Mária I. zvaná Katolícka alebo, najmä protestantmi, Krvavá (* 18. február 1516, Londýn, Anglicko – † 17. november 1558, Londýn) bola anglická kráľovná v rokoch 1553 až 1558.
Bola jediným dieťaťom Henricha VIII. a jeho prvej manželky Kataríny Aragónskej, ktoré prežilo. Máriin nevlastný brat Eduard VI. - syn Henricha VIII. a jeho tretej manželky Jany Seymourovej sa stal po smrti Henricha VIII. v roku 1547 ako deväťročný kráľom. Keď kráľ Eduard VI. v roku 1553 smrteľne ochorel, pokúsil sa Máriu odstrániť z nástupníckej línie, pretože predpokladal, že zvráti všetky protestantské reformy, ktoré sa začali za vlády jeho a Henricha VIII. Po Eduardovej smrti v roku 1553 sa vedúci politici pokúsili vyhlásiť za kráľovnú Janu Greyovú. Mária zhromaždila svojich prívržencov vo Východnom Anglicku sa zosadila Janu Greyovú z trónu a neskôr ju dala sťať.
Bola prvou panovníčkou Anglicka, s výnimkou sporných vlád cisárovnej Maud a Jany Greyovej. V roku 1554 sa vydala za španielskeho princa Filipa, čím sa po nástupe svojho manžela na trón v roku 1556 stala španielskou kráľovnou. Mária nikdy nenavštívila Španielsko. Manželstvo bolo prijaté ľudovou revoltou, organizovanou Thomasom Wyattom, ktorý sa ju snažil zvrhnúť v prospech Máriinej mladšej nevlastnej sestry, Alžbety - dcéry Henricha VIII. a Anny Boleynovej. Povstanie však zlyhalo a Alžbeta bol uväznená do Tower of London.
Počas jej 5-ročného panovania bolo v takzvaných mariánskych prenasledovaniach upálených viac ako 280 protestantov. Mária nemala deti a prežila dve falošné tehotenstvá, jedno v roku 1554 a druhé v roku 1557, čo ju v Európe zosmiešnilo. Len pár pred svojou smrťou uznala svoju mladšiu nevlastnú sestru Alžbetu ako svoju nástupkyňu. Po Máriinej smrti bol jej znovunastolený katolicizmus odstránený Alžbetou I. na začiatku jej vlády.
Narodenie a rodina Mária sa narodila 18. februára 1516 v paláci Placentia, Greenwich v Anglicku. Bola jednou dcérou kráľa Henricha VIII. a jeho prvej manželky Kataríny Aragónskej - dcéry Ferdinanda II. Aragónskeho a Izabely I. Kastílskej. Jej matka utrpela veľa potratov.Waller, 2006 , s. 16; Whitelock, 2009 , s. 9. Pred jej narodením sa narodili 4 deti, z ktorých bola jedna mŕtva dcéra a traja synovia, ktorí sa narodili mŕtvi alebo žili krátko.Loades, 1997 , s. 12-13; Weir, 1996 , str. 152-153. Benátsky veľvyslanec Sebastian Giustiani zablahoželal anglickému kráľovi „k narodeniu jeho dcéry a dobrému zdraviu jej veľmi pokojnej matky, kráľovnej“, hoci „bolo by oveľa príjemnejšie, keby to dieťa bol chlapec.“ Henricha III. to však neodradilo a v odpovedi napísal Giustinianimu: „Obaja sme mladí; Tentoraz to bola dcérka, s deťmi budeme z Božej milosti pokračovať neskôr.“Whitelock, 2009 , s. 10.
Tri dni po narodení bola pokrstená na katolíčku v kostole Obsevant Friars Church v Greenwichi.Porter, 2007 , s. 13; Waller, 2006 , s. 16; Whitelock, 2009 , s. 7. Bola pomenovaná po svojej tete Márii Tudorovej - manželke francúzskeho kráľa Ľudovíta XII., ktorého Henrich mal veľmi rád. Medzi jej krstných rodičov patrili: lord kancelár Thomas Wolsey, jej prateta Katarína z Yorku, Agnes Howardová, vojvodkyňa z NorfolkuPorter, 2007 , s. 13, 37; Waller, 2006 , s. 17. a Margaréta Pole, grófka zo Salisbury a bola pri Máriinej sviatosti birmovania, ktorá sa uskutočnila krátko po jej krste.Porter, 2007 , s. 13; Waller, 2006 , s. 17; Whitelock, 2009 , s. 7. Nasledujúci rok bola Mária krstnou matkou svojej sesternici Frances Brandonovej.Loades, 1997 , s. 28; Porter, 2007 , s. 15. V roku 1520 bola grófka zo Salisbury vymenovaná za Máriinu guvernantku.Loades, 1997 , s. 29; Porter, 2007 , s. 16; Waller, 2006 , s. 20; Whitelock, 2009 , s. 21. John Hussey, neskôr lord Hussey bol od roku 1530 jej komorníkom. Jeho manželka, Lady Anne - dcéra Georga Greya, grófa z Kentu - bola jednou z asistentiek mladej princeznej.
Vzdelanie a plány na manželstvo Mária bola predčasne vyspelé dieťa.Whitelock, 2009 , s. 27. V júli 1520, len vo veku štyri roky, pobavila francúzsku delegáciu vystúpením na virginals (druh čembala).Loades, 1997 , s. 19-20; Porter, 2007 , s. 21. Veľa jej vzdelania navrhla jej matka, ktorá sa poradila so španielskym humanistom Juanom Luísom Vivesom, ktorého poverila napísaním knihy Výchova kresťanskej ženy pre Máriu.Loades, 1997 , s. 31; Porter, 2007 , s. 30. Už ako 9-ročná vedela písať a čítať po latinsky.Loades, 1997 , s. 28; Whitelock, 2009 , s. 27. Mária študovala francúzštinu, španielčinu, hudbu, tanec a možno aj gréčtinu.Loades, 1997 , s. 32, 43. Henrich VIII. zbožňoval svoju dcéru. Toto napísal o Márii Giustinianimu: „Toto dievča nikdy neplače.“Whitelock, 2009, s. 17. Na jej miniatúrnom portréte je vidieť, že Mária mala bielu pleť, svetlomodré oči a červené alebo ryšavo-zlaté vlasy. Jej fyzické vlastnosti boli podobné tým, aké mali ich rodičia. Mala tiež červené líca, ktoré mal aj jej otec.
Hoci Henrich mal svoju dcéru rád, bol hlboko sklamaný, že jeho manželstvo s Katarínou neprinieslo syna.Titler, 1991 , s. 1. Keď mala deväť rokov bolo zrejmé, že Henrich VIII. a Katarína už nebudú mať žiadneho syna, takže anglický kráľ nemal legitímneho mužského dediča.Loades, 1997 , s. 37; Porter, 2007 , s. 38-39; Whitelock, 2009 , s. 32-33. V roku 1525 poslal Henrich VIII. svoju dcéru na hranice z Walesom, aby nominálne predsedala Rade Walesu.Porter, 2007 , s. 38-39; Whitelock, 2009 , s. 32-33. Zastávala dvor na hrade Ludlow a získala mnoho kráľovských výsad, ktoré zvyčajne boli pre princov z Walesu. Vives a iní ju oficiálne nazývali „princezná z Walesu“, hoci nikdy nedostala tento titul.Waller, 2006 , s. 23.Od roku 1525 sa v oficiálnych dokumentoch formálne spomínala ako „princezná z Walesu“, hoci nemala oficiálny obrad. Zrejme tri roky strávila pri hraniciach s Walesom, ale pravidelne navštevovala dvor svojho otca a potom v polovici roku 1528 sa Mária natrvalo vrátila do Londýna.Loades, 1997 , s. 41-42, 45; Loades, 2014 , s. 5. náhľad|Mária v čase zásnub so španielskym kráľom Karolom V. Mária na obraze má obdĺžnikovú brošňu s nápisom cisár.Whitelock, 2009, s. 23. Celé jej detstvo, jej otec dohadoval budúce manželstvá. Keď mala dva roky, bol zasnúbená s Františkom, synom francúzskeho kráľa Františka I., ale zasnúbenie bolo o tri roky zrušené.Porter, 2007 , s. 20-21; Waller, 2006 , s. 20-21; Whitelock, 2009 , s. 18-23. V roku 1522, uprostred talianskej vojny, podpísal Henrich VIII. Windsorskú zmluvu, v ktorej bolo stanovené, že šesť-ročná Mária sa vydá za Máriinho bratranca, španielskeho kráľa Karola I., ktorý sa neskôr stal aj cisárom Svätej rímskej ríše pod menom Karol V.Loades, 1997 , s. 22-23; Loades, 2014 , s. 2; Porter, 2007 , s. 21-24; Waller, 2006 , s. 21; Whitelock, 2009 , s. 23. Katarína podporovala tento zväzok, ako len mohla, o čom svedčia jej opisy schopností svojej dcéry v marci 1522. V listoch svojmu synovcovi, Katarína napísala, že Mária mala eleganciu, schopnosti a sebaovládanie ako 20-ročné dievča. Karol I. však o niekoľko rokov neskôr so súhlasom Henricha VIII. zrušil zasnúbenie.Whitelock, 2009 , s. 30-31.
Kardinál Thomas Wolsey, hlavný poradca anglického kráľa obnovil manželské rokovania s Francúzskom. Henrich VIII. navrhol, aby sa Mária vydala za francúzskeho kráľa Františka I., ktorý túžil po spojenectve s Anglickom.Whitelock, 2009 , s. 36-37. Bola podpísaná manželská zmluva, v ktorej sa uvádzalo, že Mária sa vydá za kráľa Františka I. alebo za jeho druhého syna, Henricha, vojvodu z OrleánsuWhitelock, 2009 , s. 37-38., ale o nejaký čas Wolsey vybavil spojenectvo s Francúzskom bez takéhoto manželstva. Podľa Benátčana Maria Savorgnana sa korunná princezná stávala „peknou mladou dámou, dobrých proporcií a dobre stavanej postavy.“Loades, 1997 , s. 63; Loades, 2014 , s. 5.
Dospievanie Manželstvo Máriiných rodičov bolo medzitým v ohrození. Henrich VIII. bol sklamaný, že nemal mužského následníka a dychtivý sa znovu oženiť, sa pokúsil o anulovanie svojho manželstva s Katarínou Aragónskou, ale pápež Klement VII. jeho žiadosť odmietol. Henrich VIII. citoval biblické pasáže (Lv 20:21), a z toho usúdil, že jeho manželstvo s Katarínou bolo „nečisté“, pretože bola vdovou po Henrichovom bratovi Arturovi, princovi z Walesu. Katarína povedala, že jej manželstvo s Arturom bolo nenaplnené, takže to manželstvo nebolo platné.Prescott, 2003 , s. 41. Jej prvé manželstvo na základe toho anuloval predchádzajúci pápež Július II. Klement VII. možno sa zdráhal anulovať manželstvo kvôli zastrašovaniu zo strany Karola I., Kataríninho synovca a bývalého snúbenca Márie, ktorého jednotky obkľúčili a obsadili Rím vo vojne Cognacovej ligy.Porter, 2007 , s. 56, 78; Whitelock, 2009 , s. 40. vľavo|náhľad|Rukopis prvého zákona o nástupníctve v roku 1534, ktorým Mária stratila svoje nástupnícke práva. Od roku 1531 mala Mária nepravidelnú menštruáciu a trpela depresiami, hoci nie je jasné, čím to bolo spôsobené stresom alebo pubertou. Mária nesmela vidieť svoju matku, ktorú Henrich VIII. poslal žiť ďaleko od kráľovského dvora.Waller, 2006 , s. 27. Začiatkom roka 1533 sa Henrich VIII. oženil s Anna Boleynovou, ktorá bola tehotná s ďalším Henrichovým dieťaťom. V máji toho istého roku Thomas Cranmer, arcibiskup canterburský, formálne anuloval manželstvo Henricha VIII. a Kataríny Aragónskej.Prescott, 2003 , s. 50. Henrich VIII. odmietol pápežskú autoritu a vyhlásil sa za najvyššieho predstaviteľa anglikánskej cirkvi. Katarína stratila titul kráľovnej a bola vyhlásená za vdovu princeznú z Walesu - titul ktorý mala po smrti princa Artura a Mária bola považovaná za nelegitímnu. Namiesto toho, aby mala titul princeznej, bola nazývaná Lady Mary a jej práva v nástupníctve boli prenesené na jej novonarodenú nevlastnú sestru Alžbetu.Porter, 2007 , s. 92; Prescott, 2003 , s. 53; Whitelock, 2009 , s. 55-56. Jej dvor bol rozpustený.Loades, 1997 , s. 77; Porter, 2007 , s. 92; Prescott, 2003 , s. 62; Whitelock, 2009 , s. 57. V decembri 1533 bola integrovaná do Alžbetinho pestúnskeho domova v Hatfielde.Loades, 1997 , s. 78; Prescott, 2003 , s. 63; Whitelock, 2009 , s. 57. Opustilo sa aj od toho, aby sa vydala za príbuzného svojej matky.Prescott, 2003 , s. 47.
Mária vytrvalo odmietala uznať svoju nevlastnú matku za kráľovnú alebo Alžbetu za princeznú, čo jej otca ešte viac naštvalo.Porter, 2007 , s. 97-101; Prescott, 2003 , s. 57; Whitelock, 2009 , s. 55-69. V strese a obmedzenom pohybe často chorľavela a strácala zdravie, čo jej kráľovský lekár Wiliam Butts pripisoval „zlému zaobchádzaniu“, ktorého sa jej dostalo.Waller, 2006 , s. 31. Mária sa bála otráveniaPrescott, 2003 , s. 69., pretože ju kráľovná Anna považovala za hrozbu pre svoje záujmy.Prescott, 2003 , s. 83. Máriiným blízkym poradcom sa stal cisársky veľvyslanec Eustace Chapuys, ktorý sa neúspešne prihováral za Máriu na kráľovskom dvore.Loades, 1997 , s. 84-85; Prescott, 2003 , s. 65. Henrich a Mária sa nerozprávali spolu tri roky.Porter, 2007 , s. 100. Hoci ona a jej matka Katarína boli choréPorter, 2007 , s. 103-104; Whitelock, 2009 , s. 67-69, 72., Mária nedostala povolenie navštíviť svoju matku. Keď jej matka v roku 1536 zomrela, Mária bola „bezútešná“Whitelock, 2009 , s. 75. a neistá vo svojej budúcnosti.Prescott, 2003 , s. 86. Katarína bola pochovaná v katedrále v Peterboroughu. Potom Mária strávila čas v dobrovoľnom väzení v Hundsone.Porter, 2007 , s. 107; Whitelock, 2009 , s. 76-77.
Dospelosť náhľad|Máriin portrét z roku 1544