náhľad|Delfský vozataj, dielo, ktorého autorom môže byť Pythagoras z Rhégia, Archeologické muzeum v Delfách Pythagoras () bol grécky sochár z Rhégia v 5. stor. pred Kr.
Pythagoras z Rhégia, sochár pochádzajúci zrejme z ostrova Samos, tvoril v 5. storočí pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Pythagoras Podľa Pausania bol žiakom sochára Klearcha z Rhégia (táto písomná správa je však sporná). Preslávil sa realizmom svojich sôch. Žiadne jeho dielo (alebo jeho kópia) sa zrejme nezachovalo, alebo nie je s určitosťou identifikovateľné. Niektorí znalci sa domnievajú, že bol autorom bronzovej sochy Delfského vozataja z obdobia okolo ruku 475 pred Kr., ktorú objavili francúzski archeológovia v Delfách. Túto sochu pôvodne pripisovali sochárovi Onatovi, ale neskôr sa dospelo k názoru, že môže byť aj dielom Pythagora z Rhégia.
Plínius ho výslovne odlišoval od sochára Pythagora zo Samosu (Nat. hist. XXXIV. 59,60) a tiež aj Diogenes Laertios (VIII. 1. 47), ktorý uvádza: „Niektorí spisovatelia však tvrdia, že bol ešte iný Pythagoras, sochár z Rhégia, ktorého pokladajú za vynálezcu teórie a symetrii, a ešte iný, sochár zo Samosu...“
Pausanias uvádza, že sochár Pythagoras z Rhégia bol autorom sôch olympijských víťazov umiestnených v Olympii, a to zápasníka Leontiska z Messény (VI.4.3), Prótolaa z Mantineie, víťaza dorastencov v boxe (VI.6.1), Mnasea z Kyrény, víťaza v behu ťažkoodencov (VI.13.7) a bronzovej sochy Kratisthena z Kyrény (víťaza v tethrippe), ktorá stála vedľa bohyni Niké na kovovom voze (VI.18.1). Pausanias tiež zaznamenal, že Pythagoras (hoci Pausanias v týchto pasážach neuvádza Pythagorovu domovskú krajinu, zdá sa, že má na mysli toho istého umelca, ktorého dielo opisuje a chváli) bol autorom sochy Dromea zo Stymfélu, dvojnásobného olympijského víťaza v dolichu, Astyla z Krotónu, trojnásobného víťaza v behu a trojnásobného víťaza v boxe Euthyma z Lokier (Lokroi Epizefyrioi, archeologická lokalita neďaleko talianskeho mesta Gerace v Kalábrii). Podstavec Euthymovej sochy so zachovaným nápisom (so signatúrou Pythagora zo Samosu) sa našiel oproti severovýchodnému rohu Diovho chrámu: ...Εὔθυμος Λοκρὸς ἀπὸ Ζεφυρίο ἀνέθηκε. Πυθαγόρας Σάμιος ἐποίησεν. preklad: ...Euthymovi z Lokier Epizefyrskych venovali. Pythagoras zo Samosu zhotovil. Inscriptiones Graecae, Olympia IvO 144
Tento epigrafický nález z Olympie (zrejme) objasnil, že sochár Pythagoras z Rhégia pochádzal z ostrova Samos a tým sa spochybnili písomné správy od Plínia a Diogena Laertia, že tu ide o dvoch odlišných sochárov (niektoré novoveké písomné zdroje ich stále odlišujú). Jeho rodina pravdepodobne patrila k odídencom zo Samosu, ktorí prišli do Rhégia a Messiny krátko po roku 496 pred Kr. (vládol tam tyran Anaxilas z Rhégia), a je možné, že sa počas svojej kariéry na svoje diela podpisoval ako rodák zo Samosu, hoci väčšina autorít ho už označovala ako sochára z Rhégia (je ale možné, že sa neskôr sám označoval za sochára z Rhégia). Pravdepodobne práve táto zmena bydliska dala podnet k tradícii, že tu boli dvaja sochári menom Pythagoras, jeden zo Samosu a druhý z Rhégia.
Plínius uváza, že Pythagoras z Rhégia v prevedení svojej sochy pankratistu, umiestneného v Delfách, prekonal Myróna, a že bol aj autorom sochy bežca Astyla, sochy mladého Líbyjčana a nahého muža držiaceho jablko, sôch, ktoré bolo možné vidieť v Olympii. V Syrakúzach ohúrila prizerajúcich jeho socha chromého muža, zhotovená tak realisticky, že pri pohľade na jeho rany doslova pociťovali bolesť. Stála tam aj socha boha Apolóna strieľajúceho šípy na Pythóna. Pythagoras z Rhégia bol podľa Plínia prvým sochárom, ktorý na svojich sochách venoval pozornosť najjemnejším detailom (stvárnil aj šľachy, žily, dôkladnejšie znázornil vlasy).Plinius Secundus, Naturalis Historia, 34,59.
Ešte aj Tatiana, ranokresťanského apologéta fascinovali Pythagorove sochy, a to bratov Eteokla a Polyneika.Tatianus, Oratio ad Graecos, 34.I Tatianos si údajne chcel vymazať z pamäti spomienku na ne, ale márne zatracoval sochy i autora.
Referencie a bibliografia
Iné projekty
Kategória:Sochári starovekého Grécka