Prof. Ivan Csudai, akad. mal. (* 18. august 1959, Svodov)Encyclopaedia Beliana. II. zväzok. 1. vyd. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV a Veda 2001, s. 650. je slovenský akademický maliar, grafik, ilustrátor, reštaurátor, rockový hudobník, spevák, hudobný skladateľ, hudobný producent, textár a vysokoškolský pedagóg.Vsvu.sk: Zoznam zamestnancov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (Ivan Csudai), [cit. 2018-03-31]. Dostupné online
Ako výtvarník sa v širšom kontexte zaraďuje medzi kľúčových predstaviteľov slovenskej maliarskej postmoderny, ktorí nastúpili na scénu v polovici 80. rokov.GERŽOVÁ, Jana: Rozhovory o maľbe. Pohľad na slovenskú maľbu prostredníctvom orálnej histórie. 1. vyd. Bratislava: Slovart a VŠVU 2009, s. 265. Vo svojej tvorbe využíva výrazové prostriedky charakteristické pre abstrakciu, neoexpresionizmus a popart. Na konte má vyše 70 autorských a viac než 200 skupinových výstav doma i v zahraničí. Jeho diela sú zastúpené v približne 20 verejných zbierkach. Je účastníkom viacerých sympózií a študijných pobytov, ako aj laureátom niekoľkých cien.
Ivan Csudai sa paralelne venuje i hudobnej dráhe, ktorej začiatky sú spojené s domácou alternatívnou rockovou skupinou Sleepy Motion. V rámci sólovej kariéry dlhodobo spolupracuje so skladateľom Martinom Burlasom. Vo svojich artrockových skladbách sa tiež uplatňuje ako autor lyrických textov, ktoré sú výlučne v angličtine. Jeho spevácky prejav sa vyznačuje introvertným, meditatívnym rozpoložením a neexaltovaným barytónovým hlasom. Csudai dosiaľ participoval na celkovo desiatich albumoch.
Okrem výtvarníctva pôsobil profesijne ako pedagóg na Katedre maliarstva Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (VŠVU), kde pod jeho vedením vyrastala nová generácia úspešných výtvarníkov. Bol zakladateľom a vedúcim 4. ateliéru, ktorý reflektuje nové trendy v maľbe po roku 2000 s plnou akceptáciou digitálnych technológií. V roku 2023 sa po dohode s rektorkou VŠVU rozhodol svoje pôsobenie na škole ukončiť pre kauzu obťažovania a šikanovania študentov.
Žije a tvorí v Bratislave.
Detstvo a mladosť Ivan Csudai sa narodil 18. augusta 1959 v juhoslovenskej obci Svodov, ktorá je dnes miestnou časťou Želiezoviec.Staršie slovenské názvy obcí Slovenskej republiky. 1. vyd. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 2003, s. 103. Jeho otec Dezider pracoval ako vedúci hospodárstva na štátnom majetku, matka Lívia, rodená Šašváryová,Who is Who v Slovenskej republike. 2. vyd. Zug: Hübners Who is Who Verlag für Personenenzyklopädien AG 2005, s. 120. bola účtovníčkou. Má o osem rokov staršieho brata. V roku 1961 sa rodina presťahovala do obce Okoličná na Ostrove, kde v júni 1965 zažila katastrofálnu povodeň a evakuáciu. Keď mal štyri roky, zomrela mu matka. Túto stratu pociťoval veľmi bolestne, čo sa neskôr prejavilo v jeho tvorbe.MICHALOVIČ, Peter: Ivan Csudai: Vita brevis, ars longa. 1. vyd. Bratislava: Slovart 2010, s. 299.
V roku 1965 začal navštevovať základnú deväťročnú školu v Komárne. Už v tomto období sa intenzívne zaoberal hudbou. Hrával na gitare a počúval prevažne rock, od ktorého sa postupne dostal k ďalším žánrom vrátane jazzu, klasickej hudby či nezávislej scény. Od detstva ho taktiež fascinovala tamojšia rovinatá krajina a vizuálne diela rozličného druhu: ilustrácie v knihách pre deti, historické obrazy visiace na stenách, starožitné predmety, interiéry zo začiatku 20. storočia, biedermeierovský nábytok, ale aj fotografie.Michalovič 2010, s. 299.Geržová 2009, s. 271.
Z tohto dôvodu sa rozhodol prihlásiť na strednú Školu umeleckého priemyslu (ŠUP) v Bratislave, kde ho v roku 1974 prijali na odbor propagačné výtvarníctvo – úžitková fotografia. Bol žiakom Františka Tomíka, v prvom ročníku ho učila aj Milota Havránková.BRUNOVSKÝ, Daniel – DORIČOVÁ, Denisa Gura: Slovenské ateliéry. 1. vyd. Bratislava: Daniel Brunovský vlastným nákladom 2010, s. 244. Podľa vlastných slov Csudai na ŠUP inklinoval k experimentálnemu fotografovaniu. Školu ukončil o štyri roky neskôr a podal si prihlášku na VŠVU. Na štúdium ho neprijali, preto po maturitnej skúške krátko pracoval v podniku Výstavníctvo v Bratislave. V roku 1979 si opäť podal prihlášku, ale ani na druhý pokus ho neprijali, a tak musel absolvovať dvojročnú základnú vojenskú službu.
V roku 1980 mu zomrel otec; strata ďalšieho blízkeho človeka v ňom umocnila vôľu tvoriť melancholické obrazy. V roku 1981 ho napokon prijali na Katedru reštaurovania VŠVU. Nastúpil do ateliéru reštaurovania maľby u Iriny Mészárošovej a Vladimíra Úradníčka, ešte predtým prešiel prípravným kurzom maliarstva u Gabriely Balážovičovej. Súčasne mal i súkromné reštaurátorské školenie u Doroty Filovej.Brunovský – Doričová 2010, s. 244. Výber tohto odboru Csudai zdôvodňuje jednak svojím záujmom o staré umenie a jednak snahou nekompromitovať sa politicky ovplyvnenými zadaniami a predpísanými témami, ktoré by ho čakali na Katedre maľby.KREKOVIČ, Miloš: Výtvarník Ivan Csudai: Maľbou sa nedá kričať opatrne. Sme, 9. 12. 2010, [cit. 2018-07-01]. Dostupné onlineONDREJKOVÁ, Jana: Ivan Csudai: Úspech sa spája s výdržou (rozhovor). In: Grand Residence, 2012, č. 1, s. 28, [cit. 2018-05-30]. Dostupné online Reštaurátorstvo ho naučilo majstrovské techniky i úctu k umeleckému výkonu iných, ale ničím nespútalo jeho imagináciu a kreativitu. Nezaťaženosť výchovnými metódami a vkusom oficiálnej kultúrnej línie sa priaznivo odrazila aj v jeho dielach.BARTOŠOVÁ, Zuzana: Súčasné slovenské výtvarné umenie (ústredná štúdia katalógu k rovnomennej výstave). 1. vyd. Stuttgart: Verlag Beatrix Wilhelm 1990, s. 14, 17.
Počas vysokoškolského štúdia bol zapojený do realizácie viacerých štátnych zákaziek na obnovu historických a umeleckých pamiatok. Šesťročné štúdium úspešne ukončil v roku 1987 obhajobou diplomovej práce zameranej na reštaurovanie gotických nástenných malieb v Kostole sv. Františka z Assisi v obci Poniky na strednom Slovensku a udelili mu titul akademický maliar. Po skončení vysokej školy sa popri vytváraní vlastných diel zamestnal ako reštaurátor nástenných malieb a závesných obrazov. Toto povolanie vykonával iba krátko, keďže politicko-spoločenské zmeny mu onedlho umožnili venovať sa voľnej umeleckej tvorbe na profesionálnej úrovni.
Výtvarná kariéra Nástup, okolnosti, odozva Ivan Csudai začal pôsobiť na scéne slovenského výtvarného umenia v druhej polovici 80. rokov, ktorá bola vďaka perestrojke charakteristická určitými ideologickými ústupkami zo strany štátnych orgánov a oficiálnych inštitúcií voči dianiu v domácej kultúre.Umenie na Slovensku. Stručné dejiny obrazov. 1. vyd. Bratislava: Slovart 2007, s. 222. Patrí do generácie, ktorá nadviazala na celosvetový postmoderný prúd neoexpresionistickej maľby v reakcii na minimalizmus a konceptuálne umenie dominujúce predchádzajúcemu desaťročiu.Tate.org.uk: Neo-expressionism – Art Terms, [cit. 2018-03-18]. Dostupné online Prvé obrazy voľného štýlu namaľoval v roku 1983,Geržová 2009, s. 267. jeho najstaršou známou publikovanou maľbou je však miniatúra s názvom „Autoportrét“ z roku 1982.RUSINOVÁ, Zora: Autoportrét v slovenskom výtvarnom umení 20. storočia. 1. vyd. Bratislava: Veda 2009, s. 185.
Neoexpresionizmus bol charakteristický silným emocionálnym obsahom a premyslenou, zámernou nedbalosťou. Jeho predstavitelia obhajovali figuratívne umenie, ktoré odrážalo autorove najprudšie pocity. Neoexpresionistov ovplyvňovalo i takzvané surové umenie (art brut),Artmuseum.cz: Informel (art brut), [cit. 2018-03-18]. Dostupné online pričom podobne ako expresionisti pred nimi boli uchvátení „primitívnymi“ citmi, ktoré hrajú význačnú úlohu pri formovaní spoločnosti.LITTLE, Stephen: ... izmy. Ako rozumieť umeniu. 2. slovenské vyd. Bratislava: Slovart 2012, s. 136. Hnutie prinieslo návrat k zobrazovaniu čitateľných objektov, hoci niekedy abstraktným spôsobom.CHILVERS, Ian – GLAVES-SMITH, John: A Dictionary of Modern and Contemporary Art. 2. vyd. New York: Oxford University Press 2009, s. 503.
Neoexpresionisti odmietali tradičnú kompozíciu obrazu, spracovávali pocity a hodnoty súčasného človeka, ako aj stav spoločnosti, ktorú žiadnym spôsobom neidealizovali, ale ju ukazovali v jej surovosti a disharmónii. Ich diela sú plné napätia i morbídnej hravosti odrážajúcej vnútorné konflikty a odcudzenie. Neoexpresionizmus kladie dôraz na agresívne a často brutálne narušené zobrazovanie postáv za použitia silných farebných kontrastov.Artmuseum.cz: Neoexpresionismus, [cit. 2018-07-26]. Dostupné online Neoexpresionizmus taktiež opakoval subjektivizmus spájaný so skoršími formami a bol charakteristický výraznou prácou so štetcom. Niektorí kritici vyzdvihovali tento štýl pre jeho návrat k osobnému vyjadrovaniu sa a odbúraniu dovtedajšieho estetického tabu.Guggenheim.org: Neo-Expressionism, [cit. 2018-07-26]. Dostupné online Koniec predrevolučných 80. rokov v bývalom Česko-Slovensku bol pre umenie a vtedy už liberalizovanú kultúru časom, kedy dozor štátnych a straníckych aparátov slabol. Maľba nastupujúcej generácie bola odlišná svojou nepeknosťou, rozpornosťou tém a názorovou cudzorodosťou, ktoré tu nemali príliš veľkú tradíciu.GARLATYOVÁ, Gabriela: O peknej a škaredej maľbe na Slovensku. In: Jazdec, 2010, č. 2, s. 6, [cit. 2018-07-26]. Dostupné online
Pre Csudaia a jeho generačných kolegov (Stanislav Bubán, Svetozár Ilavský, Ladislav Teren, Daniel Jurkovič, Daniel Brunovský, Simona Tauchmannová, Jozef Šramka a ďalší)Michalovič 2010, s. 145. bola príznačná spontánnosť prejavu a živelnosť maliarskeho gesta. Výberom tém sa odlišovali od socialistického kánonu angažovaného umenia, napriek tomu už boli režimom tolerovaní.Nitrianskagaleria.sk: Ivan Csudai – Zviera, [cit. 2018-03-18]. Dostupné online Politické uvoľnenie využívali na suverénny pohyb medzi nepísanými pravidlami oficiálnej a alternatívnej kultúry.BALOGH, Alexander: Osemdesiate – konfliktné i mobilizujúce. Sme, 8. 4. 2009, [cit. 2018-03-18]. Dostupné online Túto skupinu historici výtvarného umenia často dávajú do súvislosti so západnými tvorcami, ktorí bývajú označovaní pojmami ako Transavanguardia, Neue Wilden, Figuration Libre alebo Wild Style.Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. 1. vyd. Bratislava: Kruh súčasného umenia PROFIL 1999, s. 42.
Vystúpenie skupiny vyvolalo v kultúrnom prostredí rozličné reakcie – negatívne, kritické, rezervované i pozitívne. Jej predstavitelia odmietli reálny socializmus v osobnom živote a socialistický realizmus v tvorbe, čím sa neoficiálna scéna vymkla z dosahu komunistickej ideológie.Pgu.sk: Súčasné slovenské výtvarné umenie zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny, [cit. 2018-03-18]. Dostupné online Vytvorili vlastnú, osobitú verziu expresívnej maľby, ktorá bola zákonitým pokračovaním a vyzretím slovenskej moderny. Išlo však o pomerne krátkodobú epizódu, ktorú jej protagonisti postupne viac alebo menej opustili a modifikovali svoj manifestačný rukopis smerom k stíšenému dekoratívnemu štýlu či zmenenej abstrakcii. Orientovali sa na euroamerickú, nemeckú, ale výrazne aj na českú neoexpresívnu maľbu.
Skupina zaviedla do svojho umeleckého prejavu myšlienky, ktoré boli pre dané obdobie neprijateľné, uplatňujúc pri tom odlišné maliarske postupy, techniky a vyjadrovací jazyk. Slovenských neoexpresionistov spojili skôr okolnosti, za ktorých tvorili, než spoločný program.ANDREJČÁKOVÁ, Eva: Zakázané uvoľnenie. Sme, 14. 5. 2009, [cit. 2018-03-18]. Dostupné online Csudaiove vtedajšie maľby mali s touto vlnou niekoľko zhodných znakov, ale zároveň sa od nej odlišovali. Jeho obrazy sa vyznačovali tlmenou tonalitou a neraz aj nevšednou povrchovou štruktúrou. Podľa Csudaia to bolo pre umenie veľmi dynamické a mobilizujúce obdobie, čo priamo súviselo s prebiehajúcimi zmenami v spoločnosti, ktoré on a jeho kolegovia zúročili na realizáciu svojich predstáv a cieľov.