Vatikánska železnica () je najkratšia železničná „sieť“ na svete. Má celkovú dĺžku . Je napojená na taliansku železničnú sieť.
História Stavebné práce začali 3. apríla 1929 počas pontifikátu pápeža Pia XI. po podpísaní Lateránskych zmlúv. Celú výstavbu financovalo Taliansko. Skúšobná prevádzka začala v roku 1932, prvá lokomotíva vošla do Vatikánu v marci toho roku. Železničné spojenie Vatikánu s Talianskom bolo však oficiálne odsúhlasené až 12. septembra 1934. Slávnostné odovzdanie stavby pod správu Vatikánu sa konalo 2. októbra 1934.
Pre osobnú dopravu bola trať používaná len zriedka, najviac pri slávnostiach a ceremóniách. Sám pápež Pius XI. vlastnú koľajovú dopravu nikdy nevyužil, vatikánsku železnicu vyskúšal ako prvý až Ján XXIII. Navrhovaná výroba špeciálneho pápežského vlaku pre Pia XI. nebola nikdy realizovaná. Väčší význam mala železnica pre dopravu nákladu, ale len do tej doby, ako bola táto doprava nahradená lacnejšími a pružnejšími automobilmi.
Súčasnosť 11. septembra 2015 bola na podnet pápeža zavedená do Vatikánu osobná železničná doprava. Od tohto dátumu je každú sobotu pre turistov vypravený vlak, ktorý spája Vatikán s „druhým Vatikánom“ – letným sídlom pápeža v Castel Gandolfo.
Priebeh trate Trať začína v Talianskej stanici Roma San Pietro.
Jazmínový viadukt Údolie medzi rímskou stanicou Roma San Pietro a Vatikánom železnica prekonáva cez Jazmínový viadukt, postavený z tehál a travertínu. Viadukt má osem oblúkov, celkovou dĺžku a šírku . Masívne stĺpy sú zdobené znakmi Savojska a fasces lictoriae.
Vstupná brána Vstupná brána na hraničnom priechode Talianska republika/Vatikán s oblúkovým vjazdom je postavená z tehál a travertínu. Oblúk je z obidvoch strán brány zdobený veľkými znakmi pápeža Pia XI. Bránu uzatvárajú dvojdielne posuvné masívne železná vráta, ktoré sa dajú zatvoriť a znemožniť tak vlakom vjazd do Vatikánu. vľavo|náhľad|Budova vatikánskej železničnej stanice
Vatikánska železničná stanica Vatikánska železničná stanica z roku 1933 je umiestnená pri južnom hraničnom múre Vatikánu. Budovu navrhol architekt Giuseppe Momo v eklektickom slohu. Má dĺžku a šírku , stredná časť je vysoká a bočné krídla dosahujú výšky . Pretože bola budova postavená zväčša na reprezentatívne účely a mala hostiť významné návštevy, bola vybavená luxusným nábytkom a bohatými dekoráciami.
Vonkajšie steny sú obložené travertínom. Fasáda je jednoduchá, zdobená niekoľkými sochárskymi dielami, ktorých autorom je Eduardo Rubino. Nad vchodom je umiestnený znak pápeža Pia XI., podopretý dvomi ľudskými postavami. Tie symbolizujú Myšlienku a Čin. Bočné krídla zdobia na severovýchodnej strane dva veľké basreliéfy s biblickými motívmi cestovania – loď svätého Petra s jeho zázračným úlovkom na južnom krídle a ohnivý kočiar proroka Eliáša na severnom krídle. Predná časť prístavku nad vchodom zdobí malá fontánka.
Pod reliéfom s Eliašovým ohnivým vozom sú v travertínovom obklade steny zreteľné záseky. Ide o pozostatky bomby, ktorá dopadla na Vatikán v roku 1943.
Tunel Za Vatikánskou stanicou sa nachádza tunel. Ten je však slepý a nikam nevedie. Môže byť použitý ako depo.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Vatikán Vatikán