Taxila alebo Takšašila je mesto a archeologická lokalita v provincii Pandžáb v Pakistane.
Historické, pôvodné mesto Taxila bola istý čas hlavným mestom starovekej Gandháry, ktorá sa nachádzala na východnom brehu rieky Indus na kľúčovej križovatke Prednej Indie a Strednej Ázie.Raymond Allchin, Bridget Allchin, The Rise of Civilization in India and Pakistan. Cambridge University Press, 1982 s. 127 ISBN 052128550X Pravdepodobne bola založená okolo roku 3500 pred Kr; v mohyle Saraikala sa našli predmety z doby kamennej a bronzovej.MATYSZAK, Philip: Stratené mestá starovekého sveta (Lost Cities of the Ancient World), Ikar 2024, 1. vyd. Bratislava. ISBN 978-80-551-9526-1. S. 120. Mesto bolo súčasťou kolónie Perzskej ríše Hindúša. V roku 326 pred Kr. mesto dobyl Alexander Veľký, ktorý získal kontrolu nad mestom bez bitky, keďže mesto v tom čase nemalo hradby a okamžite sa vzdalo Macedónskej ríši. Nasledovala postupne Maurjovská ríša (317 – 200 pred Kr.), Indogrécke kráľovstvo (okolo 200 pred Kr. – 55 pred Kr.), Indoskýti (okolo 80 pred Kr. – 30 po Kr.) a Kušánska ríša (okolo 30 – 375), ktorá v 1. storočí zničila existujúce mesto, aby si na lokalite severne od ruín postavila vlastné. Vďaka svojej strategickej polohe Taxila v priebehu storočí mnohokrát zmenila majiteľa a o jej ovládnutie sa uchádzalo mnoho štátov. Keď veľké staroveké obchodné cesty spájajúce tieto regióny prestali byť dôležité, mesto upadlo do bezvýznamnosti a napokon ho v 5. storočí zničili nájazdníci z kmeňa Hunov. V polovici 19. storočia objavil britský archeológ Alexander Cunningham zrúcaniny starovekej Taxily a sir John Marshall ich podrobil rozsiahlym vykopávkam. V roku 1980 UNESCO vyhlásilo Taxilu za svetové dedičstvo.UNESCO World Heritage Site, 1980. Taxila: Multiple Locations. Prevzaté 13. 1. 2007.
Podľa niektorých názorov sa univerzita v starovekej Taxile považuje za jednu z prvých univerzít alebo vzdelávacích centier v južnej Ázii.Needham, Joseph (2004). Within the Four Seas: The Dialogue of East and West. Routledge. ISBN 978-0-415-36166-8. Iní odborníci ju nepovažujú za univerzitu v pravom slova zmysle, napríklad v porovnaní s univerzitou v Nálande.
V správe z roku 2010 Fond svetového dedičstva označil Taxilu za jednu z 12 svetových pamiatok, ktoré sú „na pokraji“ nenapraviteľnej straty a poškodenia, pričom ako hlavné hrozby uviedol nedostatočnú správu, tlak na rozvoj, rabovanie a ozbrojené konflikty.Global Heritage in the Peril: Sites on the Verge. Global Heritage Fund. Archived from the original on 20 August 2012. Odvtedy však pakistanská vláda vyvinula značné úsilie o zachovanie pamiatky, vďaka čomu ju rôzne medzinárodné publikácie prekategorizovali na „dobre zachovanú“.Raheela Nazir (12 May 2018). "Feature: Pakistan in efforts to rejuvenate Taxila, one of most important archaeological sites in Asia". XINHUANET.com. Archivované z originálu 11. 5. 2018. Prevzaté 15. 10.2018. Vďaka rozsiahlemu úsiliu o zachovanie a údržbu je Taxila jedným z obľúbených turistických miest Pandžábu, ktoré každoročne priláka až milión turistov.
Etymológia náhľad|Stúpa dvojhlavého orla Moderný názov mesta je odvodený od starovekého gréckeho prevedeniaTaxila, ancient city, Pakistan". Encyclopædia Britannica. Prevzaté 16. 5. 2017. zaznamenaného v Ptolemaiovej Geografii. gréckojazyčný prepis Taxily sa časom stal všeobecne obľúbeným a sanskritský aj pálijský názov sa prestali používať.
V tradičných zdrojoch Vo védskych textoch, ako je Šatapatha Brahmana, sa spomína, že filozof Uddálaka Áruni (asi 7. storočie pred Kr.) cestoval do oblasti Gandháry. V neskorších budhistických textoch, Džatakách zo 4. – 3. storočia pred Kr., sa uvádza, že Taxila bola mestom, kde Áruni a jeho syn Švetaketu získali vzdelanie.Raychaudhuri, Hem Chandra (1923), Political history of ancient India, from the accession of Parikshit to the extinction of the Gupta dynasty, Calcutta, Univ. of Calcutta, pp. 17–18, 25–26
Veľkú časť hinduistického eposu Mahábhárata tvorí rozhovor medzi Vaišampájanom (žiakom mudrca Vjásy) a kráľom Džanamedžajom. Tradične sa predpokladá, že príbeh po prvýkrát predniesol Vaišampájana na Vjásov príkaz počas obety hada, ktorú vykonal Džanamedžaja práve v Takšašile.
Rámájana opisuje Takšašilu ako nádherné mesto preslávené bohatstvom, ktoré založil Bharata, mladší brat boha Rámu. Bharata, ktorý založil aj neďaleké Puškalavati, ustanovil za vládcov oboch miest svojich dvoch synov, Takšu a Puškalu.Marshall, John (2013) . A guide to Taxila (Fourth ed.). ISBN 9781107615441. s. 10
V budhistických Džatakách sa Taxila opisuje ako hlavné mesto kráľovstva Gandhára a veľké centrum vzdelanosti so svetoznámymi učiteľmi.
História
Prvé osídlenie a Perzská ríša Pôvodná osada bola založená okolo roku 3500 pred Kr v dobe kamennej a v mohyle Saraikala sa našli predmety aj z doby bronzovej.Po kolapse civilizácie povodia rieky Indus bolo založené na inom mieste. Počas obdobia Perzskej ríše išlo o významný obchodný uzol. Zdá sa, že v tomto období patrilo mesto striedavo Perzii a indickým vládcom.
Helénske obdobie Počas svojej invázie do údolia rieky Indus sa Alexandrovi Veľkému podarilo v roku 326 pred Kr. získať kontrolu nad Taxilou ()Stephanus of Byzantium, Ethnica, § T602.8 bez bitky. Grécki historici sprevádzajúci Alexandra opisovali Taxilu ako „bohatú, prosperujúcu a dobre spravovanú.“Arrian, Anabasis of Alexander, § 5.8 Arrianos píše, že obyvatelia mesta Alexandra privítali, priniesli mu obete a usporiadali tu gymnastické a jazdecké preteky.
Po Alexandrovej smrti v roku 323 pred Kr. prešla provincia a veľká časť niekdajších pripojených území do rúk jeho generála Seleuka I. Nikatora a zakladateľa nástupníckej Seleukovskej ríše.
Post-Seleukovské obdobie V roku 303 pred Kr. sa Taxila definitívne začlenila do Maurjovskej ríše (317200 pred Kr.), ktorú založil Čandragupta. Jeho vnuk, kráľ Ašóka, urobil z mesta sídlo budhistickej vzdelanosti, vyučovala sa tu však aj medicína alebo právo.Thapar, Romila (1997). Aśoka and the decline of the Mauryas (Rev. ed.). Delhi: Oxford University Press. ISBN 978-0-19-563932-2. S. 52
Počas obdobia, keď mesto patrilo do Baktrie, indogréckeho kráľovstva (okolo 200 pred Kr.55 pred Kr.), bolo mesto presunuté na novú lokalitu (Sirkap) a bolo obohnané hradbami. Mesto aj kultúra boli pod vplyvom helenizmu, ale naďalej dominoval budhizmus.MATYSZAK, Philip: Stratené mestá starovekého sveta (Lost Cities of the Ancient World), Ikar 2024, 1. vyd. Bratislava. ISBN 978-80-551-9526-1. S. 126.
Následne Taxilu ovládli Indoskýti (okolo 80 pred Kr.30 po Kr.) a Kušánska ríša (okolo 30375), ktorá v 1. storočí zničila existujúce mesto, aby si na lokalite severne od ruín postavila vlastné. Vďaka svojej strategickej polohe Taxila v priebehu storočí mnohokrát zmenila majiteľa. Keď veľké staroveké obchodné cesty (ako Hodvábna cesta) spájajúce tieto regióny prestali byť dôležité, mesto upadlo do bezvýznamnosti a napokon ho v 5. storočí zničili nájazdníci z kmeňa Hunov. V polovici 19. storočia objavil britský archeológ Alexander Cunningham zrúcaniny starovekej Taxily a sir John Marshall ich podrobil rozsiahlym vykopávkam.
Lokalita svetového dedičstva Taxila bola v roku 1980 zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO najmä pre ruiny štyroch sídlisk, ktoré „odhaľujú vývoj miest na indickom subkontinente v priebehu viac ako piatich storočí“. Seriová lokalita zahŕňa okrem štyroch osád v Bhíre, Sarajkale, Sirkape a Sirsuku množstvo pamiatok a iných historických miest v tejto oblasti, ktorých je spolu 18.Taxila Map. whc.unesco.org. UNESCO World Heritage Centre. Prevzaté 29. 6. 2017.
V správe z roku 2010 Fond svetového dedičstva označil Taxilu za jednu z 12 svetových lokalít, ktoré sú najviac „na pokraji“ nenapraviteľnej straty a poškodenia, pričom ako hlavné hrozby uviedol nedostatočné riadenie, tlak na rozvoj, rabovanie a vojny a konflikty. V roku 2017 vyšla správa, že Thajsko sa bude spolupodieľať na úsilí o ochranu Taxily, ako aj budhistických lokalít.Thailand to provide assistance for restoration of Ghandhara Archelogical [sic] sites. The Nation. 16. 1. 2017. Prevzaté 1. 6. 2017. Referencie
Literatúra
Iné projekty
Externé odkazy Taxila na stránke UNESCO
Zdroj
Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Pakistane Kategória:Mestá v Pakistane