Indigo je organická zlúčenina, ktorá má jasne modrú farbu. Kedysi sa toto farbivo extrahovalo z listov niektorých rastlín rodu Indigofera, hlavne Indigofera tinctoria. Rastliny, ktoré produkovali toto farbivo, boli bežne pestované a používané po celom svete, hlavne v Ázii, ako dôležité plodiny. Produkcia farbiva indigo bola ekonomicky dôležitá kvôli historickej vzácnosti modrých farbív.
Väčšina indiga, ktorá sa aktuálne vyrobí, je syntetického pôvodu. Ročne sa ho vyrobí niekoľko tisíc ton. Najčastejšie je spájané s produkciou denimu (rifloviny) a modrých riflí, kde jeho vlastnosti umožňujú rýchle použitie ďalších techník na úpravu farby.
Chemické vlastnosti vľavo|náhľad|170x170bod|Molekula indiga Indigo je tmavomodrý kryštalický prášok, ktorý sublimuje pri teplote 390–392 °C. Je nerozpustné vo vode, etanole a éteroch, ale je rozpustné v DMSO, chloroforme, nitrobenzéne a koncentrovanej kyseline sírovej.
Indigo absorbuje žiarenie v oranžovej oblasti viditeľného spektra (λmax = 613 nm). Jeho tmavomodrá farba vzniká vďaka konjugovaným dvojitým väzbám, kvôli ktorým je táto molekula planárna. Indigo biela tieto väzby nie sú konjugované a zlúčenina nie je planárna.
Použitie vľavo|náhľad|140x140bod|Indigo ako farbivo Hlavným použitím indiga je farbenie bavlny, hlavne pri tvorbe rifloviny vhodnej na výrobu nohavíc. Na jeden pár nohavíc je v priemere potreba len 3-12 g farbiva. Menšie množstvá sa používajú na farbenie vlny a hodvábu.
Indigokarmín, takisto známy ako indigo, je derivát indiga, ktorý sa tiež používa ako farbivo. Ročne sa ho vyrobí asi 20 tisíc ton, takisto hlavne na tvorbu modrých riflí. Používa sa i ako potravinárske farbivo. V menšej miere sa indigokarmín používa ako redoxný indikátor.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Farbivá Kategória:Enóny Kategória:Organické pigmenty