Leopold I. (iné mená: Luitpold I.Leopold I. In: či Liutpold I., Liutpald; * okolo 940† 10. júl 994, Würzburg) bol prvý markgróf Východnej marky (vlastného Rakúska) v rokoch 976 až 994. Leopoldovou vládou sa začalo 270-ročné obdobie vlády Babenbergovcov v Rakúsku.Leopold I. In:
Životopis Leopoldov pôvod je neistý. Neskorší príslušník rodu Babenbergovcov Otto z Freisingu ho vo svojej Babenberskej kronike nespomína, keďže sa začína až vládou Adalberta. Je však isté, že Babenbergovci patrili k poprednej cisárskej aristokracii a zastávali dôležité svetské i cirkevné úrady. Leopoldov brat alebo blízky príbuzný Berthold bol markgróf bavorskej Severnej marky. Rané zmienky o Leopoldovi sú strohé. Prvé zmienky o ňom pochádzajú z roku 962/3, keď ho v jednom privilégiu pre cirkev zmieňuje cisár Otto II. Pred rokom 976 sa tiež spomína ako gróf v bavorskom Donaugau východne od Regensburgu.
náhľad|vľavo|Margróf Leopold I. Výňatok z rodokmeňa Babenbergovcov, Kláštor Klosterneuburg Prvý markgróf Leopold stál na cisárovej strane pri vzbure bavorského vojvodu Henricha II. v roku 975/976, za čo Leopold dostal bohatú odmenu. Okrem iného mu bol udelený hrad v Melku a okolité krajiny. Podľa miestnej kroniky bol pred tým pánom na tamojšom hrade gróf Sizo, ktorého Leopold vyhnal. Melk sa následne stal rezidenciou. Leopold v Melku založil kanonickú nadáciu, ktorá sa stala miestom posledného odpočinku Babenbergovcov.Melk In:
Za markgrófa (marchio Liutpalus) je Leopold po prvý krát označený 21. júla 976, keď mu bola cisárom Ottom II. udelená v léno bavorská Východná marka. Tento dátum býva označovaný významný medzník v dejinách Rakúska. Marka spočiatku pozostávala z úzkeho pásu územia pozdĺž Dunaja medzi lesom východne od mesta Enns. Podľa istých zmienok v rokoch 977 alebo 979 tiež pôsobil ako gróf v pohraničných Traungau a Sundergau. Leopoldovou hospodárskou základňou tak boli stále prevažne bavorské a nie rakúske majetky. Na území dnešného Rakúska však započal dlhý a náročný proces integrácie prerušený niekoľkými pohraničnými konfliktami so starými Maďarmi. Za jeho života došlo k prieniku cez Viedenský les, svoje územie tak s pomocou Henricha II. posunul ďalej na východ až k rieke Fische v Dolnom Rakúsku.
8. júla sa Leopold zúčastnil omše na počesť svätého Kiliána vo Würzburgu, kam ho pozval tamojší biskup. Počas omše bol Leopold tragicky zavraždený strelou z luku. Útok bol o to nešťastnejší, že cieľom útoku bol pravdepodobne Heinrich von Scfaweinfurt a nie Leopold. Malo ísť o pomstu za oslepenie Eberharda, biskupovho bojovníka. Leopold sa stačil vyspovedať a zomrel o dva dni neskôr. V 15. storočí mu bola udelená prezývka Slávny ().
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Od Východnej marky po Rakúske vojvodstvo – Avari, Maďari a Babenbergovci (na Historyweb.sk)
Zdroj
Kategória:Babenbergovci Kategória:Obete atentátov