Ladislav Kalina (* 5. december 1919 Tajov? po roku 1989) bol slovenský partizánsky veliteľ. V rokoch 19401942 vojak základnej vojenskej služby. Roku 1942 odvelený do ZSSR, kde v roku 1943 prešiel k Červenej armáde. Po absolvovaní výcviku v partizánskej škole Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia vo Sviatošine veliteľ 15-člennej organizátorskej partizánskej skupiny. 6. augusta 1944 vysadený na Latiborskú hoľu v Nízkych Tatrách. Do 9. septembra veliteľ partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, no po neúspechu SNP na Liptove bol vyradený zo štábu brigády. 26. septembra bol na chate Trangoška prepadnutý partizánmi brigády s cieľom fyzickej likvidácie a bol zranený. Po vyliečení sa pridal k partizánskemu oddielu Antona Cypricha. Po oslobodení príslušník česko-slovenskej armády, po roku 1948 pracovník štátnych orgánov kontroly. Nositeľ viacerých vyznamenaní.
Život Ladislav Kalina pochádzal z Tajova. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici a začal pracovať ako bankový úradník. Základnú vojenskú službu absolvoval v rokoch 19401942. Encyklopédia SNP uvádza, že sa počas Slovenského štátu zapojil do ilegálneho protifašistického odboja, za čo bol údajne spravodajskou službou slovenskej armády a gestapom viackrát vyšetrovaný, no Jozef Jablonický namieta, že o tomto neexistujú záznamy.
Na východnom fronte a v Slovenskom národnom povstaní V roku 1942 bol Ladislav Kalina odvelený v radoch Rýchlej divízie do ZSSR, dostal sa na Krym a v októbri roku 1943 prešiel ako podporučík so svojou rotou pri Melitopoli k Červenej armáde. Bol vyhlásený za nezvestného. Absolvoval výcvik v partizánskej škole Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia vo Sviatošine a ako veliteľ 15-člennej organizátorskej partizánskej skupiny bol 6. augusta 1944 vysadený na Latiborskú hoľu v Nízkych Tatrách. Z organizátorskej skupiny v priebehu augusta vznikli partizánske oddiely, ktoré sa podieľali v auguste a septembri 1944 na partizánskych akciách na Horehroní, Liptove a na Spiši.
9. septembra vznikla z oddielov partizánska brigáda Za slobodu Slovanov. Zároveň v tento deň bol Ladislav Kalina na základe kritiky sovietskych členov desantu pre neúspech SNP na Liptove vyradený zo štábu brigády a velenie brigády prevzal dovtedajší komisár brigády Voľanskij. Ladislav Kalina sa následne zdržiaval na chate Trangoška. 26. septembra bola chata prepadnutá útočníkmi pod vedením veliteľa brigády Voľanského s cieľom Kalinovej fyzickej likvidácie. Kalina bol zranený do nohy, jeho šofér A. Mikovíny zabitý. Liečil sa v podbrezovskej nemocnici. Po vyliečení sa nevrátil k svojej pôvodnej brigáde a pridal k partizánskemu oddielu Antona Cypricha.
Po vojne Po oslobodení vstúpil Ladislav Kalina do česko-slovenskej armády. Bol členom ústredného výboru Zväzu slovenských partizánov. V rokoch 19481966 bol pracovníkom Štátnej kontroly, od 1966 ústredný riaditeľ Štátnej inšpekcie akosti výrobkov potravinárskeho priemyslu v Bratislave.
Kalinov podpis sa nachádza na rezolúcii bývalých partizánskych veliteľov zo dňa 20. októbra 1950 požadujúcej prísny trest pre obžalovaných v „procese proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom“ s bývalým partizánskym veliteľom Viliamom Žingorom. Ladislav Kalina v roku 1968 tvrdil, že jeho podpis a podpis Ernesta Bielika na rezolúcii boli sfalšované.
Vyznamenania Československý vojnový kríž 1939 (1945) Rad Slovenského národného povstania I. triedy (1946) Rad Veľkej vlasteneckej vojny (1969) ďalšie česko-slovenské a zahraničné vyznamenania
Poznámka
Referencie
Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1939 Kategória:Osobnosti SNP Kategória:Osobnosti z Tajova Kategória:Osoby s neistým dátumom úmrtia Kategória:Partizánski velitelia Kategória:Slovenské vojenské osobnosti Kategória:Slovenskí organizátori partizánskeho boja