Anyási alebo anyiasi. „[V apríli 1948] Na jeho juhu [t. j. juhu Slovenska] sa rýchlym tempom dokončovala pozemková reforma a na veľkostatky potomkov maďarskej šľachty i hospodárstva anyiasov (maďarských presídlencov na území južneho Slovenska, obsadenom po Viedenskej arbitráži hortyovským Maďarskom) prichádzali bezzemkovia z neúrodných horských regiónov, aby osídlili skonfiškovanú statkársku pôdu a začali na nej riadne hospodáriť.“ (výslovnosť: [aňáši]; z ) bolo označenie štátnych príslušníkov Maďarska, ktorí sa na územie južného Slovenska prisťahovali po 2. novembri 1938 (t. j. po prvej viedenskej arbitráži), používané v povojnovej Česko-slovenskej republike. Išlo o sociálne rôznorodú vrstvu obyvateľstva, predovšetkým o úradníkov, žandárov a iných štátnych zamestnancov okupačnej moci. Povojnová slovenská politická reprezentácia ich vnímala ako symbol pomaďarčovania juhu Slovenska, územných zmien a požiadaviek voči Slovensku zo strany Maďarska.. Napr. Komunistická strana Slovenska (KSS) svoje stanovisko sformulovala nasledovne (23. jún 1945): „Nerobí sa rozdiel, či pomáhali okupačnej moci aktívne, alebo sa správali pasívne, pretože svojim usídlením na okupovanom území posilňovali ideu svätoštefanskej koruny a fašistickej moci okupantov a slúžili ako opora maďarskej brutality.“ Citované podľa: .
Podľa čl. 2 Dohody o prímerí s Maďarskom z 20. januára 1945, ktorú za Spojencov podpísal sovietsky maršal Kliment Jefremovič Vorošilov, sa Maďarsko zaviazalo evakuovať všetkých svojich vojakov a úradníkov za štátne hranice Maďarska z 31. decembra 1937.Dohoda v ruskom a maďarskom jazyku dostupná na: . V anglickom jazyku dostupná na: . Ich odsun z územia ČSR bol nariadený okresným výborom a okresným správnym komisiám Povereníctvom vnútra Slovenskej národnej rady v máji 1945 a podľa archívnych prameňov bolo do 1. júla 1945 takto odsunutých 31 780 Maďarov, pričom išlo o jednostranný odsun celej skupiny obyvateľstva (až na malé výnimky, konkrétne podľa údajov z roku 1948 bolo na území ČSR 539 osôb ktorí nemali priznané československé občianstvo). Ich hmotný a nehmotný majetok, ktorý si zväčša ani nemohli zobrať so sebou, bol skonfiškovaný a daný pod národnú správu.
V. Clementis v uvedenom prejave poznamenal, že tzv. anyási (ako aj Nemci v rovnakom postavení) mohli byť súdení ľudovými súdmi na základe § 1 (ako „fašistickí okupanti“) nariadenia Slovenskej národnej rady (SNR) č. 33/1945 Zb. n. SNR z 15. mája 1945 o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a odsúdení na trest smrti (odsúdenie mohlo byť zmiernené podľa § 6 na trest odňatia slobody na 30 rokov). V poslednej vete úryvku avizuje ďalšie opatrenia voči nemeckej a maďarskej menšine, ktoré už ale boli iného rázu, keďže sa týkali Maďarov s česko-slovenským štátnym občianstvom.
Poznámky
Referencie
Použitá literatúra Publikované dokumenty
Dobová tlač
Monografie
Kategória:Dejiny Česko-Slovenska Kategória:Maďari na Slovensku