Narodenie Panny Márie (v kresťanstve konštantínopolskej tradície: narodenie [presvätej] Bohorodičky) je kresťanstvom predpokladaná udalosť narodenia Márie, matky Ježiša Krista. Opísaná bola po prvýkrát v apokryfnom Jakubovom protoevanjeliu z 2. storočia a jej slávenie bolo uznané cirkevnou tradíciou viacerých kresťanských cirkví. Spomína sa aj v Koráne.
Predreformačnými cirkvami je narodenie Panny Márie oslavované ako významný nepohyblivý sviatok cirkevného roku. V Gréckokatolíckej a Pravoslávnej cirkvi je jedným z dvanástich veľkých cirkevných sviatkov (dodekaortion), pričom v byzantskom kalendári predstavuje prvý veľký sviatok liturgického roka (začínajúceho 1. septembra).
Katolícke a pravoslávne cirkvi ho slávia 8. septembra (resp. 21. septembra, keď je 8. september podľa juliánskeho kalendára), východná tradícia však k sviatku pripája deň predsviatku a obdobie posviatku (do 12. septembra). Slávia ho aj Arméni, Kopti a Etiópčania.
Cieľom kresťanského slávenia nie je ani tak samotné Máriino narodenie, ako „večné predurčenie a požehnanie tej, ktorá sa jedného dňa stane Matkou Božieho Syna“. Udalosť je teda v pravoslávno-katolíckej tradícii predobrazom sviatku Narodenia Ježiša Krista, čo vidno v podobnej kompozícii ikony aj v texte tropára sviatku.
Apokryfy a tradícia
Narodenie Panny Márie predstavuje mimobiblickú udalosť, ktorá je prvýkrát zachytená v apokryfnom Jakubovom protoevanjeliu (2. storočie). Neskoršie relevantné apokryfy (Pseudo-Matúšovo evanjelium, pravdepodobne 8.9. storočie; Evanjelium o narodení Márie, skrátená forma Pseudo-Matúša; sýrsko-arménske evanjelium Máriinho detstva; a niektoré koptské životy Panny Márie) opakujú spravidla látku Protoevanjelia.
Napriek tomu, že sa narodenie nespomína v kánonických spisoch Nového zákona, jeho slávenie sa v stredovekých cirkvách stalo súčasťou cirkevnej tradície. Podobne za z textu odvodzuje aj slávenie (nepoškvrneného) počatia Panny Márie a Uvedenie Bohorodičky do chrámu, ako aj sviatky jej rodičov Joachima a Anny. Povedľa narodenia Jána Krstiteľa ide o jednu z výnimiek, keď Katolícka cirkev oslavuje narodenie svätca a nie len jeho úmrtie.
náhľad|Hornorýnsky majster a jeho dielňa, Narodenie Panny Márie, olej na paneli, zač. 15. storočia, dnes Musée de l'Œuvre-Notre-Dame, Štrasburg
Máriinými rodičmi mali byť podľa apokryfu a tradície svätý Joachim a svätá Anna. Mária mala pochádzať buď z Áronovho rodu (jej príbuznou bola Alžbeta) alebo pravdepodobnejšie z rodu kráľa Dávida, keďže Ježiš mal byť s Dávidom spriaznený skrze ľudskú podstatu a nie len právne a „adoptívne“ (k tejto variante sa prikláňali už raní cirkevní otcovia).
vľavo|náhľad|anonymný autor, Zvestovanie narodenia Panny Márie Anne, palaiológovská byzantská mozaika, 13161321 Chóra, Istanbul
V čase Máriinho splodenia a narodenia mal byť manželský pár už pomerne starý, pričom neplodnosť bola v Starom zákone vnímaná ako trest za hriechy. Keď chcel preto Joachim raz obetovať v chráme, odmietli Boží služobníci jeho obeť prijať a vytkli mu neplodnosť jeho manželstva. Joachim sa preto utiahol do púšte a sľúbil, že sa z nej nevráti, kým nedostane znamenie od Boha. Jeho manželka Anna sa zatiaľ modlila k Bohu o dieťa. Obom sa zjavil anjel a oznámil blížiace sa narodenie ich dcéry Márie. Pár sľúbil, že dieťa prinesú Bohu ako dar a tak bola Mária vychovávaná v rituálnej čistote. Niektoré verzie a recenzie Jakubovho Protoevanjelia naznačujú panenské počatie v Anninom lone. Spravidla sa však uznáva, že k počatiu malo dôjsť prirodzenou cestou. Splodenie a narodenie dieťaťa starším rodičom nadväzuje na biblickú tému narodenia Izáka Abrahámovi a Sáre, a na nasledujúcu tradíciu detí „vyprosených od Boha“, ktoré mali pred sebou veľkú budúcnosť (Jozef, Samuel, Ján Krstiteľ).
Miesto Máriinho narodenia je sporné, protoevanjelium spomína v príbehu Jeruzalem, čo prijala aj neskoršia tradícia. Z Lk 1,26 sa naopak odvodzuje Nazaret, ktorý je zároveň v oveľa neskorších apokryfoch (napr. Evanjelium o narodení Márie) uvádzaný aj ako domov Joachima a Anny. Ďalšie teórie hovoria o Betleheme či meste Sepfóris (Setoris).
História sviatku
náhľad|anonymný autor, Narodenie Matky Božej, palaiológovská byzantská mozaika, 13161321, Chóra, Istanbul
Sviatok vznikol najskôr v 5. storočí v Jeruzaleme (poprípade inde v Sýrii alebo v Palestíne), kde sa po Efezskom koncile zintenzívnil kult Bohorodičky a kde sa čítavalo Jakubovo protoevanjelium. V Konštantínopole (a následne v celej Byzantskej ríši) sa kult rozšíril v 6. storočí vďaka kontakionu Romana Sladkopevca pochádzajúceho zo Sýrie (SCh 110,75). Dátum 8. septembra sa podľa tradície odvíja od vysvätenia Baziliky Narodenia Panny Márie (dnes Kostol svätej Anny v Jeruzaleme) koncom 5. storočia.
V Byzancii sa slávenie sviatku začínalo už v jeho predvečer a oslavy trvali ďalšie štyri dni. Samotný sviatočný deň narodenia Bohorodičky (8. septembra) začínal konštantínopolský patriarcha bohoslužbou pannychis. Po rannej bohoslužbe konali obyvatelia procesiu na konštantnopolskom fóre. Odtiaľ cisár odišiel do Chrámu Bohorodičky Chalkoprateia. Po liturgii usporadúval cisár hostinu. Niekoľko kázní k sviatku napísal začiatkom 8. storočia svätý Andrej Krétsky (PG 97,805861; 881913). O narodení Panny Márie písali aj Ján Damaský a patriarcha Germanos. Hymny skladali Anatolios Solúnsky, Štefan a Sergius z Lavry svätého Sábu či Jozef Hymnograf. Množstvo diel od známych byzantských teológov vzniklo v neskoršom období.
náhľad|anonymný autor, Narodenie Matky Božej, ikona, 2. pol. 16. storočia, dnes Muzeum Historyczne, Sanok|vľavo
náhľad|Giotto di Bondone, Narodenie Panny Márie, freska, medzi 1303 a 1305, Cappella degli Scrovegni, Padova
Latinská cirkev prijímala pôvodne východný sviatok pomalšie. Podľa legendy mal sviatok v Angers zaviesť v dôsledku zjavenia okolo roku 430 svätý Maurilius. V noci 8. septembra mal počuť anjelov spievať v nebi, a keď sa pýtal na dôvod, povedali, že tak robia preto, že sa v ten deň narodila Panna. Táto tradícia však nie je podložená historickými dôkazmi. Sviatok sa nachádza v kalendári Sonnacia, biskupa z Remeša (614631), ale ani v ôsmom a deviatom storočí nebol oslavovaný všeobecne.
Nachádzal sa však tiež v gelasiánskom (7. stor.) a gregoriánskom (8. až 9. stor.) sakramentári, a pápež Sergius I. (687701) predpísal na tento sviatok litánie a procesiu, čím ho započítal medzi štyri veľké mariánske sviatky. Celkovo však jeho tradícia nebola taká veľká, ako na Východe. Nevyskytuje sa ani v mnohých stredovekých kalendároch, ktoré obsahujú Nanebovzatie.
Svätý biskup Fulbert z Chartres († 1028) o ňom hovorí ako o nedávnej inštitúcii a jeho tri kázne sú najstaršími latinskými kázňami pre tento sviatok. Oktávu zaviedol Inocent IV. (okolo roku 1243) v súlade so sľubom kardinálov v konkláve na jeseň roku 1241, keď ich tri mesiace držal vo väzení rímsko-nemecký cisár Fridrich II.
Teológia náhľad|Stichir od Faddeja Subbotina k Narodeniu Panny Márie v podaní mužského zboru pod vedením S. Krivobokova. Pravoslávne a gréckokatolícke hymny k sviatku zdôrazňujú, že narodenie Presvätej Bohorodičky, „radosť celého vesmíru“, znamená začiatok spásy ľudstva, pretože Božou prozreteľnosťou bola Panna Mária predurčená stať sa matkou Božou, Krista Spasiteľa. Podobne Ján Pavol II. vo svojich homíliách videl v narodení Panny Márie obraz (ikonu) odvekého Božieho plánu, Božej Milosti a tajomstva Vtelenia. Cirkevná dogmatika udalosť úzko spája aj s počatím Márie.
Pravoslávni kresťania slávia aj sviatok počatia Presvätej Bohorodičky svätou Annou (9. decembra), ale na rozdiel od katolíkov tvrdia, že Pannu Máriu nebolo možné vopred oddeliť od ostatných potomkov Adama, ktorí sa dopustili prvotného hriechu. Preto podobne, ako všetci ľudia, aj ona potrebovala vykúpenie, vykonané jej synom Ježišom Kristom.
náhľad|Robert de Nole, Narodenie Panny Márie, alabastrový basreliéf z oltára v celestínskom kláštore v Heverlee, 1610, dnes Musée M, Leuven|vľavo Katolícka cirkev okrem Narodenia Panny Márie slávi aj sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie (8. december), ktoré bolo v roku 1854 Piom IX. vyhlásené za dogmu, ktorá tvrdí, že Mária od chvíle, keď sa jej duša zjednotila s telom v lone jej matky, bola jedinou z ľudí „vykúpených... v predzvesti zásluh svojho Syna“ a Bohom chránená pred poškvrnou dedičným hriechom. Jej počatie sa odohralo v akte prirodzenej manželskej intimity jej rodičov.
Ikonografia
Ranokresťanská tradícia náhľad|anonymný autor, Narodenie Matky Božej, freska, okolo 1040, Chrám svätej Sofie, Kyjev
Ranokresťanská ikonografia zobrazuje na pohovke ležiacu svätú Annu, ktorej pomáhajú pôrodné asistentky kľačiace vedľa nej. Schéma opakuje neskoroantický motív narodenia boha či hrdinu (napr. tkaný obraz Narodenie Dionýza, 4.5. storočie, Louvre, Paríž). Prvé obrazy tohto výjavu sa objavili vo vyrezávaných diptychoch (6. storočie, Ermitáž, Petrohrad) a na freskových cykloch (8. storočie, Santa Maria Antiqua, Rím).
Byzantská tradícia
vľavo|náhľad|anonymný autor, Narodenie Panny Márie, Menologion Bazila II., iluminácia, 9761025, dnes Biblioteca Apostolica Vaticana, Vatikán, Vat. gr.1613
V byzantskom umení sa ikonografia Narodenia Presvätej Bohorodičky rozvinula osobitne v období po ikonoklastickom období. Zahŕňa obraz svätej Anny na pohovke s tromi pannami nesúcimi dary a slúžkou kúpajúcou sa dieťa. Neskôr aj obraz sediaceho Joachima. Fresky s motívom sa nachádzajú v skalnom chráme v údolí Kizilcukur v Kapadócii, 850860. Významná iluminácia narodenia sa nachádza v obrázkovom Menológiu Bazila II. (9761025), neskôr (2. štvrtina 12. storočia) na miniatúre v rukopise Homílií Jakuba Kokkinobafa (Paríž, gr. 1208. Fol. 38v), ktorý zahŕňa veľké množstvo ilustrácií života Panny Márie. Zobrazuje Annu na lôžku obklopenú kňazmi a staršími, ktorí žasnú nad zázrakom narodenia neplodnej ženy. Mozaika s motívom (ešte bez Joachima) sa nachádza v monastieri v Dafni (okolo 1100). Zobrazuje bohatstvo obydlia Máriiných rodičov (napr. vejár z pávích pier), na čo nadviazala aj neskoršia byzantská (palaiológovská) ikonografia vnášajúca prvky palácovej architektúry (napr. Chrám svätých Joachima a Anny v Monastieri Studenica, 1314). Neskoršie zobrazenie sa nachádza v Chráme svätého Pantaleóna v Nerezi. V chráme Chóra sa tvorí obraz časť cyklu života Bohorodičky (obrázok vpravo vyššie). Najstaršia zachovaná ikona pochádza z 12. storočia a dnes je uložená na Sinaji.
náhľad|anonymný autor, Narodenie Matky Božej s obrazmi pozemského života, ikona, pol.16. storočia, dnes Usťuženskij krajevedčeskij muzej, Usťužna
Ruská tradícia V staroruskom umení nadväzovali rané obrazy narodenia Panny Márie na byzantskú ikonografiu. Najstarším príkladom sú fresky v Chráme svätej Sofie v Kyjeve (40. roky 11. storočia) či fresky v Chráme Premenenia Pána Mirožského kláštora v Pskove (40. roky 11. storočia).
Od 16. storočia bola scéna Narodenia Presvätej Bohorodičky doplnená o scénu „láskanie Márie Joachimom a Annou“ (nástenné maľby v Chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky vo Ferapontovskom monastieri, 1502 či ikona s výjavmi z protoevanjelického cyklu Narodenie Matky Božej s obrazmi pozemského života, pol. 16. storočia, Usťuženskij krajevedčeskij muzej). Výjav narodenia je následne často prezentovaný ako súčasť cyklov Matky Božej v monumentálnej maľbe, pričom ikony Narodenia Panny Márie boli a dodnes sú široko používané.
náhľad|Pietro Lorenzetti, Narodenie Panny Márie, triptych, tempera na paneli, 1342, dnes Museo dell'Opera del Duomo, Siena|vľavo
Západná tradícia V západnom (latinskom) umení sa motív narodenia Panny Márie z dôvodu priameho neprevzatia apokryfných textov výraznejšie šíril až od polovice 13. storočia.
náhľad|Domenico Ghirlandaio, Narodenie Panny Márie, freska, 1485, Santa Maria Novella, Florencia