Okinavské bojové umenia reprezentujú bojové umenia, ako je karate, tegumi a kobudó, ktoré vznikli medzi domorodými obyvateľmi ostrova Okinava. Vďaka svojej polohe (medzi „pevninským Japonskom“ a Taiwanom) bola Okinava ovplyvnená rôznymi kultúrami s dlhou históriou obchodu a kultúrnej výmeny, vrátane Japonska, Číny a juhovýchodnej Ázie, ktoré výrazne ovplyvnili rozvoj bojových umení na Okinave. Okinava sa tak považuje za rodisko bojového umenia karate.
História V roku 1429 sa tri kráľovstvá na Okinave zjednotili a vytvorili kráľovstvo Rjúkju. Keď sa kráľ Šó Šin v roku 1477 dostal k moci, zakázal praktizovať bojové umenia, kvôli obavám zo zvýšenia zločinnosti. Tó-te (niekedy sa označuje aj ako Tóte, čo je starý štýl bojového umenia, ktoré bolo predchodcom karate) a Rjúkju kobudó (klam) sa preto naďalej vyučovali v tajnosti.
Zákaz pokračoval v roku 1609 po napadnutí Okinavy japonskou doménou Sacuma. Zákazy prispeli k rozvoju kobudó, ktoré používa bežné domáce a poľnohospodárske náradie ako zbrane. Okinavčania kombinovali čínske bojové umenia s existujúcimi miestnymi variantmi, aby vytvorili Tóte (唐手, Tuudii, Tangová ruka (výraz Tang predstavoval výraz pre Čínu, teda išlo o čínsku ruku), niekedy nazývaný Okinawa-te (沖縄手, Uchinaa-dii). Do 18. storočia sa v troch rôznych dedinách – Šuri, Naha a Tomari vyvinuli rôzne druhy bojového umenia „te“. Až do 20. storočia boli bojové umenia na Okinave všeobecne označované ako „te“ a tii 手 v japončine a na Okinave pre „ruku“. „Te“ sa často líšilo od jedného mesta k druhému, takže na rozlíšenie medzi rôznymi typmi „te“ sa pred týmto slovom často uvádzala oblasť pôvodu; napríklad Naha-te, Šuri-te alebo Tomari-te.
Štýly Bojové štýly Šuri-te, Naha-te a Tomari-te patria do rodiny bojových umení, ktoré boli spoločne definované ako Tode-džucu alebo To-te. Ide o pomenovanie bojových umení, ktoré sa používalo pred 2. svetovou vojnou. Jednotlivé štýly učili samotní majstri / sensei, ktorí mali vlastné školy. V súčasnosti sa používa zjednotený všeobecný názov karate, resp. pre karate z Okinavy môžeme nájsť výraz Okinavské karate alebo Okinava-te. Karate (Okinawa-te alebo Karate-džucu) sa v Japonsku systematicky vyučovalo po ére Taišó (po roku 1926).
Tegumi (japonsky: 手組) alebo Mutó (japonsky: 無刀) predstavuje pomenovanie pre okinavský štýl zápasenia, pričom Tegumi sa používal v oblasti Naha, kým výraz Mutó v oblastiach Tomari a Šuri do roku 1926.
Kobudó (japonsky: 古武道) je japonské bojové umenie, ktoré je súčasťou Okinavského štýlu karate, avšak s tým rozdielom, že používa aj zbrane. Historicky boli totiž obyvatelia Okinavy nútení používať ako zbrane rôzne nástroje (napr. poľnohospodárske), pretože nosenie vtedajších bojových zbraní bolo zakázané.
Medzinárodná popularita V súčasnosti je karate medzinárodne rozšírené a obľúbené ako bojové umenie pre rôzne vekové skupiny obyvateľstva. Na letných olympijských hrách v Tokiu 2021 sa karate stalo aj súťažným športom. Vo svete existujú rôzne organizácie združujúce karatistov na medzinárodnej ako aj národnej úrovni.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Japonské bojové umenia Kategória:Prefektúra Okinawa