Giuro Michajlov (); * 1862, Rachmanlij, Osmanská ríša; dnešné BulharskoTOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 319 – 320. (po bulharsky)PĂRVANOV, Ivan. Bălgarskite pametnici. Sofia : Millenium. 2018. 530 s. ISBN 9789545154331. S. 507 – 509. (po bulharsky)KOLEKTÍV AUTOROV. Bălgarski enciklopedičen rečnik. Veliko Tărnovo : Gaberoff. 2000. 1330 s. ISBN 9789549607119. S. 694. (po bulharsky)RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 263. (po bulharsky)† 25. december 1880, Plovdiv, Východná Rumélia; dnešné Bulharsko bol bulharský vojak, príslušník tretej roty Prvej plovdivskej družiny, bulharskej východorumelskej milície, ktorý zahynul, keď odmietol opustiť strážne stanovisko počas požiaru. .
Život Giuro Michajlov sa narodil v roku 1862 v dedine Rachmanlij (), dochovanej v záznamoch aj ako Rachmanli (), alebo Rachmanlare () (dnešná dedina Rozovec v okrese Brezovo), ktorá leží na úpätí pohoria Sredna gora. Väčšinu svojho života do narukovania prežil v rodnej dedine, kde sa stal aj svedkom udalostí Aprílového povstania a oslobodzovania Bulharska v priebehu Rusko-tureckej osloboditeľskej vojny. Po dosiahnutí dospelosti a 6 mesačnej pravidelnej vojenskej službe bol pridelený do strážneho oddielu, tretej roty Prvej plovdivskej družiny, bulharskej východorumelskej milície, ktorý bol určený na ochranu Plovdivu.
Smrť 25. decembra 1880 v 23:00 prepukol v budove, ktorú Michajlovova družina strážila požiar. Zdroje sa rôznia v tom, či išlo o miestnu pobočku banky, alebo finančné oddelenie posádky (štábna budova milície) pri ktorej Giuro Michajlov slúžil. Oheň sa rýchlo šíril a ostatní strážni začali opúšťať budovu. Giuro Michajlov však odmietol post opustiť a dokonca namieril pušku na jedného zo svojich druhov, ktorý sa ho snažil presvedčiť, nech odíde a zachráni sa so slovami, že ho môže z postu uvoľniť len jeho veliteľ. Jeho veliteľ, ktorý v tom čase už v budove nebol sa dopočul o tom, že jeho podriadený odmieta opustiť strážne stanovisko a rozhodol sa do budovy vrátiť, aby ho zachránil. V čase keď vstúpil do budovy, však došlo k jej kolapsu a Giurovov veliteľ zahynul v plameňoch. Giuro Michajlov odmietol opustiť stanovisko aj v momente, keď mu jeho druhovia oznámili, že jeho veliteľ je mŕtvy, a nemá ho kto odvolať. Krátko na to zahynul spolu so svojimi tromi druhmi aj on sám. Spolu s Giurom Michajlovom, tak zhoreli ďalší štyria ľudia a to jeho veliteľ Nikola Kostadinov z dediny Mărzian (dnes Benkovski) v Plovdivskej oblasti, Ilija Krăstev z mesta Goľamo Konare (dnes Săedinenie) v Plovdivskej oblasti, Kostadin Argirov z dediny Dermen dere (dnes Părvenec) taktiež v Plovdivskej oblasti a Miťo Petkov z dediny Petrič v Sofijskej oblasti.
Vplyv na hovorovú bulharčinu a symbolika Meno Giura Michajlova sa v dôsledku jeho činu dostalo aj do bežnej hovorovej bulharčiny a fráz Bulharov. Bežne sa používajú frázy ako: Pozri na neho aký Giuro Michajlov (), Čo sa mi tu hráš na Giura Michajlova (), alebo ...ako Giuro Michajlov na poste ().
Symbolika je v tomto prípade dvojaká. Niektorí považujú jeho čin za príklad bezprecedentného hrdinstva, iní za príklad nezmyselnej úpornosti, zlého pochopenia zmyslu pre hrdinstvo až hlúposti.
Kultúrny odkaz V básni Pri grobăt (, doslova Pri hrobe) Giura Michajlova ospevuje významný bulharský spisovateľ Ivan Vazov.
Pamätníky V Bulharsku sa nachádza niekoľko pamätníkov venovaných pamiatke Giura Michajlova. Nachádzajú sa napríklad v Plovdive, ale aj v Michajlovovej rodnej dedine Rozovec. V Plovdive sa jedná v poradí už o tretí pamätník venovaný Giurovi Michajlovovi.
Galéria
Referencie
Kategória:Narodenia v 1862 Kategória:Úmrtia v 1880 Kategória:Úmrtia 25. decembra Kategória:Bulharské vojenské osobnosti Kategória:Úmrtia uhorením Kategória:Osobnosti z oblasti Plovdiv