Nomos geórgikos (, iný prepis nomos georgikos; ; slov. roľnícky zákon, poľnohospodársky zákon) bola zbierka právnych noriem platná na byzantskom vidieku. Nie je jasné, či predstavoval cisársky zákon alebo súkromnú právnu zbierku noriem obyčajového práva. „Zákon“ býva datovaný do 7. alebo 8. storočia, hoci sa zachoval iba na manuskriptoch z konca 10. storočia. V niektorých manuskriptoch sa nachádza meno cisára Justiniána (II.). Zaoberal viacerými otázkami spojenými so životom na vidieku, ako napríklad s krádežami, prekračovaním hraníc či škodou spôsobenou na dobytku a dobytkom. Celkovo pozostával z 85 článkov. Okrem toho obsahoval aj pár pravidiel o sporoch medzi dvoma dedinami. Keďže sa v ňom nespomína pestovanie olív a chov koní, uvažovalo sa, že vznikol vo vnútrozemskom hornatom prostredí. Niekedy bol spájaný s Itáliou alebo Konštantínopolom. Uvažovalo sa aj o slovanskom pôvode ustanovení (t.j, že išlo o zachytenú slovanskú právnu obyčaj), avšak text neobsahuje žiadne slovanské jazykové výpožičky. Neskôr bol nomos geórgikos znovu oživený Kónstantinom Harmenopoulom a preložený do rumunčiny a slovanských jazykov.
Podľa Daniša „bol kódexom obyčajového práva byzantskej slobodnej roľníckej občiny, doplnený o rímsko-byzantské právne normy.“
Referencie
Kategória:Právne predpisy v Byzantskej ríši