Trenčianska vrchovina je geomorfologický podcelok Strážovských vrchov. Najvyšším bodom je vrch Hoľazne ().Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
Vymedzenie Podcelok zaberá západnú časť Strážovských vrchov, približne od Beluše po Jastrabské sedlo pri Trenčíne. Na severe susedí s Podmanínskou pahorkatinou, severozápadným smerom leží Ilavská a západným Trenčianska kotlina, všetko podcelky Považského podolia. Jastrabské sedlo na juhu oddeľuje Považský Inovec a jeho podcelok Vysoký Inovec, o niečo východnejšie krajina prechádza do Nitrianskej pahorkatiny, ktorá je podcelkom Podunajskej pahorkatiny. Východným smerom pokračujú Strážovské vrchy podcelkom Zliechovská hornatina.
Geomorfologické členenie Butkovská brázda Butkovské bradlá Holázne Ostrý Porubská brázda Teplická vrchovina
Ochrana prírody Východný okraj vrchoviny je súčasťou CHKO Strážovské vrchy, z maloplošných chránených území sa tu nachádza prírodná rezervácia Bindárka, Omšenská Baba, Ostrý vrch a Trubárka, prírodná pamiatka Jaskyňa pod Jeleňom, Machnáč a Mitická slatina.
Turizmus Nevysoká a pomerne ľahko prístupná časť Strážovských vrchov je často cieľom menej náročných vychádzok a najmä v okolí miest je vnímaná ako lesopark. Turistických chodníkov je najviac v okolí Trenčína a Trenčianskych Teplíc, v iných častiach trasy smerujú k dominantám s možnosťou výhľadov (Ostrý vrch, Omšenská Baba, Vlčinec, Sokol a i.), či do vyšších častí pohoria. Z turisticky atraktívnych lokalít sú vyhľadávané kúpeľný areál v Trenčianskych Tepliciach i hrady v Trenčíne či Košeci.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Pohoria na Slovensku Kategória:Geomorfologické podcelky na Slovensku Kategória:Strážovské vrchy Kategória:Vrchoviny na Slovensku Kategória:Pomenovania podľa Trenčína