Chlorid ortutný (Hg2Cl2) je anorganická zlúčenina chlóru a ortuti, v ktorej je oxidačné číslo ortuti I. V prírode sa nachádza ako zriedkavý minerál kalomel.
Opis Chlorid ortutný je hustá biela alebo žltkasto biela, pevná látka bez zápachu a vône. Chlorid ortutný býva súčasťou referenčnej elektródy v elektrochémii, takzvanej kalomelovej elektródy.
Vlastnosti Ortuť je jedinečná pre svoju schopnosť ľahko vytvárať väzby typu M-M. Chlorid ortutný je lineárna molekula. Minerál kalomel kryštalizuje v tetragonálnej štruktúre, s priestorovým usporiadaním I4/m 2/m 2/m. Elementárna bunka z kryštálovej štruktúry je ukázaná nižšie:
400px|stred|Model molekuly chloridu ortutného 150px|stred|Model deformovanej oktaedrickej koordinácie ortute v kalomeli Elementárna bunka z molekúl chloridu ortutného Deformovaná oktaedrická koordinácia Hg
Dĺžka väzby Hg-Hg je 253 pm (Hg-Hg v kove je 300 pm) a dĺžka väzby Hg-Cl v lineárnej štruktúre chloridu ortutného je 243 pm.Wells A.F. (1984) Structural Inorganic Chemistry 5th edition Oxford Science Publications Celková koordinácia každého atómu ortute je oktaédrická, keďže okrem dvoch najbližších susedných atómov má každý atóm ortuti vo svojom okolí štyri atómy chlóru s väzbovou dĺžkou 321 pm. Vznikajúci oktaéder teda nie je pravidelný. V chloride ortutnom bola potvrdená i existencia dlhších polykatiónov ortute.
Výroba a reakcie Chlorid ortutný sa vyrába reakciou elementárnej ortute s chloridom ortutnatým:
Hg + HgCI2 → Hg2Cl2
Môže byť pripravený tiež pomocou zrážania v metatéznej reakcii vo vodnom roztoku dusičnanu ortutného s použitím rôznych zdrojov chloridového aniónu, vrátane NaCl alebo HCl:
2 HCl + Hg2(NO3)2 → Hg2Cl2 + 2 HNO3
Amoniak reaguje s chloridom ortutným, pričom dochádza k disproporcionácii:
Hg2Cl2 + 2 NH3 → Hg + Hg(NH2)Cl + NH4Cl
Kalomelová elektróda
Chlorid ortutný sa používa vo veľkej miere v elektrochémii, s využitím jednoduchosti jeho oxidačno-redukčných reakcií. Kalomelová elektróda býva referenčnou elektródou, a to najmä v starších publikáciách. Počas posledných 50 rokov, bola nahradená argentochloridovou elektródou (Ag/AgCl). Aj keď sa ortuťové elektródy prestali používať vo veľkej miere, kvôli nebezpečnej povahe ortute, mnohý chemici veria, že sú stále lepšie a že nie sú nebezpečné, ak sú používané správne. Rozdiely v experimentálnych potenciáloch sa líšia len minimálne od hodnôt uvádzaných v literatúre. Ostatné typy elektród sa môžu líšiť v závislosti na podmienkach o 70 až 100 milivoltov.
Fotochémia Chlorid ortutný sa po vystavení UV žiareniu rozloží na chlorid ortutnatý a elementárnu ortuť:
Hg2Cl2 → HgCI2 + Hg
Proces tvorby ortute môže byť použitý pre výpočet počtu fotónov vo svetelnom zväzku technikou aktinometrie. Využitím svetelnej reakcie v prítomnosti chloridu ortutnatého a šťavelanu amónneho vzniká chlorid ortutný, chlorid amónny a oxid uhličitý:
2 HgCl2 + (NH4)2C2O4 + hν → Hg2Cl2(s) + 2 NH4Cl + 2 CO2
Táto konkrétna reakcia bola objavená J. M. Ederom (odtiaľ názov Ederova reakcia) v roku 1880 a opätovne overená W. E. Rosevaereom v roku 1929.
Referencie
Pozri aj Fluorid ortutný Bromid ortutný Jodid ortutný Chlorid ortutnatý
Iný projekt
Externé odkazy International Chemical Safety Card 0984 National Pollutant Inventory - Mercury and compounds Fact Sheet NIOSH Pocket Guide to Chemical Hazards
Zdroj
Ortutný