Čagatajský chanát alebo Čagatajov ulus (významovo: Čagatajov ľud) bol turkomongolský štát v Strednej Ázii, založený Čagatajom, druhým synom dobyvateľa Džingischána v roku 1227. Vládnucou dynastiou boli jeho potomkovia. Chanát vznikol osamostatnením na Mongolskej ríši. V roku 1360 stratil západnú polovicu svojho územia v prospech Tamerlánovej ríše, ale východná časť prežila až do roku 1687.

Historický priebeh Alguovi následníci – Mubarak a Borak – vyhľadávali užšie vzťahy s obyvateľmi oblastí prijatím islamu. Navzdory tomu, že od začiatku Čagatajovej vlády bol islam takmer sto rokov zakazovaný, v roku 1326 sa stal oficiálnym náboženstvom Čagatajovho ulusu. Mongolské obyvateľstvo sa postupne turkizovalo.

V roku 1340 bol Čagatajov ulus rozdelený na viacero častí. Hranicou medzi chanátmi bolo pohorie Karatau, južná oblasť Balchašského jazera a pohoria Ťan-šan a Pamír. V západnej časti chanátu vznikol Západočagatajský chanát (1343 – 1360). Jeho vládca Kazan-chán (1343 – 1346) však vládol krátko, pretože v roku 1346 bol zabitý Kazagan-emirom (1346 – 1358) z Karaunov.Manz, s. 160 Vo východnej časti chanátu vznikol Východočagatajský chanát (1347 – 1508, alebo inak Mogulistan), kde bol roku 1359 do vedenia dosadený Kazan-chánov syn Tughluk Timur-chán (1347 – 1362). Neskôr, v rokoch (1359 – 62) keď sa ríša opäť na krátko spojila, sa stal aj vládcom Čagatajského chanátu. V roku 1360, ešte pred vytvorením Timúrovského štátu (1370 – 1526) v západnej časti, moc Čagatajcov v Maveraünnehiri (Transoxania) padla.

Čagatajský chanát pretrval do roku 1514. V dôsledku odtrhnutia sa od bývalého Mogulistanu vznikol Jarkandský Chanát. Zakladateľom štátu bol Sultán Said-chán (Tughluk Timur-chánov vnuk). V roku 1678 sa stal vazalom Džungarského chanátu pri zachovaní väčšej nezávislosti. V tej dobe bol Čagatajský chanát zmietaný vnútornými nepokojmi. Jednak sa rozpadal na drobnejšie podchanáty, jednak v ňom vládol spor medzi dvoma krídlami hodžov, (Aktaglik a Karataglik), čo boli náboženskí učitelia. Galdan tieto rozbroje využil a najskôr v roku 1677 obsadil východnú časť Čagatajského chanátu v Tarimskej panve a potom v 1680 jeho západnú časť – Mogulistan. Pritom dobyl Taškent, podrobil si Čiernych Kirgizov a vyplienil Ferganské údolie. Ale jeho ďalšie výboje boli úspešné až v roku 1685, keď pod velením generála Cewen Rabtana vytlačil Kazachov ešte ďalej na západ.Zlatkin, I.Ja. Istorija Džungarskogo chanstva (1635 – 1758). Moskva: Nauka, 1983. Dostupné online. (po rusky)Khodarkovsky, Michael,. „Where Two Worlds Met: The Russian State and the Kalmyk Nomads, 1600 – 1771,“ str.211. (po anglicky). V roku 1687 neúspešne obliehal Hazrat-e Turkestan, dôležité náboženské pútnické mesta moslimských Kazachov.

Cháni Čagatajovho ulusu Čagataj, 1225 – 1242 Kara Hulagu, 1242 – 1247, 1252 Jesü Möngke, 1247 – 1252 Orgina Hatun, Kara Hulaguho manželka 1252 – 1261 Algu, 1261 – 1266 Mubarak, 1266, 1266 Borak, 1266 – 1271 Negübeg, 1271 – 1272 Buga Timur, 1272 – 1291 Jesü Duva, 1291 – 1306 Könček, 1306 – 1308 Taligu, 1308 – 1309 Kebek, 1309, 1318 – 1326 I. Esen Buga, 1309 – 1318 Eldžidigej, 1326 Duva Timur, 1326 Alaeddin Tarmaširin, 1326 – 1334 Čangši, 1334 Buzan, 1334 – 1338 Jesün Timur, 1338 – 1342 Muhammad, 1342 – 1343 Kazan, 1343 – 1346 Tugluk Timur, Východní chanát 1347 – 1359, Čagatajský chanát 1359 – 1362 Iljaz Chodža, Čagatajský chanát 1362 – 1370, Východní chanát 1370 – 1383

Cháni v období rozdelenia Čagatajovho ulusu Kazan, Západný emirát 1343 – 1346 Kazagan Západný emirát 1346 – 1358 Danišmend-šach, Čagatajský chanát 1346 Bajan-kuli, Západný chanát 1348 – 1359 Timuršach, Západný chanát 1359 Tugluk Timur, Východný chanát 1347 – 1359, Čagatajský chanát 1359 – 1362 Iljaz Chodža, Čagatajský chanát 1362 – 1370, Východný chanát 1370 – 1383 Husajn, Západný emirát 1364 – 1370 Adil, Západný emirát 1370 Kabul-šach, 1359 Surkatmiš, Západný emirát 1370 – 1388 Sultán Mahmud, Západný chanát 1388 – 1398 Satuk, Západný chanát 1398 – 1405

Východočagatajský cháni (Mogulistan) Tugluk Timur, 1347 – 1359, neskôr Čagatajský chanát 1359 – 1362

Čagatajský chanát Iljaz Chodža, 1363 – 1390; Tugluk Timurov syn. Hidir Chodža, 1390 – 1399; Tugluk Timurov ďalší syn. Šem-i Džahan, 1399 – 1408; Hidir Chodžov syn. Muhammed-chán, 1408 – 1416; Šem-i Džahanov brat. Nakš-i Džahan, 1416 – 1418; Šem-i Džahanov syn. Sultán Uvejs-chán, 1418 – 1421 a ešte 1425 – 1428; Šir Ali bin Hidirov syn. Šir Muhammad, 1421 – 1425; Šach Džahan bin Hidirov syn. Esen Jesü Buga, 1428 – 1462; Üvejs-chánov syn.Souček, Svat., A History of Inner Asia, Cambridge University Press (Februar 2000) ISBN 978-0-521-65704-4 str. 321. a 322. (po anglicky) Junus-chán, 1462 – 1481; Üvejs-chánov ďalší syn. Sultán Mahmud-chán, 1486 – 1508; Junus-chánov syn. Mansur-chán, 1502 – 1543; Junus-chánov vnuk, vládca Mogulistanu. Sultán Said-chán, 1514 – 1532; Mansur-chánov brat, v tom istom období vládca Altišahr (Jarkandský chanát).

Jarkandský cháni (Mogulia) Sultán Said-chán, 1514 – 1532 Abdürrešid-chán, 1544 – 1570: Said-chánov syn. Abdülkarim-chán, 1559 – 1591 Muhammad, 1591 – 1609 Šedžaeddin Ahmet, 1609 – 1638 Abdullah, 1638 – 1668 Izmail-chán, 1668 – 1680

Hrobky Jarkandských chánov

Poznámky

Referencie

Pozri aj Turkomongolské kmene

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Dejiny Kirgizska Kategória:Dejiny Tadžikistanu Kategória:Mongolská ríša Kategória:Chanáty