náhľad|Joazaf v byzantskom manuskripte z 12. storočia. Manuskripty spravidla príbeh zobrazovali v byzantských reáliách, exotickosť v mnohých exemplároch dodávali akurát turbany. náhľad|Prvá stránka románu Barlaam a Joazaf, Ms. 18017, Biblioteca Nacional de España, Madrid Barlaam a Joazaf je anonymný byzantský duchovný román, resp. legendová poviedka či hagiografické dielo. Príbeh patril medzi najpopulárnejšie diela stredoveku. Bol preložený do mnohých jazykov, vrátane latinčiny, cirkevnej slovančiny, arménčiny, etiópčiny či starej češtiny (Barlaam a Josafat). Zachovalo sa okolo 140 stredovekých manuskriptov s románom, mnohé z nich sú bohato zdobené. Najranejšie pochádzajú zrejme z 10. storočia, jedna z teórií však predpokladá, že dielo pochádza už zo 7. storočia. Existovala tiež moslimská a židovská verzia príbehu.
Podkladom príbehu bola legenda o Buddhovi a kresťanské motívy. Dielo bolo veľmi obľúbené aj v samotnej Byzancii. Cisár Ján VI. Kantakuzénos a niekoľkí srbskí Nemanjićovci dokonca po vstupe do kláštora prijali po hlavnom hrdinovi meno Joazaf.
Barlaam a Joazaf sú Pravoslávnou cirkvou uctievaní ako svätí, ich sviatok pripadá na 2./19. novembra. Ceasarom Baroniom boli tiež zapísaní do Rímskeho martyrológia (27. novembra) a Vincent z Beauvais príbeh v 13. storočí uviedol vo svojom diele Speculum Historiale. V skrátenej podobe sa nachádza aj v Zlatej legende od Jakuba z Voragine. Existovali aj básnické a dramatické spracovanie príbehu.
Mená slovenské: Barlaam a Joazaf, Barlaam a Jozafat, Barlaam a Jozafát, Barlaam a Joasaf
per.: Belawhar o Búdásaf
Pôvod a autorstvo Nie je úplne zrejmé, ako sa legenda o Buddhovi dostala do Byzancie. Rovnako je stále sporné aj autorstvo gréckeho (byzantského) diela. Podľa jednej teórie bola prepracovaná legenda preložená do arabčiny či perzštiny a následne možno v manichejskom prostredí do gruzínčiny (tzv. Balavariani). Z gruzínčiny mala byť (možno) Euthymiom Athonitom preložená do gréčtiny. Iný (tradičný) názor autorstvo pripisoval gréckemu svätému Jánovi Damaskému. Kým niektoré zdroje túto tézu výslovne odmietajú, iné ju považujú za celkom spoľahlivú. Vo viacerých manuskriptoch sa zase spomína meno mnícha Jána z palestínskeho Kláštora Mar Saba.
Podľa toho, ktorá teória je pravdivá, možno grécke dielo datovať do 7./8. storočia po Kristovi (Ján Damaský/mních Ján) alebo do 10./11. storočia (Euthymios Athonita). Grécke (byzantské) dielo obsahuje niekoľko nových elementov, ako napr. Aristidovu Apológiu. Starší z dvoch latinských prekladov vznikol pred rokom 1048.
Dej Dielo rozpráva o indickom princovi Joazafovi, ktorému astrológovia predpovedali, že sa obráti na kresťanskú vieru. Kráľ Abenner (Avenier/Avenir), aby tomu zabránil a aby pred synom utajil utrpenie a bolesť ľudského života, vychovával princa v odlúčeného od sveta v paláci. Keď však princ jedného dňa spoznal chorého starca, slepca a umierajúceho malomocného, spoznal choroby, starobu a smrť. Následne sa pod vplyvom zbožného mnícha Barlaama stal kresťanom, vzdal sa trónu a neskôr obrátil na kresťanskú vieru i svojho otca. Opustil svet bohatých a stal sa pustovníkom. Zápletka deja umožnila autorovi diela vykresliť odlišnosti medzi pohanstvom a kresťanstvom.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Byzantská literatúra Kategória:Legendy Kategória:Stredoveká literatúra Kategória:Svätci