Komakoma. In: Slovník cudzích slov (akademický)HAMBÁLEK, Ľ. – KOZA, J. – PITTICH, E.: Súpis termínov z astronómie (pokračovanie). In: Kultúra slova, 2014, roč. 48, č. 6. s. 321 – 331koma. In: Encyklopédia astronómie 1986 (iné názvy: kómaZákladné názvy z astronómie - Kométy. In: Kultúra slova 11-12 1992 coma. In: Anglicko-slovenský technický slovník A-J. Bratislava: Alfa. 1993, hmlovitá obálkakométy. In: Pyramída, zriedkavo: vlas; etymológiu pozri v článku koma) v astronómii je plynný obal okolo jadra kométy. Tvorí sa, keď kométa preletí blízko okolo Slnka na svojej vysoko eliptickej orbite; ako sa kométa zahrieva, jej častice sa topia a/alebo odparujú. Koma zvyčajne pozostáva z ľadu a prachu. Väčšie častice prachu zostávajú pozdĺž orbitálnej trajektórie kométy, kým menšie častice sú odfukované od Slnka do chvosta kométy slnečným vetrom.
Toto dáva kométe „rozmazaný“ vzhľad pri pohľade teleskopom a odlišuje ju od hviezdy.
V momente keď sa kométa priblíži k Slnku a vo vzdialenosti približne 5 AU prekročí dráhu Jupitera, vytvorí sa koma, ktorá má v blízkosti jadra radiačné vlastnosti. Je vytváraná sublimáciou ľahko vyprchávajúcich látok na strane privrátenej k Slnku a vychádza z ľadom obalených prachových čiastočiek.
Pozorovania sondou Giotto zistili, že vyparovanie sa dotýka približne 10 až 15% povrchu kométy a že vyprchávajúca hmota uniká z krehkých miest čiernej kôry. Z týchto miest unikajúce molekuly tvoria vnútornú komu. Tá sa pri ďalšom zahrievaní vďaka ionizácii a disociácii zväčšuje a nakoniec sa koma stane uvoľnovanými iónmi a radikálami viditeľnou. Toto sa deje v obklopení ultrafialového žiarenia atomárneho vodíku, a táto koma je známa tiež ako UV koma a bola pozorovaná pri kométe Hale-Bopp v roku 1997, kde dosiahla priemer 150 miliónov kilometrov. Pretože ozónová vrstva atmosféry je neprechodná pre UV žiarenie, môže byť UV koma pozorovaná iba cez satelity.
Iné projekty
Zdroje
Kategória:Atmosféra Kategória:Kométy