Acetylén (systematické pomenovanie etín) je chemická zlúčenina patriaca medzi uhľovodíky, konkrétne do skupiny alkínov. Objavil ho v roku 1836 Ír Edmund Davy. Za normálnych podmienok je to plynná bezfarebná látka bez zápachu (technický acetylén má nepríjemný cesnakový zápach), ktorá so vzduchom vytvára vysoko výbušnú zmes.
Výroba Hydratáciou karbidu vápenatého
Vstup: oxid vápenatý, uhlie (resp. koks) Výstup: karbid vápenatý, oxid uhoľnatý CaO + 3 C → CaC2 + CO
Vstup: karbid vápenatý, voda; Výstup: acetylén, hydroxid vápenatý CaC2 + 2 H2O → Ca(OH)2 + C2H2
Produkcia plynu je 347 litrov na 1 kg karbidu vápenatého. Výhoda je v skladovateľnosti karbidu vápenatého a rýchlej produkcii acetylénu pri jeho hydratovaní.
Krakovaním ľahkých benzínov s dodatočnou premenou produktov Vstup: ľahké benzíny, voda Výstup: acetylén, etén, metán, oxid uhoľnatý, vodík CnH2n + 2 → 2 C2H2 + CmH2m
Využitie etínu Používa sa ako technický plyn pri rôznych chemických procesoch a ako palivo do plynových zváračiek a karbidových lámp; zmes acetylénu s kyslíkom horí plameňom s teplotou až 3000 °C. Pri jeho spaľovaní dochádza ku trom rôznym reakciám podľa množstva kyslíka vstupujúceho do reakcie.
2 C2H2 + O2 → 4 C + 2 H2O
2 C2H2 + 3 O2 → 4 CO + 2 H2O
2 C2H2 + 5 O2 → 4 CO2 + 2 H2O
Rozpoznať reakciu je možné podľa teploty plameňa a produkcie sadzí.
V minulosti bol acetylén hlavnou surovinou na výrobu alifatických uhľovodíkov, dnes slúži predovšetkým na výrobu vinyléterov a esterov, 1,4-butándiolu.
Upozornenie Acetylén je síce netoxický, ale pri vyššej koncentrácii ma po vdýchnutí dusivé a mierne narkotické účinky. Pri tlaku prevyšujúcom 150 kPa (neoverené) alebo privedení do kvapalného alebo tuhého skupenstva samovoľne exploduje. Kvôli tomuto nepríjemnému javu sa vo vysokotlakových nádobách skladuje rozpustený v acetóne.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Údaje o acetyléne
Kategória:Alkíny