Falošná správa (iné názvy: fejková správaKRIŽKA, T. Máličko o slove. In: Kultúra. 3/2018 (7. februára) , fake news; angl. fake news [v angličtine je news pomnožné podst. meno], predchodcom v podobnom význame bola novinárska kačica ) sú nepravdivé alebo zavádzajúce informácie zverejňované ako správa. Slovenský výraz falošná správa môže alternatívne označovať e-mailom (či podobnými prostriedkami) šírený hoaxŠIKUDA: Sex, S.E.X, $EX, k tomu porn a free. In: Hospodárske noviny 26. 6. 2007 ( a podobne).
Šírenie falošnej správy môže za určitých okolností napĺňať znaky šírenia poplašnej správy (§ 361 Trestného zákona), čo je trestný čin.
Cieľom falošnej správy môže byť napríklad poškodiť reputáciu fyzickej či právnickej osoby alebo získať príjmy z reklamy.Schlesinger, Robert (April 14, 2017). "Fake News in Reality". U.S. News & World Report."The Real Story of 'Fake News': The term seems to have emerged around the end of the 19th century". Merriam-Webster. Retrieved October 13, 2017.
Správy, ktorých cieľom je získať dôveru a potom poškodiť, napríklad finančne, adresáta sú vo všeobecnosti označované ako podvod ().
Niekedy falošné správy vytvárajú a šíria nepriateľskí zahraniční aktéri, najmä počas volieb. Zámerné šírenie falošných správ môže byť dezinformáciami, ktoré môžu byť pripravené tajnými službami a zamerané na ovplyvňovanie, falšovanie, zdiskreditovanie a pod.
V minulosti boli falošné správy bežné v tlači, najmä v bulvárnej tlači. Frekvencia falošných správ sa zvyšovala s rozmachom sociálnych médií, najmä Facebooku. Údajnými dôvodmi šírenia falošných správ je aj politická polarizácia, postpravdivá (post-truth) politika a postfaktická (post-factual) politika, konfirmačné skreslenie a algoritmy sociálnych médií. Používanie anonymne hostovaných webových sídiel s falošnými správami sťažuje zisťovanie a stíhanie zdrojov falošných správ z dôvodu urážky na cti či ohovárania.
Definícia Termín fake news - falošná správa je neologizmus. V užšom zmysle ide o mediálnu (alebo webovú) správu, ktorá nemá oporu vo faktoch, je však prezentovaná ako vecne presná. V širšom zmysle pojem zahŕňa aj rôzne zavádzajúce správy, polopravdy, dezinformácie a podobne. V niektorých definíciách falošné správy zahŕňajú aj satirické články, ktoré sú nesprávne interpretované ako pravdivé a články, ktoré používajú senzáciechtivé alebo clickbaitové nadpisy, ktoré odporujú textu správy.
Mediálny bádateľ Nolan Higdon tvrdí, že definícia falošných správ sa používa príliš úzko len na označenie vybraných médií a politických ideológií. Podľa neho je falošná správa v skutočnosti „nepravdivý alebo zavádzajúci obsah prezentovaný ako [mediálna] správa a komunikovaný vo formátoch v oblasti hovorenej, písanej, tlačenej, elektronickej a digitálnej komunikácie“.
Typy falošných správ Claire Wardlová z First Draft News identifikovala sedem typov falošných správ:
satira alebo paródia („žiadny úmysel spôsobiť ujmu, ale má potenciál oklamať“) falošné spojenie („keď nadpisy, vizuály alebo titulky odporujú obsahu“) zavádzajúci obsah („zavádzajúce použitie informácií na zasadenie témy alebo jednotlivca do vedome skresleného rámca“) falošný kontext („keď je skutočný obsah spojený s falošnými kontextovými informáciami“) obsah uvádzaný pod falošným menom („keď sú pravdivé zdroje zosobnené prostredníctvom falošných, vymyslených zdrojov") manipulovaný obsah („keď sú skutočné informácie alebo snímky manipulované s cieľom oklamať“, ako pri „upravenej“ fotografii) vymyslený obsah („nový obsah je stopercentne nepravdivý, určený na podvádzanie a poškodzovanie“)
vpravo|náhľad| Infografika: ako spoznať falošné správy. Návod uverejnený Medzinárodnou federáciou knižničných združení a inštitúcií. Slovenský preklad. Niekoľko typov falošných správ z iného hľadiska:
Clickbait Propaganda Satira / paródia Nedbalá žurnalistika Zavádzajúce nadpisy Manipulácia Fámy Dezinformácie Predpojatosť médií Predpojatosť publika Obsahová farma
Ako spoznať falošné správy Ján Markoš, podobne ako TIS (pozri obrázok), odporúča osem postupov, ako odlíšiť pravdivú správu od dezinformácie.
Pozorujte vlastné emócie. Vyvolávanie negatívnych emócií, najmä strachu, hnevu či nenávisti, je totiž jednou z najúčinnejších manipulatívnych techník. Zamerajte sa na remeselnú kvalitu správy Preklepnite si autora Ku komu autor hovorí? Pozor na kompro Nechajte si poradiť od expertov Poznajte renomované médiá a kvalitných novinárov Nemusíte mať na všetko názor
Referencie
Pozri aj novinárska kačica hoax konšpiračná teória dezinformácia hybridná vojna scam
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Internetová kultúra Kategória:Šírenie neprávd Kategória:Dezinformácia