Užhorodské memorandum je označením dokumentu ako výsledku porady Centrálnej ruskej národnej rady (CRNR) 8. mája 1919, ktorú tento spoločný orgán rusínskych národných rád (užhorodskej, prešovskej a chustskej) aj zástupcov emigrácie vyjadril svoju vôľu stať sa autonómnou súčasťou Česko-slovenskej republiky. Dokument potvrdzoval výsledky plebiscitu politicky aktívnych Rusínov v USA z decembra 1918 a zahŕňal štrnásť bodov, ktoré formuloval podľa amerického vzoru Grigorij Žatkovič.
Pre rusínsku politickú reprezentáciu bolo pripojenie k Česko-Slovensku v tom čase prakticky poslednou alternatívou, lebo z Ruska plynula obava kvôli boľševizmu, Západoukrajinská ľudová republika a ani Ukrajinská ľudová republika už v tom čase neexistovali a konečne maďarsky orientovaní Rusíni stratili po komunistickom prevrate oporu v Budapešti. CRNR vznikla 8. mája 1918 a do 16. mája 1918 prerokovala budúce vzťahy Rusi s Česko-Slovenskom.Pop (2008). s. 297. Rada zároveň navrhla Grigorija Žatkoviča ako budúceho ministra rusínskeho štátu v Česko-Slovensku. CRNR vyslala 23. mája 1919 do Prahy viac ako stočlennú deputáciu, ktorú prijal minister vnútra Antonín Švehla aj prezident republiky Tomáš Garrigue Masaryk.Pop (2008). s. 297-298.
Význam Užhorodského memoranda spočíval predovšetkým - vedľa decembrového plebiscitu Rusínov v USA - vo vyjadrení skutočnej vôle rusínskej reprezentácie vstúpiť ako autonómny prvok do zväzku s Česko-Slovenskom. Memorandum bolo tiež zaslané ako prejav "želania ľudu Podkarpatska" na mierovú konferenciu do Paríža. Sľúbenú autonómiu však Podkarpatská Rus získala až s účinnosťou od polovice decembra 1938 v súvislosti s ústavným zákonom č. 328/1938 Sb. z. a n.
Referencie
Pozri aj Podkarpatská Rus Huculská republika
Zdroj
Kategória:Dejiny Česko-Slovenska Kategória:Podkarpatská Rus