Vickers Vimy bolo britské ťažké bombardovacie lietadlo vyvinuté ku koncu prvej svetovej vojny. Lietadlo navrhol Rex Pierson. Prvý prototyp vzlietol 30. novembra 1917. Napriek tomu, že z troch prototypov boli dva zničené, typ preukázal dobré výkony a v marci 1918 bola objednaná výroba tak v materskej továrni ako aj licenčná výroba v ďalších 3 firmách (celkovo bolo počas vojny objednaných 1130 kusov). Na konci vojny, 31. októbra 1918, RAF vlastnilo len tri kusy v operačnom stave, dva sa nachádzali pri skúšobných jednotkách, tretí patril Independent Force vo francúzskom Nancy a bol pripravený k náletom na ciele v Nemecku. Na základe Vickers Vimy vznikli civilné stroje Vimy Commercial a Vernon.

Služba Prvou jednotkou RAF vyzbrojenou Vickers Vimy sa stala až v júli 1919 58. peruť v Egypte. Vickers Vimy slúžil v rámci Royal Air Force na strednom východe do roku 1925, kedy ho nahradil typ Vickers Virginia. V severnom Írsku doslúžil v roku 1929.

Civilná verzia, Vimy Commercial, so zväčšeným trupom, sa vyrábala v roku 1919, väčšinou pre zahraničných zákazníkov. Prvý Vimy-Commercial vzlietol 13. apríla 1919 ešte s vojenským sériovým číslom K107 (neskôr stroj získal civilné registračné číslo G-EAAV). Najmä Čína objednala typ vo veľkom množstve 100 kusov, ale problémy s platbami pravdepodobne spôsobili nedokončenie objednávky.

Diaľkové prelety thumb|right|Štart Alcocka a Browna z Newfoundlandu, 14. jún 1919

Viac ako vojenským použitím sa Vickers Vimy preslávil diaľkovými preletmi. Najvýznamnejším bol prvý non-stop prelet Atlantického oceánu britskými pilotmi Johnom Alcockom a Arthurom W. Brownom. Prelet uskutočnili v júni 1919 so štartom na Newfoundlande. V Írsku núdzovo pristáli 15. júna 1919 po 16 hodinách a 27 minútach. (ich lietadlo je zachované v London Science Museum) Ross Smith, Keith Smith s dvoma mechanikmi preleteli z Anglicka do Austrálie. Získali tak odmenu 10 000 libier vyhlásenú austrálskou vládou. Prelet trval 720 hodín (čistý letový čas bol 135 hodín a 55 minút). Po 14 medzipristátiach dňa 10. decembra 1919 lietadlo pristálo v austrálskom Darwine. (ich lietadlo je zachované v Smithovom rodisku Adelaide, Austrália). V roku 1922 sa van Rynevald a Brand pokúsíli o výhru inej ceny prvým preletom z Anglicka do Severnej Afiriky. Ich Vimy v Afrike havaroval a piloti dokončili prelet na druhom stroji. Kvôli výmene lietadla však boli diskvalifikovaní. 3. júla 2005 na replike Vickers Vimy zopakovali Steve Fossett a Mark Rebholz historický let cez Atlantik z Kanady do západného Írska.

Technické údaje

Posádka: 2 Dĺžka: 13,27 m Rozpätie krídel: 20,75 m Výška: 4,76 m Hmotnosť prázdneho lietadla: 3 222 kg Maximálna vzletová hmotnosť: 4 937 kg Maximálna rýchlosť: 166 km/h Motory: 2 × Rolls-Royce Eagle VIII, každý s výkonom 360 k (270 kW) Vytrvalosť: 11 hodín Dostup: 3 200 m

Iné projekty

Externé odkazy Múzeum RAF Alcockov a Brownov Vickers Vimy, Science Museum London

Kategória:Britské bombardovacie lietadlá Kategória:Britské dopravné lietadlá Vimy