Konrád Gaal (iné mená pozri nižšie; * asi prvá tretina 14. storočia, Eberswalde/Brandenbursko† asi 1380, Spišská Nová Ves) bol prvý známy zvonolejársky a kovolejársky majster nemeckého pôvodu na Spiši. Zakladateľ najvýznamnejšej nekláštornej stredovekej kovolejárskej dielne na Spiši a na Slovensku.
Mená náhľad|Bronzová krstiteľnica od majstra Konráda, druhá polovica 14. storočia, Kostol nanebovzatia Panny Márie v Podolínci V odbornej literatúre nesprávne označovaný ako: Konrád Gaal iná nesprávna forma mena: Konrád Gál iná nesprávna (staršia) forma mena: Konrád Galurw, Konrád Gaalnaw alebo Konrád Gallus Niekedy sa v (najmä v novej) odbornej literatúre používa označenie ako: Majster Konrád alebo zriedkavo: Majster Konrád Zvonár , Salmon Conrad campanista, Conradus magister, Conradus Salamonis de Galnow, Conradis Salamonis de Gaalnaw, Salmon Conrad. V listinách sa niekedy nachádzajú aj iné latinské formy mena ako: Corrardus, Conrardus alebo Conradus.
Gaál Konrád In:
Život Konrádov život pred príchodom do Uhorska nie je veľmi známy. Okrem toho, že pochádzal z Eberswalde (prípadne odniekiaľ z Brandenburska) a bol talentovaný zvonolejárský majster. Prvou písomnou zmienkou je príchod majstra Konráda spolu s jeho bratmi Mikulášom a Jánom na uhorský kráľovský dvor Ľudovíta I. na Vyšehrade. Tam majster Konrád niekedy pred 1. augustom 1357 pre kráľovské rezidenčné sídlo odlial jeden z najväčších zvonov (campana magna) v stredovekej Európe. Svedčí o tom archeologický objav zvyškov lejárskej formy s odtlačkami reliéfnej výzdoby na nádvorí dolného hradu pri Šalamúnovej veži. V listine z 1. augusta 1357 kráľ Ľudovít I., za zásluhy o uliatie zvonu pre chrám na Vyšehrade, udelil majstrovi Konrádovi a jeho bratom viaceré výsadyprijal ich medzi svojich familiárov, povýšil ich do šľachtického stavu, oslobodil od všetkých pozemkových daní a umožnil im usadiť sa kdekoľvek v Uhorsku.
Majster Konrád sa spolu so svojimi bratmi usadil v Spišskej Novej Vsi z logických dôvodov a to: blízkosť palivového dreva, ložiská medi, hámrov a dobré cestné spojenia na dovoz cínu z Krakova. Na základe týchto výhod vznikla zvonolejárska dielňa majstra Konráda. Kráľovské výsady si nechal Konrád potvrdiť 6. októbra 1364 pri návšteve kráľa Ľudovíta I. v Levoči. Počas svojho života majster Konrád pôsobil ako člen mestskej rady. V roku 1369 sa majster Konrád dohodol s mestskou radou a miestnym farárom Jánom na vydržiavaní osobitého kaplána (presbyter capella), ktorý mal na úmysel zakladateľa každodenne slúžiť omšu vo farskom kostole. Kaplán dostával 12 zlatých od Konráda a ďalších 12 zlatých od mesta. Na základe čoho bola 8. júna 1369 v Spišskej Kapitule vydaná listina, ktorá svedčí o zriadení kaplnky a vydržiavaní kaplána. Okrem toho Konrádovi sa pripisuje zriadenie majetkovej a finančnej základiny na výstavbu špitála vo výške 1 zlatého. Dokazujú to listiny uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského, poľských kráľov Jána Albrechta a Žigmunda Starého vydané pre mesto Spišská Nová Ves. Pravdepodobne po zriadení základiny majster Konrád ešte 10 rokov žil. Posledná správou je z roku 1379, keď postavil pri kaplnke špitál pre chorých, chudobných a starých. Podľa dobovej kresby z roku 1501 sa kaplnka a špitál nachádzali na dnešnej Levočskej ulici mimo mestských hradieb pri Levočskej bráne. Majster Konrád zomrel v roku 1380 vo Spišskej Novej Vsi. Pravdepodobne po sebe nezanechal žiadnych potomkov.
Dielo vľavo|náhľad|Bronzová krstiteľnica od majstra Konráda, druhá polovica 14. storočia, Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici. Zvonolejárska dielňa
Rok 1357 sa všeobecne považuje za začiatok činnosti spišskej zvonolejárskej dielne, ktorú majster Konrád spolu s jeho bratmi založil a viedol v Spišskej Novej Vsi. Dielňa vznikla na výhodách blízkosti mestských lesov, medenej rudy a dovozu cínu z Krakova. Nástupcovia majstra Konráda boli súčasne aj banskými podnikateľmi. Zvonolejárska dielňa majstra Konráda nepretržite fungovala až do 20. rokov 16. storočia. Produkcia dielne sa sústredila na výrobu zvonov, krstiteľníc a ďalších predmetov každodenného života. Dvojdielne krstiteľnice a zvony sa vyznačovali jemnou ornamentálnou a epigrafickou výzdobou. Okruh objednávateľov siahal od Hevešskej župy po Malopoľsko. Na území dnešného Slovenska to bol hlavne klientela zo Spiša, Šariša, Liptova, Abova, Gemera a Oravy.
Zvony a krstiteľnice Za prvú prácu na území Uhorska od majstra Konráda sa tradične považuje odliatie zvonu na kráľovskom dvore na Vyšehrade (1357). S dolným priemerom 280 cm, výškou 300 cm a hmotnosťou približne 13 ton išlo pravdepodobne o jeden z najväčších zvonov v stredovekej Európe. Ďalšou Konrádovou prácou bol veľký zvon v Kysaku (1375, dosiaľ najstarší známy datovaný zvon na Slovensku), veľký zvon v Hrabušiciach (pôvodne pochádzal z Kláštoriska), stredný zvon renesančnej zvonice v Spišskej Sobote, zvon v Batizovciach (nezachoval sa) a zvon v Nižných Lapšách (dnes vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach). Majstrovi Konrádovi sa prisudzujú fragmenty zvona zo Spišského hradu (1393) a úlomky nájdené v Krypte svätého Leonarda vo Wawelskej katedrále v Krakove. Okrem iného vytvoril bronzovú krstiteľnicu vo Švedlári (1360, pôvodne odliata v dnes neexistujúcej obci Tichá Voda), na ktorej sa nachádza desať odliatkov erbu kráľa Ľudovíta I., krstiteľnica v Spišskej Novej Vsi (vrchná kupa), krstiteľnica v Podolínci a Gelnici.
Poznámky
Referencie
Literatúra
Pozri aj kampanológia
Iné projekty
Externé odkazy 3D sken zvonu z obce Nižné Lapše Pocta Konrádovi Gaalovi Majster Konrád Krstiteľnica v Kostole svätej Margity Antiochijskej vo Švedlári Zvon v Kostole svätej Kataríny Alexandrijskej v Kysaku
Kategória:Narodenia v 14. storočí Kategória:Úmrtia v 14. storočí Kategória:Zvonolejári Kategória:Kovolejári Kategória:Osobnosti zo Spišskej Novej Vsi