Albert Marenčin (* 26. júl 1922, Bystré – † 9. marec 2019) bol slovenský prozaikhttp://www.youtube.com/watch?v=hwHnIoLONoo , básnik, surrealista, kolážista, esejista, scenárista, dramaturg, výtvarník, prekladateľ a kritik.
Životopis Narodil sa vo veľkej patriarchálnej rodine v Bystrom nad Topľou (dnes Bystré, okres Vranov nad Topľou), kde aj prežil prvé roky života v mlyne svojho deda Hamzu, ktorý zamestnával všetkých príbuzných. Jeho otec sa tam priženil zo susedných Radvanoviec. Štyria otcovi súrodenci – Zoltán, Vojtech, Mária a Andrej Marenčinovci boli literárne činní. Z maminej strany mu zaimponoval prastrýc Ludwig Hamza, vodca sedliackeho povstania na Zemplíne. Navštevoval školu v Nižnej Myšli, neskôr Šafárikovo štátne reálne gymnázium v Prešove, kde aj zmaturoval (1940). V Bratislave sa najskôr zapísal na lekársku fakultu, neskôr na právnickú. Nakoniec vyštudoval Filozofickú fakultu Slovenskej Univerzity, odbor slovenčina-francúzština a po ukončení štúdia v roku 1944 sa aktívne zúčastnil Slovenského národného povstania ako člen partizánskej skupiny Čapajev (č. legitimácie 175). Od začiatku r. 1945 pracoval na úrade vládneho splnomocnenca (minister Nemec) pre oslobodené územie v Chuste.
Po skončení vojny sa vrátil do Košíc a pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda. Neskôr študoval ako štipendista v Paríži (19451948), paralelne na Sorbonne, na Vysokej škole politickej a na Vysokej škole filmovej IDHEC. Súčasne bol činný ako redaktor a hlásateľ československého vysielania Francúzskeho rozhlasu. Pokračoval aj v práci redaktora pre Národnú obrodu a týždenník Parallèle 50. Najskôr vychádza od 7. októbra 1946 pod názvom Paris-Prague ako dvojmesačník - spoločná francúzsko-československá publikácia dvoch asociácií Československo-Francúzsko a Francúzsko-Československo. O tri mesiace neskôr t.j. 18. januára 1947 sa premieňa na týždenník Parallèle 50. Nemá byť len spojovníkom medzi hlavnými mestami - Parížou a Prahou, ale dáva si za cieľ dotýkať sa všetkých krajín 50. rovnobežky. Riaditeľom je Jean-Marcel Bouquin, vydavateľom asociácia Francúzsko-Československo. Šéfredaktorom je Artur London (r. 1947), o pár rokov neskôr odsúdený na doživotie počas procesov okolo Slánskeho. Tento týždenník je konkrétnou ilustráciou vzájomnej spolupráce oboch vlád, pretože obe asociácie boli pod oficiálnym ministerským patronátom, československá pod Ministerstvom informácií na čele s komunistickým ministrom Václavom Kopeckým a francúzska pod Ministerstvom zahraničných vecí. Stal sa vitrínou komunistických „úspechov“ v Strednej a Východnej Európe. Začiatkom r. 1947 ho redakčná rada prezentovala ako „najlepšie informované periodikum o Strednej Európe“. Od 15. novembra 1948 bol zamestnancom československej vládnej delegácie na Valnom zhromaždení OSN. Pracoval na sekretariáte ministra Vladimíra Clementisa. V rokoch 19491972 pracoval na rôznych pozíciách v Československom štátnom filme v Bratislave na Kolibe (Slovenská filmová tvorba) : lektor, dramaturg, scenárista, vedúci 1. tvorivej skupiny a i.
V roku 1955 sa oženil s Dagmar Wondrašekovou. V roku 1956 sa stal prvýkrát otcom, narodil sa syn Martin (fotograf). O dva roky neskôr sa narodil syn Albert (vydavateľ). Od roku 1963 prednášal na VŠMU v Bratislave. Ako docent viedol Seminár moderného umenia. V roku 1972 bol z politických dôvodov prepustený zo Slovenského filmu a z VŠMU a mal zákaz publikovať. Od roku 1974 spolupracoval s ŠtB pod krycím menom IRIS.Otec, surrealistický básnik i agent. Albert Marenčin má 90 Až do odchodu do dôchodku (v roku 1987) pracoval ako odborný pracovník v Slovenskej národnej galérii. V roku 1972 bol na podnet rodáka Štefana Tkáča, ktorý v SNG viedol Kabinet insitného umenia, zaradený do organizačného štábu svetového trienále insitného umenia INSITA´72 a dostal na starosť frankofónny svet. Neskôr sa po zatvorení Kabinetu stal vedúcim Centrálnej evidencie zbierok.
Od roku 1965 bol členom patafyzického hnutia v Paríži, od roku 1977 členom Skupiny českých a slovenských surrealistov. Od roku 2003, kedy Michel de Maulne, francúzsky divadelný režisér parížskeho divadla Théâtre Molière založil frankofónny festival „Capalest“ v Banskej Štiavnici, bol jeho prezidentom spolu s jedným z významných predstaviteľov súčasnej francúzskej poézie (Bernard Noël).
Tvorba Písať začal už počas vysokoškolských štúdií, kedy napísal svoje prvé rozhlasové hry a prvý román. Svojou tvorbou sa radí medzi pokračovateľov surrealistického hnutia, bol autorom próz s tematikou 2. svetovej vojny a filmových scenárov podľa literárnych predlôh. Okrem vlastnej tvorby sa tiež venoval prekladom z francúzštiny. Ako výtvarník sa venuje tvorbe koláží, výtvarnej histórii a kritike (Košický pustovník). V roku 1969 sa taktiež stal spoluzakladateľom časopisu Analogon.
Dielohttp://www.umb.sk/umb/umbbb.nsf/14FF63A2DBD595ADC1257862005062B4/$File/albert_marencin_vedecka_kaviaren_IV_profil.pdf
Poézia 1972 – Okamih pravdy 1977 – L'Instant de la vérité, francúzska verzia zbierky surrealistických textov Okamih pravdy s ilustráciami Karola Barona, ktorú vydal v Bordeaux francúzsky surrealista Jacques Abeille 1994 – Okamih pravdy 2006 – Laterna Magika / La Lanterne magique, výber básnických textov surrealistickej a patafyzickej proveniencie, dvojjazyčné francúzsko-slovenské vydanie
Próza, monografie, eseje, štúdie 1950/1951 – Predná hliadka, filmový román 1961 – Guillaume Appolinaire, doslov k výberu poézie Pásmo 1964 – Alfred Jarry, doslov k divadelnej hre Kráľ Ubu 1964 – Malý slovník surrealizmu, Slovenské pohľady č.9 1967 – André Breton, doslov k výberu poézie Muž a žena čisto bieli 1978 – Ako som sa stretol s niektorými pozoruhodnými ľuďmi (samizdatové vydanie) 1979 – Davidovým prakom, satirické poviedky (samizdatové vydanie) 1983 – Košický pustovník (samizdatové vydanie) 1987 – Návraty na Muráň (samizdatové vydanie) 1988 – Košický pustovník, kniha rozhovorov so známym košickým výtvarníkom (Július Jakoby) 1991 – Breton a Teige, Kultúrny život č.41 1991 – Dominik Tatarka – veľký neznámy, Kultúrny život č. 51 – 52 1993 – Ako som sa stretol s niektorými pozoruhodnými ľuďmi, súbor spomienkových próz 1995 – Henri Michaux, doslov k výberu z poézie Básne 1995 – Benjamin Péret, doslov k výberu z poézie Jadro kométy 1996 – Nikdy, kniha esejí (predtým vyšla ako samizdatová literatúra) 1996 – Návraty na Muráň, kniha esejí (predtým vyšla ako samizdatová literatúra) 2004 – Nezabúdanie, rozhovory 2008 – Dezertéri alebo ľudský faktor, subjektívny autobiografický text o dramatických udalostiach z prvých dní SNP 2011 – Zo zápisníkov 1968 – 2008, zbierka úvah štyroch desaťročí 2012 – Čo nevošlo do dejín, memoáre
Scenáre a dramaturgia Ako lektor, dramaturg, scenárista a umelecký vedúci I. tvorivej skupiny Slovenskej filmovej tvorby spolupracoval asi na 40 hraných filmoch, z ktorých viaceré predstavujú vrcholné diela slovenskej kinematografie a významné koprodukčné diela. Pod jeho dramaturgickým vedením debutovali režiséri Štefan Uher, Stanislav Barabáš, Elo Havetta, Juraj Jakubisko, Dušan Hanák, Eduard Grečner a scenáristi – spisovatelia Alfonz Bednár, Dominik Tatarka, Alain Robbe-Grillet.
1943 – Nový život, nerealizovaný 1949 – Predná hliadka, nerealizovaný – vydaný knižne 1951 – Žiť v pokojiPod názvom Šibenické zvony uverejnili Slovenské pohľady 11/1953 fragment novely, ktorá mala byť prozaickým variantom filmového scenára Žiť v pokoji (1950). Nedokončená novela i scenár ostali v rukopise. R. 1950 začína písať druhý scenár Žiť v pokoji. R. 1952 tento scenár získal v Literárnej súťaži 29.augusta 1.cenu. 1952 – Lazy sa pohli, scenár a dramaturgická spolupráca na príprave filmu 1954 – práca na adaptácii poviedok Otroci a Kráľ David (J. Jesenského) 1957 – Bolo to v máji, nerealizovaný 1957 – Zemianska česť, podľa novely J. Kalinčiaka Reštavrácia, réžia Vladimír Bahna 1958 – Pieseň o sivom holubovihttp://www.festival-cannes.fr/fr/archives/artist/id/15408.html , réžia Stanislav Barabáš, premietnutý na festivale v Cannes 1959 – Prerušená pieseň, slovensko-gruzínska koprodukcia, réžia Nikolaj Sanišvili 1961 – Polnočná omša , podľa rovnomennej divadelnej hry P. Karvaša – réžia Jiří Krejčík 1964 – Barnabáš Kos, podľa námetu P. Karvaša – réžia Peter Solan 1967 – spolupráca na scenári Muž, ktorý luže / L'homme qui ment (A. Robbe-Grillet) 1967 / 1969 – dramaturgická spolupráca na príprave filmu Slávnosť v botanickej záhrade (E. Havetta) 1969 – dramaturgická spolupráca na filme Vtáčkovia, siroty a blázni (J. Jakubisko)
Rozhlasové hry Jeho rozhlasový príbeh sa začína v roku 1940, kedy sa otvára spolupráca s literárno-dramatickou redakciou prešovského rozhlasu. 1940 – Záchranná hamovka tiež Záchranná brzda (1941) – pôvodná hra vysielaná z prešovského štúdia 30. marca 1941 a 6. augusta 1942 1942 – Obed milencov, adaptácia divadelnej hry (A. Birabeau) 1942 – Otcovia a deti, adaptácia románu (I. S. Turgenev) 1943 – Náhubok, adaptácia románu (H. Spoerl) – vysielaná z bratislavského štúdia 22. januára 1944 1943 – Sedem princezien, adaptácia divadelnej hry (M. Maeterlinck) – vysielaná z prešovského štúdia 23. septembra 1943 1943 – Nový život, autor rozhlasovej hry – pôvodná rozhlasová balada vysielaná z prešovského štúdia v decembri 1944 1949 – Predná hliadka, nerealizovaný filmový scenár odmenený 2. cenou v súťaži 29.augusta. Vyšiel knižne ako "filmový román" – vysielaná z prešovského štúdia v septembri 1944
Preklady Jean Epstein – Mysliaci stroj / L'intelligence d'une machine, Praha 1948 (zošrotované) Léon Moussinac – Moemove Polia / Les champs de Mo, Bratislava 1950 Alfred Jarry – Kráľ Ubu / Ubu Roi ou bien des Polonais, Bratislava 1964 Chaplin, básnik smiechu a sĺz, Zborník, Bratislava 1964 Jean Cocteau – Poézia / Poésie, Bratislava 1967 Nečujné blesky, Malá antológia surrealistickej poézie, Bratislava 1968 Paul Valéry – Zlé myšlienky / Les mauvaises pensées, Bratislava 1993 Albert Camus – Mýtus o Sizyfovi / Le Mythe de Sisyphe, Essais sur l'absurde, Bratislava 1993 Alfred Jarry – Kráľ Ubu / Ubu Roi ou bien des Polonais, Bratislava (druhé vydanie) 1994 Henri Michaux – Básne / Poèmes, Bratislava 1995 Benjamin Péret – Jadro kométy / Le noyau de la comète, Bratislava 1995 Marquis de Sade – Filozofia v buduári / Philosophie dans le boudoir, Bratislava 1996 Eugène Ionesco – Hodina, Pozdravy a poklony / La Leçon, Les Salutations, 1997 André Breton – Nadja, 1998 Eugène Ionesco – Nosorožec / Rhinocéros, 1998
Jean Ferry – Strojvodca / Le Mécanicien, 2000 Alain Robbe-Grillet – V zrkadle spomienok / Le miroir qui revient, 2002 Alfred Jarry – Skutky a názory doktora Faustrolla, patafyzika / Gestes et opinions du Docteur Faustroll, pataphysicien, Bratislava 2004 Jacques Derrida – Naučiť sa konečne žiť / Apprendre à vivre enfin, Posledný rozhovor s J. Birnbaumom, Bratislava 2005 Aimé Césaire – Zošit o návrate do rodného kraja / Cahier d'un retour au pays natal, Bratislava 2007
Časopisecky publikované preklady poézie, scenárov a esejí Štyri scenáre / Quatre scénarios : A. Godard, J. L. Cayrol, J. Resnais, A. Truffaut (1966 spoluautor s A. Kalinovou); G. Apollinaire, L. Aragon, H. Arp, A. Breton, A. Bain, M. Butor, A. Camus, B. Cendrars, J. Cocteau, R. Crevel, R. Desnos, P. Eluard, M. Chapsal, M. Leiris, Marquis de Sade, H. Michaux, G. Prassinos, J. Prévert, Restif de la Bretonne, P. Reverdy, A. Robbe-Grillet, T. Tsara, P. Valéry...
Publikácie textov vo francúzštine 1967 – André Breton et les destinées du surréalisme en Tchécoslovaquie, Preuves N°192, Paris 1971 – príspevok v časopise Change č. 1 1973 – zbierka textov a svedectiev La poésie surréaliste tchèque et slovaque zostavená Arnoštom Budíkom, Bruxelles, vydavateľstvo Gradiva 1974 – Change č. 5 1975 – úvodný text Le nadréalisme slovaque et le surréalisme a básne v časopise Change č. 25 nesúc názov Le surréalisme en Tchécoslovaquie