Spojivové tkanivo alebo spojovacie tkanivo (podľa niektorých autorov podporné tkanivo, , skrátene spojivo) je tkanivo, ktoré telu dodáva pevnosť, tvar a oporu a spája jeho časti medzi sebou. Vyvinulo sa z mezodermy a neurálnej lišty. V tele vyplňuje priestory medzi orgánmi, tvorí oporné a spevňovacie systémy. Pre svoj pôvod sa do tejto skupiny zaraďujú aj telové tekutiny (krv a pod.).
Analógiou týchto tkanív je u vývojovo nižších živočíchov mezoglea (Porifera – hubky, Coelenterata – mechúrniky) a mezenchým (Plathelminthes – ploskavce, Nemertini – pásnice, ale aj Hirudinea – pijavice). V týchto prípadoch sa takisto spravidla používa termín spojivové/spojovacie tkanivo.
Zloženie Spojivové tkanivá sa skladajú z buniek a medzibunkovej hmoty. Medzibunkovú hmotu tvoria dve základné zložky: základná (amorfná) zložka, tvorená mukopolysacharidmi a proteínmi vláknitá zložka, tvorená kolagénnymi, elastickými a/alebo retikulárnymi vláknami Medzibunkovú hmotu tvoria bunky spojiva, ktorá však svoju konečnú formu nadobúda až po polymerizácii mimo bunky.
Pôvod Spojivá sú prevažne pôvodom z mezodermy, avšak väčšina mezenchýmu v oblasti hlavy je pôvodom z neurálnej lišty. Počas špecializácie prechádzajú štádiom embryonálneho väziva (mezenchým), ktoré neobsahuje vlákna a z ktorého sa potom vyvíjajú ďalšie typy spojív.
Rozdelenie Vzájomný pomer buniek, medzibunkovej hmoty a jej charakter následne určuje vlastnosti jednotlivých typov tkanív. Predovšetkým podľa mechanických vlastností sa rozdeľujú na: spojivové tkanivá (v užšom zmysle): väzivá (zväčša mäkké) podporné tkanivá (v užšom zmysle): chrupavky (pružné a tuhé) kosti, cement a dentín (tvrdé) trofické (vyživovacie) tkanivá
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Tkanivá