Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia (UŠPH) bol vytvorený 30. mája 1942 uznesením Hlavného veliteľstva Najvyššieho vrchného velenia ZSSR. Podriadený bol Ústrednému štábu partizánskeho hnutia a operačne Vojenskej rade Juhozápadného smeru a od roku 1943 Ústrednému výboru Komunistickej strany Ukrajiny. Po oslobodení Ukrajiny UŠPH riadil sovietske partizánske hnutie v Poľsku, Československu, Maďarsku a Rumunsku, školil partizánskych organizátorov a vysadzoval ich v tyle nepriateľa. Medzi 27. júlom a 1. októbrom 1944 bolo zásluhou UŠPH na Slovensku vysadených 12 desantných skupín so 192 príslušníkmi. Dňa 28. septembra 1944 vyslal UŠPH na Slovensko skupinu 10 sovietskych dôstojníkov na čele s A. N. Asmolovom, ktorí ovládli Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku. 1. októbra 1944 UŠPH odovzdal všetky partizánske formácie pôsobiace na území Československa operatívnym skupinám UŠPH pri Vojenskej rade 1. ukrajinského frontu a od januára 1945 aj pri Vojenskej rade 4. ukrajinského frontu. UŠPH bol rozpustený 23. decembra 1945.
História Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia bol vytvorený 30. mája 1942 uznesením Stavky. Podriadený bol Ústrednému štábu partizánskeho hnutia a operačne Vojenskej rade Juhozápadného smeru. Do čela UŠPH bol vymenovaný zástupca ľudového komisára pre vnútorné záležitosti Ukrajinskej SSR T. A. Strokač, jeho zástupcom bol tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Ukrajiny (boľševikov) M. S. Spivak, splnomocneným predstaviteľ Vojenskej rady Juhozápadného smeru bol I. V. Vinogradov.
Rezolúciou č.GKO-1939s z 29. júna 1942 boli do veliteľstva menovaní: Syromolotnyj (člen Vojenskej rady Južného frontu), Šerstnev (náčelník spravodajského oddelenia južného frontu), Kaminsky (náčelník spravodajského oddelenia Juhozápadného frontu). Vinogradov (náčelník spravodajského oddelenia Juhozápadného frontu) bol z dôvodu preloženia na inú prácu zbavený funkcie člena ukrajinského štábu partizánskeho hnutia.
Od polovice marca 1943 bol UŠPH operatívne podriadená Výboru obrany štátu ZSSR. Zároveň bolo vedením partizánskeho hnutia na Ukrajine ako celku poverený Ústredný výbor Komunistickej strany Ukrajiny (boľševikov), politickým predstaviteľom bol N. S. Chruščov.
UŠPH sídlil v Moskve, od decembra 1943 v Kyjeve. Plánoval bojové operácie partizánov, koordinoval partizánske akcie s operáciami Červenej armády a bojovú činnosť jednotlivých oddielov a zabezpečoval vplyv komunistických straníckych orgánov. Disponoval dvojstranným rádiovým spojením s oddielmi a zväzkami a zabezpečoval zásobovanie zbraňami, muníciou a potravinami. V špeciálnych partizánskych školách a kurzoch pripravoval veliteľské kádre a špecialistov. Súčasťou štruktúry UŠPH boli aj operatívne skupiny pri vojenských radách jednotlivých frontov, koordinujúce bojovú a prieskumnú činnosť partizánov s operáciami Červenej armády.
UŠPH a Slovensko Po oslobodení Ukrajiny poskytoval sa venoval UŠPH riadeniu partizánskeho hnutia v Poľsku, Československu, Maďarsku a Rumunsku. Moskovské vedenie KSČ v máji 1944 požiadalo UŠPH o vyslanie skúsených partizánskych veliteľov na Slovensko. Uznesením ÚV KS Ukrajiny zo 17. júna 1944 bolo UŠPH uložené zabezpečiť organizovanie a rozširovanie partizánskeho hnutia v Československu. Československým zástupcom moskovského vedenia KSČ pri UŠPH sa stal Rudolf Slánský, politickým pracovníkom československého školského práporu v partizánskej škole v Sviatošine mjr. A. Schramm. Vo výcvikových strediskách v Kyjeve, Obarove pri Rovne a neskôr vo Sviatošine bolo vyškolených 220 československých štátnych občanov. Po výcviku utvorili Slováci, Česi a sovietski občania výsadkové partizánske organizátorské skupiny, ktoré sa po vysadení stali základom štábov partizánskych jednotiek v Československu.
Prvou skupinou vysadenou UŠPH na Slovensko bola skupina P. A Velička vysadená v noci z 25. na 26. júla 1944 nad Liptovskou Osadou. Nasledovala skupina Ladislava Kalinu 6. augusta vysadená na Prašivej, skupina Ernesta Bielika 7. augusta na Latiborskej holi a 8. augusta boli vysadené dve skupiny Antona Šagáta a Alexeja Semionoviča Jegorova na Prašivej. Stupňujúca sa činnosť partizánov bola dobrou zámienkou na vtrhnutie nemeckých vojsk. Veľvyslanec Nemecka Hans Elard Ludin požiadal v Berlíne o vojenský zásah. 28. augusta s ním vyslovila súhlas aj slovenská vláda. Už 26. augusta 1944 minister Mach v Bratislave oznamoval, že nemecké vojská budú okupovať slovenské územie. Dňa 29. augusta to oznámil minister obrany generál Čatloš večer v rozhlase. Tento deň začala vojenská okupácia Slovenska. Podľa povojnovej výpovede generála Höfleho boli z nemeckého pohľadu pre ozbrojenú intervenciu rozhodujúce partizánske udalosti v Ružomberku. Okolo 15. hodiny poobede 29. augusta 1944 dostalo povstalecké velenie v Banskej Bystrici prvé správy o vstupe nemeckých vojsk na Slovensko a začalo organizovať otvorený odboj, čím sa vlastne začalo Slovenské národné povstanie v nevýhodnom obrannom variante.
Dňa 28. septembra 1944 vyslal UŠPH na Slovensko skupinu 10 skúsených sovietskych dôstojníkov na čele s A. N. Asmolovom, ktorí ovládli Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku. Do 1. októbra 1944 bolo zásluhou UŠPH na Slovensku vysadených 12 desantných skupín so 192 príslušníkmi.
Pre lepšiu koordináciu činnosti UŠPH odovzdal 1. októbra 1944 všetky partizánske formácie pôsobiace na území Československa operatívnej skupine UŠPH pri Vojenskej rade 1. ukrajinského frontu a od januára 1945 aj skupine UŠPH pri Vojenskej rade 4. ukrajinského frontu (partizánska brigáda Za slobodu Slovanov, Rákosi a partizánsky zväzok Stalin). Skupiny UŠPH boli postupne preformované na štáby partizánskeho hnutia pri jednotlivých frontoch. Pretože väčšina partizánskych jednotiek na území Československa bola podriadená Vojenskej rade 1. ukrajinského frontu, moskovské vedenie KSČ menovalo do jej štábu za svojho zástupcu A. Schramma.
Významnú úlohu zohral UŠPH aj po vojne pri zbieraní a sústreďovaní dokumentačného materiálu o partizánskych bojoch na území Československa. UŠPH bol rozpustený 23. decembra 1945.
Hlásenie o partizánskom hnutí v Československu
16. september 1944, Kyjev. Zvláštne hlásenie náčelníka Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia generálporučíka T. A. Strokača tajomníkovi Ústredného výboru Komunistickej strany (boľševikov) Ukrajiny N. S. Chruščovovi o partizánskom hnutí v Československu, Maďarsku a Rumunsku:
Referencie
Zdroje
Kategória:Partizánske jednotky počas Slovenského národného povstania Kategória:Východný front počas druhej svetovej vojny Kategória:Sovietske vojenské jednotky druhej svetovej vojny Kategória:Protinacistický odboj počas 2. svetovej vojny