Pavol Suržin (* 30. jún 1939, Smižany – † 28. február 1992, Levoča) bol slovenský básnik.
Životopis
Pochádzal z robotníckej rodiny a vzdelanie získaval v Spišskej Novej Vsi a na Vysokej škole ruského jazyka a literatúry v Prahe. Po ukončení štúdia pôsobil ako stredoškolský profesor v Ždani.
Tvorba
Na začiatku 60. rokov časopisecky debutoval v časopise Mladá tvorba, knižne debutoval v roku 1966 zbierkou básní Už stúpa prach, v ktorej vyjadril obavy z ohrozenia človeka násilím, pričom tvárne i tematicky sa k nej neskôr vrátil v zbierke V ťahu hrobov. V zbierke Spi, krásna Verona poetizuje vzťah k žene, prírodno-ľúbostné motívy prináša zbierka Šašo v prstoch lásky, sociálne motívy v konfrontácii s prítomnosťou zbierka Pokiaľ ma má život. Problémy života a smrti i vlastnej existencie sú v strede pozornosti zbierok Perie a skaly a Pamäti z kameňolomu.
Dielo
1966 – Už stúpa prach 1968 – Spi, krásna Verona 1969 – V ťahu hrobov 1973 – Šašo v prstoch lásky 1980 – Pokiaľ ma má život 1989 – Perie a skaly 1992 – Pamäti z kameňolomu 1994 – Ondrej Zlacký
Kategória:Narodenia v 1939 Kategória:Úmrtia v 1992 Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí básnici Kategória:Osobnosti zo Smižian