náhľad|Zľava doprava: červená krvinka, krvná doštička, biela krvinka
Krvné doštičky alebo trombocyty sú druh krvných teliesok. Sú to oválne alebo okrúhle útvary bez jadra, čiže nie sú to pravé bunky. Ich tvar je taktiež nestály. Vznikajú v kostnej dreni fragmentáciou cytoplazmy megakaryocytov. Žijú iba niekoľko (9-12) dní. U človeka je ich 150-450 × 109 v litri. Sú to najmenšie telieska v krvi.
Štruktúra doštičky Krvná doštička vo svojom kľudovom stave predstavuje plochý sférický útvar s objemom 4-8 fl. Pri aktivácii vytvára výbežky - pseudopódiá. Štruktúru doštičky môžeme rozdeliť do štyroch všeobecných oblastí: povrch doštičky, membránové štruktúry, cytoskelet a granula. Zrelé doštičky neobsahujú jadro, avšak môžu byť v nich prítomné zvyšky RNA. Obsahujú tiež mitochondrie a zvyšky Golgiho aparátu.
Funkcia doštičiek Hlavnou funkciou trombocytov je zrážanie krvi za účelom zastavenia krvácania a udržania integrity endotelu.
V súčasnosti už vieme, že doštičky sú tiež aktívnymi účastníkmi komplementu a imunitného systému. Napomáhajú v procese hojenia rán tvorbou rastových faktorov, cytokínov a chemokínov.
V hemostáze majú doštičky viaceré funkcie. Sú súčasťou primárnej hemostázy, kedy sa podieľajú na tvorbe bieleho (doštičkového) trombu. Ich povrch je miestom interakcie koagulačných faktorov a sú zdrojom viacerých látok zúčastňujúcich sa regulácie hemostázy. Sú schopné priamo aktivovať koagulačné faktory FIX a FXI. Pri poškodení cievnej steny sa zhlukujú, rozpadajú a uvoľňujú trombokinázu, ktorá premieňa fibrinogén z krvnej plazmy na vláknitý fibrín a vytvára krvnú zrazeninu – trombus (krvnú zátku). Tomuto deju predchádza zúženie cievy v poranenom mieste.
Podobnú funkciu u bezstavovcov plnia koagulocyty, ktoré na rozdiel od trombocytov majú jadro.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Krv Kategória:Hemokoagulácia Kategória:Cytológia