, 53, Special issue, s. 210-212.
Geologicky je sopka viazaná na najmladší alkalicko-bazaltový vulkanizmus, ktorý sa v Západných Karpatoch začal v období po skončení hlavnej neogénnej sopečnej aktivity a trval od vrchného miocénu až do štvrtohôr. Z hľadiska regionálneho členenia patrí medzi alkalické-bazaltové sopky stredoslovenského vulkanického poľa. Z hľadiska horninového zloženia ju tvoria hlavne alkalické olivinické bazalty až nefelinické bazanityKonečný, V., Lexa, J., Šimon, L., 2001, Nová Baňa-Brehy, najmladší vulkán Putikov vŕšok, lávové prúdy. in Sprievodca exkurzie zjazdu Slovenskej geologickej spoločnosti 2001. Mineralia Slovaca, 33, s. 263.
Zvyšky vyhasnutej sopky buduje hlavne troskový kužeľ tvorený pyroklastickými sedimentami a lávové prúdy rôznej dĺžky. Troskový kužeľ je tvorený troskovo-lapilovým tufom, aglutinátmi a vulkanickými bombami. Lávové prúdy sú najtenšie v centrálnej časti vulkánu a hrubnú smerom do doliny Hrona, kde dosahujú až 15 m. Najdlhší zaznamenaný lávový prúd tiekol smerom na sever a dosahoval dĺžku okolo 3,2 km. V oblasti medzi Novou Baňou a Brehmi tento prúd prenikol do koryta rieky Hron a na čas ho prehradil. Práve datovanie sedimentov Hrona pomocou rôznych metód a najmä použitie opticky stimulovanej luminiscencie umožnilo určiť vek sopky ako vrchný pleistocén asi 102 000 ± 11 000 rokov.Šimon, L., Malgay, J., 2005, Datovanie sedimentov podložia lávového prúdu vulkánu Putikov vrch metódou opticky stimulovanej luminiscencie. Mineralia Slovaca, 37, s. 279–281
Inými metódami boli získané aj ďalšie stratigrafické a geochronologické informácie o veku sopky. Výskum stratigrafie hornín v podloží lávového prúdu, ktorý prekryl sedimenty štrkových akumulácií Hrona bol zistený vek mladší ris, teda 0,2 až 0,13 milióna rokov. Metódou Ar/K rádiometrického datovania bol zistený vek 0,53±0,16 milióna rokov.Konečný, V., Balogh, K., Orlický, O., Lexa, J., Vass, D., 1995, Evolution of the Neogene - Quaternary alkali basalt volcanism in Central and Southern Slovakia (West Carpathians). Proceedings XI. Congres of the Carpatho-Balkan Geological Association, Athens, s. 533-538
Referencie
Externé odkazy Bazaltové vulkanity v oblasti štiavn. stratovulkánu, tabuľa Banskoštiavnického geoparku Paradajs
Kategória:Sopky Slovenska Kategória:Vyhasnuté sopky Kategória:Prírodné pamiatky v Banskobystrickom kraji Kategória:Chránené územia v okrese Žarnovica Kategória:Štiavnické vrchy Kategória:Geologické lokality na Slovensku Kategória:Tekovská Breznica