4. ukrajinský front () bol názov dvoch vojenských formácií Červenej armády počas druhej svetovej vojny.
4. ukrajinský front (20. októbra 194331. mája 1944)
História 4. ukrajinský front vznikol 20. októbra 1943 premenovaním Južného frontu. Do začiatku novembra 1943 dokončil Melitopoľskú operáciu s výsledkom postupu o 300 km k ústiu Dnepra a Perekopskej šiji. V januári a februári 1944 sa pravé krídlo frontu zúčastnilo Nikopoľsko-Kryvorižskej operácie v ktorej spoločne s 3. ukrajinským frontom zlikvidoval Nikopoľské predmostie nepriateľa. V apríli a máji 1944 v spolupráci s Samostatnou prímorskou armádou a Čiernomorskou flotilou oslobodil Krym.
16. mája 1944 Hlavný stan rozhodol o zrušení frontu k 31. máju, Prímorská armáda zostala na Kryme, ostatné vojská boli odoslané na iné úseky frontu, väčšinou do Bieloruska.
Podriadené jednotky 2. gardová armáda (20. októbra 1943 – 20. mája 1944) 3. gardová armáda (20. októbra 1943 – 13. februára 1944) 5. úderná armáda (20. októbra 1943 – 29. februára 1944) 28. armáda (20. októbra 1943 – 1. marca 1944) 44. armáda (20. októbra 1943 – 9. novembra 1943) 51. armáda (20. októbra 1943 – 20. mája 1944) 8. letecká armáda (20. októbra 1943 – 13. mája 1944) Prímorská armáda (18. apríla – 20. mája 1944) 4. letecká armáda (18. apríla – 25. apríla 1944)
Velenie Veliteľ 20. októbra 1943 – 31. mája 1944 – armádny generál Fiodor Ivanovič Tolbuchin.
Člen vojenskej rady 20. októbra 1943 – január 1944 – generálplukovník Jefim Afanasjevič Ščadenko január 1944 - 31. mája 1944 - generálmajor (od 20. apríla 1944 generálporučík ) Nikita Jegorovič Subbotin
Náčelník štábu 20. októbra 1943 – máj 1944 – generálporučík Sergej Semjonovič Birjuzov máj 1944 - 31. mája 1944 - generálporučík Feodosij Konstantinovič Korženevič
4. ukrajinský front (5. augusta 194425. augusta 1945)
História Druhýkrát bol 4. ukrajinský front vytvorený 5. augusta 1944 z ľavého krídla 1. ukrajinského frontu v zostave 1. gardovej a 18. armády s 8. leteckou armádou. V septembri a októbri 1944 s 1. ukrajinským frontom vo Východokarpatskej strategickej útočnej operácii (ktorej časťou boli Karpatsko-duklianska operácia a Karpatsko-užhorodská operácia) oslobodil Podkarpatskú Rus a východné Slovensko. V januári a februári v Západokarpatskej operácii vojská front oslobodili značnú časť Československa. Na jar roku 1945 4. ukrajinský front bojoval na severnej Morave, vojnu zakončil účasťou v Pražskej operácii.
Po skončení bojov bol front 25. augusta zrušený, bývalé veliteľstvo frontu prevzalo riadenie Karpatského vojenského okruhu.
Podriadené jednotky 1. gardová armáda (5. augusta 1944 – 25. augusta 1945) 18. armáda (5. augusta 1944 – 25. augusta 1945) 8. letecká armáda (5. augusta 1944 – 25. augusta 1945) 38. armáda (30. novembra 1944 – 25. augusta 1945) 60. armáda (6. apríla – 25. augusta 1945)
Velenie Veliteľ 5. augusta 1944 - 26. marca 1945 - generálplukovník (od 26. októbra 1944 armádny generál) Ivan Jefimovič Petrov 26. marca – 25. augusta 1945 – armádny generál Andrej Ivanovič Jeriomenko
Člen vojenskej rady 5. augusta 1944 - 25. augusta 1945 - generálplukovník Lev Zacharovič Mechlis
Náčelník štábu 5. augusta 1944 - 2. apríla 1945 - generálporučík Feodosij Konstantinovič Korženevič 2. apríla 1945 - 25. augusta 1945 - generálplukovník Leonid Michajlovič Sandalov
Referencie
Externé odkazy
Iné projekty
Zdroje
Kategória:Sovietske vojenské jednotky druhej svetovej vojny Kategória:Ukrajinské vojenské jednotky