109P/Swift-Tuttle je očíslovaná periodická kométa Halleyho typu a blízkozemská kométa. Nezávisle od seba ju objavili americkí astronómovia Lewis A. Swift 16. júla 1862 a Horace Parnell Tuttle 19. júla 1862. Kométa nesie priezviská oboch objaviteľov.
Numerické výpočty jej dráhy umožnili stotožniť s 109P/Swift-Tuttle kométy zaznamenané v čínskych astronomických prameňoch v roku 69 pred n. l. a v roku 188 n. l. Za jej predchádzajúci návrat bola identifikovaná aj kométa 1737 II. Pri nasledujúcom pozorovanom návrate ju 26. septembra 1992 znovuobjavil japonský amatérsky astronóm Tsuruhiko Kiuchi; následné astrometrické merania potvrdili totožnosť objektov označených 1737 II, 1862 III a 1992t.
Podľa dráhového riešenia JPL č. 32 pre epochu 10. októbra 1995 má kométa veľkú polos 26,092 AU, excentricitu 0,9632 a oskulačnú obežnú dobu približne 133,28 roka. Okolo Slnka sa pohybuje po výrazne pretiahnutej dráhe medzi perihéliovou vzdialenosťou približne 0,960 AU a aféliovou vzdialenosťou približne 51,22 AU. Sklon dráhy 113,45° znamená, že kométa obieha retrográdne, teda v opačnom smere ako planéty. Jej pohyb súvisí so strednopohybovou rezonanciou 1 : 11 s Jupiterom, pri ktorej pripadá približne jeden obeh kométy na jedenásť obehov Jupitera. Perihéliom naposledy prešla 12. decembra 1992; nasledujúci prechod sa podľa numerickej integrácie JPL očakáva 12. júla 2126. Uvádzaná obežná doba je oskulačnou hodnotou platnou pre konkrétnu epochu a vplyvom gravitačných porúch planét sa medzi jednotlivými návratmi mení.
Rozmery jadra neboli určené priamym zobrazením jeho povrchu, ale odvodené z fotometrických pozorovaní kométy pri jej vzďaľovaní od Slnka. Súhrn publikovaných meraní považuje za realistický priemerný efektívny polomer približne 13 km, čomu zodpovedá priemer okolo 26 km. Pri približovaní k Slnku kométa uvoľňuje plyn a prachové častice, ktoré sa postupne rozptyľujú pozdĺž jej dráhy. Z týchto častíc vznikol meteoroidový prúd Perzeíd, cez ktorý Zem prechádza každoročne v júli a auguste. Súvislosť medzi dráhou kométy a Perzeidami rozpoznal Giovanni Schiaparelli v 60. rokoch 19. storočia; išlo o prvé presvedčivé priradenie meteorického roja ku konkrétnej kométe. Prúd Perzeíd nie je homogénny, ale obsahuje staršie rozptýlené zložky aj koncentrovanejšie filamenty a prachové stopy, ktorých vývoj ovplyvňujú planetárne poruchy a rezonancia kométy s Jupiterom.
Perihéliová vzdialenosť menšia ako 1 AU a malá minimálna vzdialenosť dráh kométy a Zeme umožňujú pri niektorých návratoch pomerne blízke priblíženia. Nominálna hodnota MOID voči Zemi je približne 0,000892 AU; predstavuje však najmenšiu geometrickú vzdialenosť oskulačných dráh, nie predpoveď skutočnej vzdialenosti telies v určitom čase. Pri návrate v roku 2126 má kométa podľa aktuálneho riešenia JPL preletieť najbližšie k Zemi 5. augusta vo vzdialenosti približne 0,15337 AU, teda 22,9 milióna kilometrov, a tento návrat preto nepredstavuje nebezpečenstvo zrážky. Dlhodobé numerické integrácie napriek tomu predpokladajú ďalšie blízke stretnutia v nasledujúcich tisícročiach; ich presnosť sa so zväčšujúcim časovým odstupom znižuje, najmä preto, že gravitačné pôsobenie pri tesných priblíženiach môže výrazne zmeniť ďalšiu dráhu kométy.
Názov, označenie a klasifikácia Oficiálne trvalé označenie kométy je '''109P/Swift–Tuttle'''. Jeho prvá časť zaraďuje teleso do číselného radu periodických komét, zatiaľ čo názov ''Swift–Tuttle'' je odvodený od priezvisk dvoch nezávislých objaviteľov. Z hľadiska obežnej doby sa objekt klasifikuje ako kométa Halleyho typu, podľa dynamických vlastností má Tisserandov parameter voči Jupiteru menší ako 2 a na základe perihéliovej vzdialenosti patrí medzi blízkozemské kométy. Tieto označenia nie sú navzájom zameniteľné: vyjadrujú nomenklatúrny status, charakter heliocentrickej dráhy a príslušnosť k blízkozemským telesám.
Meno a trvalé označenie Názov ''Swift–Tuttle'' pripomína Lewisa Swifta a Horacea Parnella Tuttlea, ktorí kométu nezávisle pozorovali v júli 1862. Swift oznámil pozorovanie z 16. júla a Tuttle ju nezávisle zaznamenal 19. júla. Pri pomenúvaní komét podľa viacerých nezávislých objaviteľov sa ich priezviská uvádzajú v chronologickom poradí a spájajú sa spojovníkom; v typograficky upravenom texte sa medzi menami používa pomlčka.
Zložka '''109P''' pozostáva z poradového čísla 109 a písmena '''P'''. Písmeno označuje periodickú kométu, teda teleso, ktorého návrat do perihélia možno predpovedať na základe uzavretej dráhy alebo ktorého periodicita bola potvrdená pozorovaniami pri viacerých návratoch. Číslo 109 predstavuje miesto kométy v oficiálnom rade očíslovaných periodických komét, ktorý vedie Minor Planet Center. Neznamená, že išlo o 109. objavenú kométu ani o 109. kométu pozorovanú v dejinách. Trvalé číslo sa prideľuje po potvrdení návratu alebo po dostatočnom preukázaní periodicity telesa.
Lomka v zápise '''109P/Swift–Tuttle''' oddeľuje číselno-klasifikačnú časť označenia od vlastného mena. Celý zápis preto identifikuje konkrétne fyzické teleso jednoznačnejšie než samotný názov ''Swift–Tuttle''. V odborných databázach sa možno stretnúť aj so skráteným označením '''109P''', najmä v tabuľkách, efemeridách a katalógoch, v ktorých je názov kométy uvedený v samostatnom poli.
Označenia jednotlivých návratov náhľad|Kresby kométy 109P/Swift-Tuttle z 21. až 28. augusta 1862 od Johanna Friedricha Julia Schmidta. Toto zjavenie bolo v staršom definitívnom systéme označené ako 1862 III a v súčasnom systéme ako 109P/1862 O1. Jednotlivé pozorované návraty kométy majú vlastné systematické označenia. Súčasný systém pozostáva z roku, veľkého písmena určujúceho polovicu mesiaca a poradového čísla objektu v príslušnom časovom intervale. Systém schválila Medzinárodná astronomická únia v roku 1994 a začal sa používať v roku 1995; spätne sa uplatnil aj na staršie kométy a ich predchádzajúce návraty.
Databáza JPL spája s kométou Swift–Tuttle označenia návratov '''109P/1737 N1''', '''109P/1862 O1''' a '''109P/1992 S2'''. Rok označuje rok pozorovania, písmeno príslušnú polovicu mesiaca a číslica poradie oznámenia v danom polmesačnom intervale. Nejde o tri samostatné kométy, ale o tri zjavenia toho istého telesa pri rôznych obehoch okolo Slnka. Ich vzájomné stotožnenie bolo možné na základe porovnania pozorovaných polôh a výpočtu dráhy.
V staršej literatúre a historických katalógoch sa používajú aj označenia '''1737 II''', '''1862 III''' a '''1992 XXVIII'''. Rímska číslica v tomto systéme vyjadrovala poradie prechodu kométy perihéliom v príslušnom kalendárnom roku. Počas návratu v roku 1992 kométa pôvodne dostala predbežné označenie '''1992t''', založené na staršom systéme s malými písmenami. Po zavedení jednotnej nomenklatúry bolo nahradené označením '''P/1992 S2'''. Staršie názvy zostávajú súčasťou katalógových záznamov, pretože umožňujú jednoznačne identifikovať objekt v dobových publikáciách.
Klasifikácia podľa obežnej doby Medzinárodná astronomická únia používa prefix '''P/''' pre kométy s obežnou dobou kratšou ako 200 rokov alebo pre telesá, ktorých periodicita bola potvrdená pozorovaním pri viac než jednom prechode perihéliom. JPL túto skupinu ďalej člení podľa klasického kritéria obežnej doby: kométy s periódou kratšou ako 20 rokov označuje ako kométy Jupiterovej rodiny v klasickom zmysle, zatiaľ čo interval od 20 do 200 rokov zodpovedá kométam Halleyho typu. Hviezdička pri názvoch týchto tried v dokumentácii JPL upozorňuje, že ide o klasifikáciu založenú na obežnej dobe, nie priamo na dynamickom pôvode telesa.
Oskulačná obežná doba 109P/Swift–Tuttle dosahuje podľa riešenia JPL približne 133,28 roka. Kométa preto patrí do triedy '''HTC''' z anglického ''Halley-type comet'', teda medzi kométy Halleyho typu. Názov tejto triedy vyjadruje podobný rozsah obežných dôb ako pri kométe 1P/Halley; neznamená genetickú príbuznosť, spoločný pôvod ani to, že by Swift–Tuttle bola fragmentom Halleyho kométy.
Uvedená obežná doba je odvodená z oskulačných dráhových elementov platných pre konkrétnu epochu. Vplyvom gravitačných porúch planét a negravitačných účinkov spojených s aktivitou jadra sa interval medzi skutočnými prechodmi perihéliom môže od tejto hodnoty odlišovať. Klasifikácia kométy sa tým nemení, pretože prípadné rozdiely predstavujú iba malú časť rozsahu triedy komét Halleyho typu.
Blízkozemská kométa Center for Near-Earth Object Studies definuje blízkozemské telesá ako asteroidy alebo kométy s perihéliovou vzdialenosťou menšou ako 1,3 AU. Blízkozemské kométy, označované skratkou '''NEC''' z anglického ''near-Earth comet'', musia mať zároveň obežnú dobu kratšiu ako 200 rokov. Perihéliová vzdialenosť 109P/Swift–Tuttle je približne 0,9595 AU a jej obežná doba dosahuje približne 133,28 roka, takže spĺňa obe podmienky. Databáza JPL ju preto eviduje ako blízkozemské teleso.
Zaradenie medzi blízkozemské telesá je geometrickou klasifikáciou dráhy a samo osebe nevyjadruje pravdepodobnosť zrážky so Zemou. Kritérium vychádza z perihéliovej vzdialenosti, nie z predpovede konkrétneho priblíženia. Posudzovanie skutočných stretnutí si vyžaduje numerické určovanie polohy kométy a Zeme v čase, zohľadnenie dráhových porúch a vyhodnotenie neistôt orbitálneho riešenia.
Označenie '''potenciálne nebezpečný asteroid''' ('''PHA''') sa na 109P/Swift–Tuttle formálne nevzťahuje. CNEOS ho používa pre asteroidy, ktorých minimálna vzdialenosť medzi dráhou telesa a dráhou Zeme nepresahuje 0,05 AU a ktorých absolútna magnitúda je najviac +22. Keďže ide o kategóriu vytvorenú pre asteroidy a využívajúcu asteroidovú absolútnu magnitúdu, nemožno ju mechanicky prenášať na aktívnu kométu. V objektovom zázname JPL má preto 109P/Swift–Tuttle príznak PHA nastavený na hodnotu „false“, hoci patrí medzi blízkozemské kométy.
Objav a história pozorovaní História pozorovania kométy 109P/Swift–Tuttle siaha od starovekých čínskych astronomických záznamov až po presnú teleskopickú astrometriu 20. storočia. Za jej moderný objav sa považuje nezávislé pozorovanie Lewisa Swifta a Horacea Parnella Tuttla v roku 1862. Až znovunájdenie kométy v roku 1992 však umožnilo spoľahlivejšie prepojiť moderné merania s pozorovaniami z rokov 1737, 188 a 69 pred n. l. V súčasnosti sa s kométou stotožňuje päť historicky zaznamenaných návratov. +Zaznamenané návraty kométy 109P/Swift–TuttleRokDruh pozorovaniaMiesto alebo pozorovateľHistorický význam69 pred n.l.historický záznam kométyČínaspätné stotožnenie na základe numerického výpočtu dráhy188historický záznam kométyČínaspätné stotožnenie na základe numerického výpočtu dráhy1737séria vizuálnych a pozičných pozorovaníIgnaz Kögler, Pekingnajstarší návrat zahrnutý do formálneho astrometrického oblúka JPL1862systematické teleskopické pozorovaniaLewis Swift, Horace Parnell Tuttle a ďalšímoderný objav kométy1992binokulárne, fotografické a teleskopické pozorovaniaTsuruhiko Kiuchi a medzinárodná pozorovacia sieťprvý pozorovaný návrat po objave a základ presného určenia dráhy
Historické záznamy pred moderným objavom Najstaršie záznamy, ktoré boli neskôr spojené s kométou 109P/Swift–Tuttle, pochádzajú z čínskych astronomických prameňov z rokov 69 pred n. l. a 188. V čase svojho vzniku predstavovali samostatné záznamy o pozorovaných kométach a neexistoval spôsob, ako ich spojiť s periodickým telesom. Ich priradenie ku kométe Swift–Tuttle sa opiera o porovnanie historických údajov s numericky vypočítanými polohami jej predchádzajúcich návratov. Samotné stotožnenie sa preto uskutočnilo až po získaní presnejších údajov z návratu v roku 1992.