Centrálna stanica Plovdiv () je hlavná železničná stanica v meste Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 559. (po bulharsky)RAJČEVSKI, Georgi, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 368. (po bulharsky)KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 193 – 194. (po bulharsky)buildingoftheyear.bgtrafficnews.bghttps://trafficnews.bg

Názov Budova je známa aj pod názvom Centrálna železničná stanica Plovdiv (). V počiatkoch bola budova železničnej stanice známa len pod názvom Stancijata (, doslova Stanica).

Poloha Budova sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv na ulici „Christo Botev“ ().

Charakteristika Prvá budova Prvá budova železničnej stanice v Plovdive sa nachádzala približne 100 metrov východne od súčasnej budovy stanice. Budova sa vtedy nachádzala približne 2 kilometre od centra mesta, zhruba po 20 rokoch od výstavby sa však mesto rozšírilo natoľko, že sa stanica už nachádzala v jeho centrálnej časti. Výstavba prebiehala od roku 1870 a budova bola oficiálne otvorená 6. júna 1873 spolu s oficiálnym otvorením trate po trase Carihrad – Belovo.

Súčasná budova Výstavba súčasnej budovy sa začala v roku 1905. Projekt budovy vyhotovil florentský architekt Mariano Pernigoni. Výstavba bola dokončená v roku 1908 a budova bola otvorená 30. novembra toho istého roku. Postavená je v novobarokovom slohu.

Dejiny Na slávnostnom otvorení stanice spoločne s traťou po trase Carihrad – Belovo v roku 1873 sa zúčastnilo veľké množstvo významných osobností, medzi inými aj veľký vezír Osmanskej ríše Mechmed Ruždi Šarvani-Zade, alebo vtedajší minister spravodlivosti Midchad paša. Prvým náčelníkom budovy bol Francúz Henri Batiste. V predvečer aprílového povstania bola v budove stanice vybraná malá miestnosť pre potreby revolučného výboru vodcov povstania, ktorí do Plovdivu pricestovali vlakom. Jednalo sa najmä o P. Volova, Z. Stojanova a G. Ikonomova. Na začiatku 20. storočia sa začala plánovať výstavba novej budovy, ktorá sa začala v roku 1905 a skončila v roku 1908. V roku 1908 ešte pred dokončením navštívil rozostavanú budovu vtedajší bulharský cár Ferdinand I., ktorý mesto navštívil pri príležitosti s vyhlásením nezávislosti Bulharska. Pri tejto príležitosti bola jedná z miestností v budove stanice pomenovaná ako „Cárska čakáreň“ (). V roku 1920 budovu stanice navštívil bulharský spisovateľ Ivan Vazov, ktorý Plovdiv navštívil pri príležitosti 50. rokov jeho tvorivej činnosti. Po tejto návšteve, dostala ulica, ktorá spájala stanicu s centrom mesta nový názov a to ulica „Ivan Vazov“, pričom do tej doby sa ulici hovorilo „Stacionna“ (). Sám Ivan Vazov sa stal pri tejto príležitosti čestným občanom Plovdivu. 30. augusta 1984 sa stanica stala miestom teroristického útoku. V čakárni stanice došlo k výbuchu bomby, ktorá bola ukrytá v koši na odpadky a v dôsledku tohto činu prišla o život 50–ročná žena z Kărdžali a ďalších 42 ľudí bolo ranených. Okrem toho výbuch poškodil strechu budovy a niektoré steny čakárne. Udalosť pripomína skromný pomník. V roku 2015 sa začala reštaurácia budovy pod vedením architekta Ľubomira Petrova, ktorá bola dokončená v roku 2018, kedy budova získala aj prestížne ocenenie „Stavba roku“.

Trate Na stanici sa nachádzalo na začiatku celkovo 11 koľají z toho 6 dopravných a 5 slepých, dnes sa na mieste nachádza 17 koľají, z toho 11 dopravných a 5 slepých.

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Železničné stanice v Bulharsku Kategória:Stavby v Plovdive Kategória:Architektúra z 1908 Kategória:Novobarokové stavby v Bulharsku