náhľad|Tropaion znázornený na denári Julia Caesara, rok 46 – 45 pred Kr.; Pergamon Museum, Berlín Tropaion (od tropaion) bol pomník víťazstva v starovekom Grécku postavený bezprostredne po boji z ukoristenej zbroje a zbraní nepriateľa z bojiska. Zbroj a zbrane neprateľa uložené na kmeň stromu, alebo kola stvárňovali akéhosi „panáka“, ktorého pokladali za sochu boha; postaviť tropaion mala právo iba víťazná strana; pri zdanlivo nerozhodnom výsledku postavili tropaion obidve strany.
Tropaion bol pôvodne náboženským spodobením alebo obeťou pre boha, ktorý obrátil nepriateľa na útek, a postaral sa tak o víťazstvo (theos tropaios). Zvyčajne bol zostavený zo súpravy nepriateľského brnenia a zbraní zaveseného na kôl alebo na vyšší kmeň stromu na bojisku, na mieste, kde došlo k prvému obratu (τροπή – tropé), t. j. na mieste, kde sa nepriateľ dal na útek. Bolo tiež zvykom postaviť tropaion z materiálov podliehajúcim skaze, lebo sa verilo, že keď ho čas zničí, obe strany na nepriateľstvo zabudnú.
Tropaion sa zasväcoval aj vo svätyni bohu, ktorému sa prisudzovala zásluha za porážku nepriateľa. (zvyčajne v Olympii alebo Delfách) Na týchto miestach sa našlo niekoľko ukážok tejto zbroje a zbraní. Tropaion bol tiež znázorňovaný na umeleckých predmetoch od 6. stor. pred Kr. V 4. stor. pred Kr. sa už tropaion stával aj trvalým pamätníkom, zvyčajne v podobe budovy alebo veže. Bitka pri Leuktre v roku 371 pred Kr. bola oslávená tropaionom v tvare veže so zbraňami na vrchole. Jednotlivý tropaion tak pripomínal námornú alebo pozemnú bitku a stával sa tiež bežným motívom v umení.náhľad|Tropaion z parského mramoru z Augustovho obdobia. Kapitolské múzeá
V helenistickom období bol obvyklým typom tropaionu nepriateľský štít s venovacím nápisom umiestnený (votívny dar) vo svätyni boha. V tomto období si tiež králi a iní vládci zdobili svoje pamätníky plastikami tropaionov doprevádzanými sochami, ktoré zobrazovali víťazov a ich zajatcov. Porazená strana mohla po bitke pozbierať svojich mŕtvych, ktorých zvyčajne spálili na mieste bitky a ich popol dopravili domov.
Tento pôvodne grécky zvyk zanechávať na mieste víťazstva tropaion sa rozšíril aj do Ríma.
Staroveký grécky autor Pausanias, ktorý v druhej polovici 2. stor. pred Kr. precestoval takmer celé Grécko, videl a opísal niekoľko tropaionov. Najvýznamnejší z nich stál na maratónskej pláni, kde v roku 490 pred Kr. Aténčania a ich spojenci porazili Peržanov. Pausanias o tom uvádza: „V tejto časti Atiky sa vylodili barbari, tu boli porazení a na úteku stratili niekoľko lodí. Na pláni je hrob Aténčanov, pri ňom sú stĺpy s menami padlých, a to po fýlach. Druhý rov patrí Platajčanom, Boiótčanom a otrokom. Vtedy totiž bojovali aj otroci.... Stojí tu tiež tropaion zhotovený z bieleho mramoru.“Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,32,5. Po návšteve Olympie zaznamenal aj toto: „Pod platanmi v Altide, približne uprostred okrsku, je kovový tropaion a na štíte tropaionu nápis, že ho Eliďania postavili za víťazstvo nad Lakedaimončanmi. V tejto bitke zahynul aj muž, ktorého našli ležiaceho aj so zbraňami pri oprave strechy chrámu bohyne Héry za mojej doby.“Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,27,11.
Referencie a bibliografia
Kategória:Staroveké Grécko