Pohotovostná letka (niekedy označovaná aj ako Pohotovostná letka 13, keďže funkciu pohotovostnej letky fakticky plnila letka 13) bola letecká jednotka Slovenských vzdušných zbraní, ktorej hlavnou úlohou bola protivzdušná obrana Slovenského štátu. Jednotka vznikla koncom augusta 1943 ako Hotovostný roj stíhacích lietadiel na letisku Vajnory pri Bratislave. Od októbra vykonávali príslušníci roja pohotovostné vzlety proti avizovaným narušiteľom vzdušného priestoru Slovenska, ale bez bojového stretu s nepriateľom. Na konci januára 1944 došlo k reorganizácii roja na Pohotovostnú letku. Na začiatku marca sa letka presunula na letisko do Piešťan, odkiaľ pokračovala vo svojej činnosti až do 26. júna 1944. V ten deň leteli nad juhozápadným Slovenskom mohutné zväzy amerických bombardérov so stíhacou ochranou, ktoré mierili do oblasti Viedne. Slovenskí stíhači vtedy zasiahli proti narušiteľom prvý aj poslednýkrát, keďže ich kritizovali za pasivitu pri bombardovaní Bratislavy 16. júna. Pohotovostná letka utrpela v tomto boji ťažké personálne i materiálne straty, ktoré ukončili jej existenciu ako bojaschopnej jednotky.
Vznik a činnosť letky thumb|left|Messerschmitt Bf 109E slovenského letectva letí nad Považím, 1943
V lete 1943 sa územie Slovenského štátu dostalo do dosahu amerických vzdušných síl v Stredomorí. Dňa 20. augusta tak na základe rozkazu Veliteľstva vzdušných zbraní vzniká Hotovostný roj stíhacích lietadiel Messerschmitt Bf 109 na letisku Vajnory pri Bratislave pod velením zvk. rtm. let. Františka Cypricha. Hlavnou úlohou jednotky bolo zabezpečiť protivzdušnú obranu Slovenskej republiky, predovšetkým hlavného mesta Bratislavy a veľkých zbrojoviek v Dubnici nad Váhom a Považskej Bystrici. Lietajúci personál roja tvorili piloti zvk. Izidor Kovárik, Ján Režňák, František Brezina, Pavel Zeleňák a Jozef Štauder. Išlo o skúsených letcov, ktorí boli v rokoch 1942 až 1943 nasadení v boji na východnom fronte. Okrem lietajúceho personálu v roji slúžilo aj 10 leteckých mechanikov, dvaja zbrojári, rádiomechanik a vodič auta Ford. Výzbroj spočiatku tvorili len štyri stíhačky Bf 109 verzií E-2, E-4 a E-7. Jednotke bolo tiež pridelené lietadlo Praga E.39.32, ktoré slúžilo na zabezpečenie kuriérnej služby medzi veliteľstvom Leteckého pluku v Piešťanoch a Hotovostným rojom vo Vajnoroch. Dňa 1. októbra 1943 roj získal pozorovacie lietadlo Letov Š.328.109 a stíhacie lietadlo Avia B.534.404. Od tohto dňa začali tiež piloti roja vykonávať pohotovostné vzlety proti avizovaným narušiteľom slovenského vzdušného priestoru, ale bez bojového stretu s nepriateľom. Lietadlá boli v pohotovosti iba za denného svetla. Dňa 8. novembra sa veliteľom roja stal npor. let. Vladimír Kriško, keďže František Cyprich odišiel k Leteckému parku s určením pre Leteckú školu ako učiteľ praktického lietania na letisku Tri Duby. Lietajúci personál roja od tohto dňa posilnil rtk. rtm. let. František Melicháč.Šumichrast, Klabník 2000, s. 123 – 124.Bursa 2006, s. 124.
thumb|Messerschmitt Bf 109G-6
Koncom roka 1943 sa 15. letecká armáda USAAF zapojila do ničenia vybraných strategických cieľov v strednej Európe, čo prinútilo predstaviteľov Ministerstva národnej obrany SR a Veliteľstva vzdušných zbraní k posilneniu protivzdušnej obrany Slovenska. Dňa 31. januára 1944 bolo do stavu letky 13 formálne pridelených 18 stíhacích pilotov. Odvtedy mala letka 91 príslušníkov. Veliteľ vzdušných zbraní plk. gšt. Alojz Ballay zároveň určil letku 13 na plnenie úloh tzv. Pohotovostnej letky, čím došlo k reorganizácii Hotovostného roja. Výzbroj letky v tom čase tvorili dva Bf 109E-1/B, jeden Bf 109E-2, jeden Bf 109E-3, šesť Bf 109E-4, jeden Bf 109E-7/Trop, dve Avie B.534 a jedna Bk.534. V roku 1944 to už všetko boli beznádejne zastarané lietadlá. Ministerstvo národnej obrany SR preto začalo rokovať s nemeckou stranou o dodávke 15 nových stíhačiek Bf 109G-4 s príslušenstvom a záložnými súčiastkami. Dňa 13. januára 1944 bola podpísaná prvá zmluva o dodávke deviatich stíhačiek Bf 109G-6. Lietadlá boli na Slovensko dodané z továrne firmy Messerschmitt AG v Augsburgu. Keď nemecká strana zrealizovala aj doplnkovú zmluvu zo 17. februára, bolo na Slovensko dodaných celkovo 14 lietadiel Bf 109G-6 v hodnote 3 354 000 ríšskych mariek. Pätnásty stroj musel počas preletu na Slovensko núdzovo pristáť v Rakúsku kvôli technickej poruche a bol dodaný koncom apríla po železnici v rozmontovanom stave. Nemecká strana ho ale ešte predtým pravdepodobne nahradila ďalším lietadlom, čo znamená, že na Slovensko bolo nakoniec možno dodaných až 16 kusov Bf 109G-6. Zakúpené lietadlá prelietli nemeckí piloti 11. februára z továrenskeho letiska v Regensburgu na letisko do Piešťan, kde ich ešte v ten istý deň zalietali npor. let. Juraj Puškár, npor. let. Ján Gerthofer, zvk. Ján Režňák a zvk. Izidor Kovárik. Nové Bf 109G-6 boli spočiatku dočasne pridelené Cvičnej letke Leteckého pluku v Piešťanoch. Časť z nich bola potom pridelená k Pohotovostnej letke. S prezbrojením na modernú leteckú techniku bola Pohotovostná letka zároveň začlenená do zostavy Stíhacieho veliteľstva Východná marka, čo znamenalo, že bola podriadená protivzdušnej obrane Ríše.Šumichrast, Klabník 2000, s. 125 – 126.Bursa 2006, s. 125.
Dňa 23. februára 1944 začal na letisku Vajnory osemdňový cyklus prednášok, ktoré viedol istý kapitán Luftwaffe. Slovenským pilotom prezentoval novodobú taktiku bojového nasadenia stíhacieho letectva proti veľkým americkým štvormotorovým bombardérom. Prednášok sa mali povinne zúčastniť všetci letci vycvičení na lietadlá Bf 109. Ďalšiemu pobytu Pohotovostnej letky vo Vajnoroch ale bránila mokrá a mäkká plocha letiska, čo spôsobilo daždivé počasie. Lietadlá počas vzletu v takýchto podmienkach striekali gejzíry vody, čo bolo dosť nebezpečné. Dňa 7. marca sa letka teda presunula na letisko do Piešťan. Časť lietajúceho personálu preletela do Piešťan na strojoch letky a tí, na ktorých lietadlá nevyšli, sa premiestnili pozemnou cestou. Keď sa vo Vajnoroch potom plánovala výstavba betónovej vzletovej a pristávacej dráhy, sa 19. mája oficiálne rozhodlo, že Pohotovostná letka už zostane v Piešťanoch. Ostré štarty na poplach medzitým naďalej prebiehali bez kontaktu s nepriateľom a bez zvláštnych udalostí až do apríla 1944. V stredu 12. apríla zaútočilo celkovo 374 bombardérov B-24 Liberator a 210 B-17 Flying Fortress 15. leteckej armády na ciele v Rakúsku a Juhoslávii. Bombardovacie zväzy smerujúce nad Rakúsko sprevádzalo 142 stíhačiek P-38 Lightning a 51 P-47 Thunderbolt. Protivzdušná obrana Ríše proti nim vyslala dostupné stíhacie letecké jednotky. Nad Rakúskom a Juhosláviou prebiehali vzdušné boje. Po 11:38 hod. vzlietli z piešťanského letiska na Bf 109E aj piloti Pohotovostnej letky. Na rozdiel od ostatných sa zvk. František Brezina z tohto letu vrátil už po 50 minútach, keďže musel po poruche motora so svojím Bf 109E-4 núdzovo pristáť na brucho východne od letiska Vajnory. S veľkou pravdepodobnosťou sa slovenskí stíhači v tento deň po prvý raz stretli s lietadlami 15. leteckej armády. Keď však Američanom dali pokoj, tí dali pokoj im. V tomto období minister národnej obrany gen. Ferdinand Čatloš a veliteľ štábu armády plk. Ján Golian nezávisle na sebe pripravovali tajný plán povstania proti Nemcom. Slovenskí stíhači preto dostali inštrukciu neútočiť na Američanov, pokiaľ na slovenských pilotov nebudú útočiť oni.Šumichrast, Klabník 2000, s. 127.Bursa 2006, s. 130, 134 – 135.Mahoney 2013, s. 89.
thumb|Messerschmitt Bf 110 s podvesenými prídavnými nádržami thumb|Štvormotorový bombardér B-24 Liberator 15. leteckej armády USAAF