Albatros kráľovský (Diomedea epomophora) je veľký morský vták z rodu Diomedea z čeľade albatrosovitých. Jeho rozpätie krídel je so svojimi takmer 3,5 m jedno z najväčších medzi vtákmi. Až do prelomu 20. a 21. storočia bol albatros sépiar považovaný za poddruh albatrosa kráľovského (subsp. sanfordi), potom bol povýšený na samostatný druh. Aj keď nie všetci vedci toto rozdelenie akceptovali, organizácia ako BirdLife International či ACAP rozoznávajú albatrosa kráľovského a albatrosa sépiara ako dva druhy.

Väčšina peria albatrosa kráľovského je biela, iba vrchná časť krídel je čierna s bielymi škvrnami. Na spodnej strane krídel pozdĺž ich spodného okraja sa nachádza čierna linka. Veľký zobák je svetlo ružový s nosnými dierkami smerujúcimi dopredu. Nohy sú silné a krátke, čo spôsobuje kolísanie albatrosa pri chôdzi. Dúhovka je tmavá. Chrbát je silný, až to niekedy vyzerá, ako by mal albatros hrb. Albatrosy sa živia hlavne hlavonožcami a rybami, menej často salpy, kôrovcami a plášťovcami. Na let využíva princíp svahového prúdenia a predovšetkým dynamického plachtenia, ktoré mu umožňuje prekonať tisíce kilometrov pri minimálnom energetickom výdaji.

Viac než 99 % albatrosov kráľovských hniezdi v kolónii na Campbellovom ostrove, menšie kolónie sa nachádzajú aj na Enderbyovom ostrove a niekoľko jedincov zalieta na novozélandskú pevninu na mys Taiaroa, kde sa pári s albatrosmi sépiarmi. Hniezdo stavia samec. K páreniu dochádza v októbri a novembri. Samica kladie iba jedno veľké biele vajce, a to väčšinou len raz za dva roky. Na vajciach sedia obaja rodičia, inkubačná doba trvá 77 – 81 dní. Mláďatá sa osamostatňujú po 8 mesiacoch, keď odlietajú na niekoľko rokov na more. Potom sa vracajú do kolónie, aby si našli partnera. Komplikované pytačky trvajú aj niekoľko sezón, než dojde k prvému páreniu. Albatrosy žijú v monogamnách zväzkoch a s rovnakým partnerom sú po celý život. Až 80 % života strávia na mori medzi cca 30° – 55° južnej šírky po celom obvode planéty. Sú prísne chránené miestnymi legislatívami Dohodou o ochrane albatrosov a víchrovcov s medzinárodným presahom. Sú ohrozené predovšetkým komerčným rybolovom, kde predstavujú vedľajšie úlovky rybárskych operácií, predovšetkým počas lovu na dlhú lovnú šnúru.

Taxonómia Druh bol po prvý krát popísaný francúzskym prírodopiscom René Lessonom. Lesson získal exemplár albatrosa od francúzskeho námorníka Louise Isidoreho Duperreyho, ktorý vtáka odchytil počas svojej prieskumnej výpravy okolo sveta (1822 – 1825). Nie je úplne jasné, kde bol exemplár odchytený, zrejme sa jednalo o oceánske oblasti okolo Nového Zélandu alebo Austrálie. Lesson druh pomenoval Diomedea epomophora.

náhľad|vľavo|Albatros počas letu|alt=Biely albatros počas letu na pozadí svetlo modro sfarbeného neba. vták je zachytený ako letí smerom doprava so vzpriamenou hlavou a takpovediac úsmevným pohľadom

V roku 1912 Robert Murphy popísal tzv. severný variant druhu () z Chathamských ostrovov. Murphy tohto albatrosa nazval Diomedea epomophora sanfordi a v nasledujúcich desaťročiach bol tento albatros považovaný za poddruh albatrosa kráľovského. V roku 1998 však C. J. R. Robertson a G. B. Nunn navrhli povýšiť Diomedea epomophora sanfordi na samostatný druh Diomedea sanfordi (albatros sépiar) kvôli niektorým kľúčovým morfologickým odlišnostiam od albatrosa kráľovského. Toto nové rozdelenie bolo prijaté väčšinovou vedeckou komunitou na čele s BirdLife International či pracovnou taxonomickou skupinou Dohody o ochrane albatrosov a víchrovcov. Niektorí výskumníci (napr. americký ornitológ James Clements) a organizácie (napr. Animal Diversity Web Michiganskej univerzity) však nové rozdelenie neprijali a stále pracujú s variantou dvoch poddruhov albatrosov kráľovských (epomophora a sanfordi).

Albatros kráľovský sa radí do rodu Diomedea a čeľade albatrosovité. Táto čeľaď zahŕňa jedny z najštudovanejších vtákov vôbec (hlavne albatros sťahovavý). Fylogenetické vzťahy v rámci čeľade sú po desaťročia predmetom početných, mnohokrát až kontroverzných debát. Od polovice 18. storočia bolo popísaných už 80 taxónov, ale Dohoda o ochrane albatrosov a víchrovcov aj Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov rozoznávajú 22 druhov.

Popis Albatros kráľovský je jeden z najväčších vtákov schopných letu. Dospelé jedince merajú 107 – 122 cm a vážia 8 – 10 kg. Priemerné rozpätie krídel sa obvykle uvádza od 2,9 – 3,38 m, pričom najväčšie namerané rozpätie bolo 3,51 m. To predstavuje jedno z najväčších rozpätí medzi súčasnými vtákmi. Porovnateľne rovnaké má albatros sťahovavý. V odborných publikáciách sa dá taktiež stretnúť s tým, že jeden alebo druhý albatros je väčší. Dánsky ornitológ Kaj Ejvind Westerskov však upozorňuje na to, že v prípade dvoch viac či menej rovnako veľkých vtákov je veľmi problematické porovnávať, ktorý z nich je väčší. Konečné meranie totiž bude ovplyvňovať veľkosť vzorky, technika merania, vek vtákov aj ich pohlavie. Na konečné číslo bude mať vplyv aj ľudský faktor alebo to, z akej kolónie vzorka pochádza. Úzko príbuzný albatros sépiar je o niečo menší než albatros kráľovský.

Dospelé jedince majú hlavu, krk, telo a chvost snehovo biele (jedná sa o najbelejšieho zástupcu albatrosov). Vrchná časť krídel je čierna s jemnými nepravidelnými nástrekmi bielej. Vnútorná strana špičky krídel je taktiež čierna, a tenká čierna linka sa tiahne aj po vnútornej straně dolného okraja krídel po celej ich dĺžke. Táto linka s vekom bledne, obzvlášť pri samcoch.

Zobák je dlhý 180 – 190 mm pri samcoch a 166 – 178 mm pri samiciach. Má svetlo ružovú farbu s krémovým zakončením a s čiernou linkou pri hranách čeľuste na strane skusu. Horná čeľusť je na konci zahnutá dolu a pripomína tak háčik. Nosné dierky sa nachádzajú po stranách pri koreni horného zobáka a smerujú dopredu. Rovnako ako pri ostatných albatrosoch, na nosné dierky sú napojené soľné žľazy, ktoré slúžia na vylučovanie nadbytočnej soli, ktorá sa do tráviacej sústavy dostáva z morskej vody a živočíchov. Dúhovka je tmavo hnedá. Silné nohy majú svetlú ružovkastú až modrastú farbu. Tri prsty sú spojené blanou po celej ich dĺžke. Vzhľadom k telu sú nohy albatrosa pomerne krátke, čo spôsobuje, že sa albatros pri chôdzi pohojdáva zo strany na stranu. Počas letu nohy mierne vyčnievajú za chvost. Občas ich albatros napriami smerom dopredu, takže sa dotýkajú peria na bruchu.

Juvenilné jedince majú hlavu, krk a telo biele s pomerne nevýraznou kropenatou čiernou farbou v spodnej časti chrbta a na kostrči (spodná časť chvosta). Chvost je u nich biely s čiernym zakončením. Vrchná časť krídel je tmavá (tmavšia než pri dospelých jedincoch) s nepatrnou bielou škvrnou v oblasti lakťa.

Pohlavný dimorfizmus je nevýrazný, samce bývajú o niečo tažšie než samice a majú mierne dlhší zobák (o max. 22 mm). </center>

Ekológia

Životný cyklus alt=Fotografia snehovo bieleho albatrosa, ako stojí na pozadí hniezda z uschnutých papradí a vetvičiek. V hniezde sa nachádza mláďa albatrosa pokryté prachovým perím|náhľad|Jedinec s mláďaťom na Campbellovom ostrove Albatrosy kráľovské sú monogamné vtáky, ktoré žijú s rovnaký partnerom po celý život. „Rozvody“ sú veľmi vzácne a nastávajú snáď iba v prípadoch, keď jeden z partnerov zomrie alebo sa partnerom opakovane nepodarí vyviesť mláďatá. Pytačky sú veľmi prepracované a často trvajú aj niekoľko po sebe idúcich rokov. Počas pytačiek dochádza medzi jedincami k mnohým predvádzajúcim pózam ako je krúženie zobákmi, namierenie zobákov smerom k nebi, dotýkanie bokov zobákov a rozťahovanie dlhých krídel. K týmto rituálom dochádza najmenej rok predtým, než sa pár spári. Akonáhle v sebe pár nájde zaľúbenie, noví partneri si vyberú vhodné miesto pre hniezdenie a nasledujúci rok v októbri na naň dorazí najskôr samec, aby postavil hniezdo. Samica priletí niekoľko dní po ňom a po krátkom privítaní dôjde ku kopulácii.

Po spárení odlietajú obaja partneri na more, kde sa výdatne kŕmia a pripravujú sa tak na obdobie hniezdenia. Vajce totiž predstavuje 5 – 11 % váhy samice a jeho tvorba je energeticky veľmi náročná. Samec potrebuje nabrať dostatočné zásoby tuku pre sedenie na vajci, pretože bezprostredne po nakladení vajca samica odlieta na more za potravou a samec začne inkubovať. Samec sedí na vajci nepretržite v nasledujúcich 2 – 3 týždňoch, než ho príde vystriedať dostatočne nakŕmená samica.

Ku kladeniu vajca dochádza v novembri a decembri. Samice kladú iba jedno vajce, a to väčšinou iba jedenkrát za dva roky, aj keď to nie je pravidlom. Okolo 15 % párov, ktorým sa úspešne podarí vyviesť mláďa, sa parí hneď nasledujúci rok a okolo 24 % párov, ktorým sa nepodarí vyviesť mláďa, sa o to pokúsi až za 3 roky. Dôvodom pre párenie pre druhý či dokonca pre tretí rok je zrejme dlhá inkubačná doba spolu s dlhou dobou, po ktorú sa rodičia starajú o mláďatá (celý cyklus od párenia po vyvedenie mláďat trvá takmer rok). Pokiaľ z akéhokoľvek dôvodu dôjde k zlyhaniu inkubácie, nedochádza k náhradnej znáške. Pár využíva to isté hniezdisko každý rok. Vajce máva rozmer okolo 126×78 mm a jeho váha sa pohybuje medzi 205 – 487 g.

Samice kladú vajce do hniezda, ktoré predstavuje 10 – 30 cm hrubá vrstva trávy, machu, konárov a papradí. Hniezdo sa nachádza na rovnej pôde či v miernom svahu ďaleko od útesov v nadmorských výškach 180 – 350 m. Niekedy albatrosy využívajú skalné výbežky, prepadliny a trávnatú a krovinatú vegetáciu, ktoré poskytujú aspoň čiastočnú ochranu pred nepriaznivým počasím. V týchto prípadoch je však v tesnej blízkosti hniezda vhodná rovná či aspoň nezarastená plocha (akási „ranvej“), ktorá poskytuje dostatok priestoru na manévrovanie počas pristátia a nabratia vztlaku pri rozletu. Inkubácia je na vtáky netradične dlhá a trvá 77 – 81 dní a partneri sa na vajciach striedajú po niekoľkých dňoch až týždňoch. Zatiaľ čo jeden z vtákov sedí na vajci, neinkubujúci partner odlieta na more za krmením.

náhľad|vľavo|Pár albatrosov na Campbellovom ostrove|alt=Dva albatrosy vo vysokej tráve. Jeden z albatrosov pozerá na nebo s roztiahnutými krídlami, druhý hľadí na neho s mierne roztiahnutým zobákom

Po vyliahnutí mláďaťa sa rodičia rozletia na oceán a ďalšiu starostlivosť vykonávajú spoločne. Najprv sa denne vracajú naspäť do hniezdiska, aby nakŕmili svoje mláďa čiastočne natrávenou potravou vyvrhnutou zo vole? spolu so žalúdočnými olejmi, ktoré sú obzvlášť výživné. V nasledujúcich mesiacoch je mláďa kŕmené v stále dlhších intervaloch. Postupne sa učí lietať a okolo 8. mesiaca veku (tzn. niekedy okolo októbra) sa osamostatňuje – rozletí sa na more a začne žiť bez pomoci rodičov. Ďalšie roky strávia mladé jedince na šírom mori a do materskej kolónie sa vracajú až za cca 5 rokov, aby si našli partnerov. Rodičia strávia nasledujúci rok na mori a potom sa opäť vracajú do pôvodného hniezdiska. K prvému páreniu dochádza medzi 6. – 12. rokom života, najčastejšie však medzi 8. – 9. rokem.

Albatrosovité sú známe svojou dlhovekosťou. Priemerne sa dožívajú cca 42 rokov. Najstarší zaznamenaný vek albatrosa kráľovského bol 58 rokov, niektoré sa môžu zrejme dožiť až 80 rokov.

Let

Rovnako ako ostatné albatrosy, aj albatros kráľovský je neobyčajne zdatný letec. Vie obratne využívať vietor na to, aby bez väčšej námahy preletel tisíce kilometrov. Na let využíva dva letové princípy, a to síce svahové prúdenie a dynamické plachtenie. Tieto techniky mu umožňujú zostať vo vzduchu po extrémne dlhú dobu pri minimálnom energetickom výdaji. Na redukciu energie mu napomáha aj špeciálne vyvinutá šľacha, ktorá po roztiahnutí krídel „zamkne“ krídla vzpriamenej pozícii, takže albatros nemusí využívať svaly na ich udržanie vo vodorovnej polohe. Svaly používa iba na manévrovanie, kde je energetický výdaj minimálny.

Potrava