Spišská župa bola župa v Česko-Slovensku, vytvorená z uhorskej Spišskej župy. Existovala v rokoch 1918 – 1922, mala rozlohu 3 459 km² a jej správnym centrom bola Levoča.
Historický vývoj Po vyhlásení Martinskej deklarácie dňa 30. októbra 1918, ktorou sa Slovensko vyčlenilo z Uhorska a pričlenilo k novo vzniknutému Česko-Slovensku, zostalo slovenské územie dočasne rozdelené na administratívne celky vytvorené Uhorskom. Jedným z týchto celkov bola aj Spišská župa, ktorá vznikla z pôvodnej uhorskej Spišskej župy. V čele župy stál vládou menovaný župan, ktorý disponoval všetkými právomocami, zatiaľ čo samosprávna funkcia župy bola potlačená.Volko–Kiš, s. 29. Sídlo župy sa nachádzalo v Levoči a župa existovala do 31. decembra 1922. K 1. januáru 1923 bolo na Slovensku vytvorené nové župné zriadenie, ktoré bolo pôvodne plánované pre celé Česko-Slovensko, no realizované bolo iba na Slovensku.Volko–Kiš, s. 37–38. Pri ňom bolo územie Spiša začlenené do Podtatranskej župy.
Geografia Spišská župa sa nachádzala na severozápade východného Slovenska, v regióne Spiša, v okolí riek Poprad a Hornád. Na západe hraničila s Liptovskou župou, na juhozápade s Gemersko-malohontskou župou, na juhu s Abovsko-turnianskou župou, na východe so Šarišskou župou a na severe s Poľskom.Volko–Kiš, príloha 4.
Administratívne členenie V roku 1919 sa Spišská župa členila na osem slúžnovských okresov – Gelnica, Kežmarok, Levoča, Spišská Nová Ves, Spišská Sobota, Spišská Stará Ves, Spišské Podhradie a Stará Ľubovňa a osem miest so zriadeným magistrátom (Poprad, Kežmarok, Spišská Belá, Gelnica, Levoča, Spišská Nová Ves, Spišské Vlachy, Spišské Podhradie), ktoré boli na úrovni okresov.
Referencie
Pozri aj Spišská župa (Uhorsko) Podtatranská župa
Zdroj
Kategória:Župy v Česko-Slovensku