Anna Kyjevská (ukrajinsky a rusky Анна Ярославна, francúzsky Anne de Kiev, * medzi 1024 – 1036, Kyjev, Ukrajina – † 1075/1089, Francúzsko) bola dcéra kyjevského kniežaťa Jaroslava I. a Ingegerdy Švédskej, a francúzska kráľovná ako manželka Henricha I.
Ruský režisér Igor Maslennikov uviedol do kín v roku 1978 film Jaroslavovna: Kráľovná Francúzska, venovaný jej osudu.Jaroslavna: Královna Francie
Život Francúzsky kráľ Henrich I. ovdovel v roku 1044 keď jeho manželka Matilda Fríská, dcéra cisára Konráda II.,www.mittelalter-genealogie.de zomrela bez toho, aby zanechala kráľovi dediča.www.mittelalter-genealogie.de
Annu jej otec pôvodne ponúkal ako vhodnú partnerku pre cisára Henricha III. Cisár sa však vtedy uchádzal o Anežku z Poitou a bol to pravdepodobne práve on, ktorý obrátil zrak Henricha I. ku kyjevskému dvoru. V októbri roku 1048 sa obaja štátnici zišli v Ivois, kde uzavreli zmluvu o priateľstveFrancouzští králové, str. 103 a práve vtedy vyslal francúzsky kráľ posolstvo do Kyjeva. Dôvodom k tomuto zväzku s dcérou východného veľkokniežaťa nebola len snaha o počatie následníka trónu, ale tiež istota, že vzhľadom na vzdialenosti medzi oboma dvormi nebudú medzi manželmi žiadne blízke pokrvné putá a Henrich sa tak nedopusti chyby proti kánonickému právu.Ženy ve středověku, str. 76 Dve Annine sestry boli vydaté za uhorského a nórskeho kráľa, ktorí neboli práve priateľsky naladení voči Ríši a rovnako tak poľský knieža Kazimír I., ktorý bol nevestiným strýkom.Francouzští králové, str. 104
Manželstvo bolo uzavreté pravdepodobne na sviatok Zoslania Ducha v roku 1051 a Anna dala kráľovi troch synov. Vedela písať a mala na manžela pravdepodobne vplyv – dochoval sa list pápeža Mikuláša II. pre kráľovnú Annu, v ktorom ju nabáda, aby na nábožensky vlažného Henricha, ktorý myslel predovšetkým na politické ciele, pôsobila a apeluje na jej mužnú cnosť v ženskej hrudi.Francouzští králové, str. 106 Najstarší syn Filip dostal v kapetovskom rode nezvyklé meno, bol pomenovaný po apoštolovi Filipovi, ktorého uctievanie bolo rozšírené predovšetkým na byzantskej pôde, odkiaľ pochádzala kráľovnina stará matka.Francouzští králové, str. 110
Roku 1059 bol sedemročný Filip za prítomnosti dvoch pápežských legátov v Reimsi povýšený na otcovho spolukráľa. Henrich I. zomrel už v nasledujúcom roku, zhruba vo veku päťdesiatich rokov a Filip sa stal kráľom. Vzhľadom k jeho nízkemu veku bol zrejme umierajúcim otcom určený ako regent Filipov strýko, flanderský gróf Balduin V.Francouzští králové, str. 111 Veľký vplyv na vládne záležitosti mala tiež kráľovná vdova, kým sa nerozhodla pohoršiť celý parížsky dvor. Roku 1061www.mittelalter-genealogie.de Anna vstúpila do nového manželského zväzku s Rudolfom, grófom z Valois, ktorý kvôli nej zapudil svoju manželku. Eleonóra bola obvinená z cudzoložstva a v roku 1062 sa obrátila na pápeža Alexandra II., ktorý exkomunikoval Rudolfa i Annu.
Z nasledujúcich rokov sa zachovali len čriepky – roku 1065 bol vysvätený kostol v Senlis a priľahlý kláštor sv. Vincenta, ktorý dala Anna založiť. Po Rudolfovej smrti v roku 1074 sa vrátila na francúzsky dvor. Zomrela medzi rokmi 1075 – 1089 a bola pochovaná v opátstve Villiers v La Ferté-Alais.
Referencie
Literatúra
Iné projekty
Externé odkazy Genealógia
Zdroj
Kategória:Rurikovci Kategória:Kráľovské manželky Francúzska Kategória:Regentky Kategória:Zakladatelia kláštorov Kategória:Narodenia v 11. storočí Kategória:Úmrtia v 11. storočí Kategória:Osobnosti z Kyjeva