Sir Ernest Henry Shackleton, CVO, OBE, FRGS, FRSGS (* 15. február 1874, Kilkea, Írsko – † 5. január 1922, Grytviken, Južná Georgia) bol anglo-írsky polárny bádateľ, ktorý viedol tri britské expedície do Antarktídy a v roku 1909 takmer dosiahol južný pól. Bol jednou z hlavných postáv obdobia známeho ako hrdinská éra výskumu Antarktídy.
Narodil sa v meste Kilkea v írskom grófstve Kildare a keď mal 10 rokov, presťahoval sa so svojou anglo-írskou rodinou do Sydenhamu na predmestí južného Londýna. Prvú skúsenosť s polárnymi oblasťami Shackleton získal ako tretí dôstojník na expedícii Discovery kapitána Roberta Falcona Scotta v rokoch 1901 – 1904, z ktorej bol ale predčasne poslaný domov zo zdravotných dôvodov potom, ako spolu so svojimi spoločníkmi Scottom a Edwardom Adrianom Wilsonom vytvorili nový rekord, keď sa dostali až na 82° južnej šírky. Dovtedy nikto nebol ďalej na juhu než oni. V rokoch 1907 – 1909 Shackleton viedol expedíciu Nimrod a spolu s troma spoločníkmi sa dostal až za 88° južnej šírky, len 97 geografických míľ (112 štatutárnych míľ alebo 180 kilometrov) od južného pólu, čo bol najväčší postup k pólu v histórii bádania. Členovia jeho tímu tiež vystúpili na Erebus (3 792 m n. m.), najaktívnejšiu antarktickú sopku. Za tieto úspechy bol Shackleton po návrate domov pasovaný kráľom Eduardom VII. na rytiera.
Potom, ako sa v decembri 1911 preteky k južnému pólu skončili, keď ho dobyl Roald Amundsen, sa Shackleton zameral na prechod Antarktídy od mora k moru cez pól. Na tento účel sa pripravil na Imperial Trans-Antarctic Expedition, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1914 – 1917. Túto expedíciu postihla katastrofa, keď jej loď Endurance uviazla v ľade a napokon sa 21. novembra 1915 potopila vo Weddellovom mori pri Antarktíde. Posádka sa zachránila tak, že táborila na morskom ľade, kým sa nerozpadol, a potom sa na záchranných člnoch dostala na Sloní ostrov a nakoniec na ostrov Južná Georgia, čo bola búrlivá plavba oceánom dlhá 720 námorných míľ (1 330 km; 830 míľ) a Shackletonov najslávnejší čin. V roku 1921 sa do Antarktídy vrátil so Shackletonovou-Rowettovou expedíciou, ale zomrel na infarkt, keď jeho loď kotvila v Južnej Georgii. Na žiadosť svojej manželky tam bol aj pochovaný. Vrak lode Endurance bol objavený o viac ako storočie neskôr.
Mimo svojich expedícií bol Shackletonov život vo všeobecnosti nepokojný a nenaplnený. Pri hľadaní rýchlych ciest k bohatstvu a zabezpečeniu rozbehol obchodné podniky, ktoré však nedosiahli úspech, a zomrel značne zadlžený. Po jeho smrti ho tlač vychvaľovala, ale potom sa naňho zväčša zabudlo, zatiaľ čo hrdinská povesť jeho konkurenta Scotta sa udržala mnoho desaťročí. Neskôr v 20. storočí bol Shackleton „znovuobjavený“ a stal sa vzorom vodcovstva v extrémnych podmienkach.BARCZEWSKI, Stephanie L. Antarctic Destinies (Scott, Shackleton, and the Changing Face of Heroism). Londýn : Bloomsbury Academic, 2007. 390 s. ISBN 978-1-84725-192-3. s. 295. Sir Raymond Priestley, jeden z jeho súčasníkov, vo svojom príhovore k British Science Association v roku 1956 povedal: „Na vedecký výskum mi dajte Scotta, na rýchly a efektívny postup Amundsena, ale až nastane pohroma a zmiznú všetky nádeje, tak pokľaknite a modlite sa k Shackletonovi.“ Parafrázoval tak slová Apsleyho Cherryho-Garrarda, ktoré napísal v predslove k svojim memoárom The Worst Journey in the World z roku 1922. V roku 2002 sa Shackleton umiestnil v ankete BBC 100 najväčších Britov na 11. mieste.
Referencie
Pozri aj 100 Greatest Britons
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Britskí objavitelia Kategória:Polárnici Kategória:Príslušníci Royal Navy Kategória:Príslušníci Britskej armády Kategória:Osobnosti na čilských poštových známkach Kategória:Držitelia Radu svätej Anny Kategória:Nositelia Radu polárnej hviezdy (Švédsko) Kategória:Nositelia Radu svätého Olafa