Katarína Lazarová (* 13. február 1914, Výčapy-Opatovce – † 21. jún 1995, Bratislava), bola slovenská prozaička a prekladateľka.
Životopis Pochádzala z roľníckej rodiny a základné vzdelanie získavala vo Výčapoch-Opatovciach. V rokoch 1924 – 1928 študovala na gymnáziu v Novom Meste nad Váhom, 1928 – 30 na obchodnej škole v Nitre. V rokoch 19301932 absolvovala prax na veľkostatku v Janovej Novej Vsi, v rokoch 19321937 pracovala iba príležitostne, 1937 – 1938 bola pisárkou v redakcii časopisu Slovenský hlas v Žiline. 1939 – 44 úradníčka v Bratislave.Katarína Lazarová, Literárne informačné centrum, online Počas Slovenského národného povstania bola členkou 1. československej partizánskej brigády M.R. Štefánika a veliteľkou bojovej jednotky. Po skončení 2. svetovej vojny pracovala v Zväze protifašistických bojovníkov, v Zväze slovenských žien, Zväze slovenských spisovateľov a ďalších organizáciách. V roku 1955 jej bola udelená štátna cena Klementa Gottwalda.
Vystúpila na II. zjazde československých spisovateľov (22. – 29. apríla 1956) a odsúdila politické represie a tlačový dozor, čím sa verejnosť prvýkrát vôbec dozvedela z oficiálneho média o jeho existencii.Juraj Marušiak: Slovak Policy, 1956-1960, Research Support Scheme, 2000, Online Lazarová mala potom v druhej polovici 50. rokov problémy s publikovaním svojich kníh a článkov. 9. mája 1960 bola vyhlásená amnestia a prepustení bývalí funkcionári KSČ (napr. Husák) a ŠtB sa schádzali práve v byte u Lazarovej. Niet sa čo diviť, že napokon žila a tvorila ako spisovateľka v slobodnom povolaní v Bratislave. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy sa napríklad zúčastnila debaty vo Viedni o budúcom politickom vývoji v Česko-Slovensku, ktorú viedol Dr. Emil Vidra, bývalý predseda Slovenskej organizácie na ochranu ľudských práv1968, Bratislava. Informácia o operatívnej situácii od 20. augusta 1968 (zdroj: A ÚPN), Online a tak ju ŠtB 15.1.1974 v registračných zväzkochKS ZNB - Správa ŠtB Bratislava (Séria: II) strana 70, UPN, Online napokon preklasifikovala z preverovanej na nepriateľskú osobu (spoločne s Kornelom Földvárim).
Pri príležitosti 100 výročiu jej narodenia (2014) bola v jej rodnej obci Výčapy - Opatovce odhalená pamätná tabuľa. Odhalenie pamätnej tabule k 100 výročiu narodenia (2014) Obec Výčapy - Opatovce, okres Nitra, Online
Tvorba Vo svojej tvorbe sa zameriavala najmä na problematiku dediny. Dôraz kládla na etickú stránku ľudského konania. Bola tiež autorkou próz a románov s tematikou protifašistického odboja a ideového prerodu ľudí pod vplyvom revolučného odkazu Slovenského národného povstania a vzniku nových vzťahov v slovenskej spoločnosti. Po roku 1968 jej vychádzali len detektívky.
Dielo Próza pre dospelých 1949 – Kamaráti 1950 – Traja z neba 1953 – Osie hniezdo 1957 – Omyly 1961 – Mločia hora 1962 – Šarkan na reťazi 1964 – Kňažná z Lemurie 1966 – Interview s labuťami 1966 – Trpaslíci 1967 – Kavčie pierko 1968 – Putovanie svätej Anny 1970 – Vlkolaci 1976 – 4 detektívky : Kňažná z Lemúrie, Interview s labuťami, Putovanie svätej Anny, Vlkolaci - Bratislava : Slovenský spisovateľ, 724 s. 1977 – Vdovské domy
Próza pre deti a mládež 1966 – Povesť o snežnom človeku
Referencie
Externé odkazy
Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež Kategória:Slovenskí prozaici Kategória:Ženy v slovenskej literatúre Kategória:Slovenskí prekladatelia Kategória:Osobnosti z Výčap-Opatoviec Kategória:Osobnosti SNP