Joachim-Friedrich Martin Josef Merz (* 11. november 1955, Brilon) je nemecký advokát, manažér a kresťanskodemokratický politik, od mája 2025 spolkový kancelár Nemecka. Od januára 2022 je predsedom Kresťanskodemokratickej únie, v ktorej je považovaný za predstaviteľa konzervatívneho krídla. V rokoch 19891994 bol poslancom Európskeho parlamentu a v rokoch 19942009 poslancom Nemeckého spolkového snemu, v období 20002002 ako predseda poslaneckého klubu CDU/CSU. Od roku 2022 pôsobil v spolkovom sneme opäť, ako líder opozície.
Ako mladý politik v 70. a 80. rokoch 20. storočia bol Merz tvrdým zástancom antikomunizmu ako dominantnej politickej doktríny Západného Nemecka a základnej hodnoty CDU. Merz je vnímaný ako zástupca tradičného konzervatívneho a probiznisového krídla CDU. V jeho knihe Mehr Kapitalismus wegen obhajuje ekonomický liberalizmus. Dlhodobo je vnímaný ako „silne proamerický“ a podporuje Európsku úniu (EÚ), NATO a liberálny medzinárodný poriadok, pričom sa opisuje ako „skutočne presvedčený Európan, transatlanticista a Nemec otvorený svetu.“ Okrem toho podporuje ideu pevnejšej EÚ a európskej armády. Merz je známy svojím prísnym prístupom k Rusku a Číne a kritickým postojom k Trumpovej administratíve. Spojené štáty pod Donaldom Trumpom prirovnal k Rusku pod Vladimirom Putinom a kritizoval zasahovanie do volieb od oboch krajín.
Raný život a vzdelanie vľavo|náhľad|Dom Sauvignyovcov v Brilone, kde Merz vyrastal. Patril rodine Sauvignyovcov, významnej miestnej rodine zo strany jeho matky Joachim-Friedrich Martin Josef Merz sa narodil 11. novembra 1955 Joachimovi Merzovi (* 1924) a Paule Sauvignyovej (* 1928) v Brilone v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko vo vtedajšom Západnom Nemecku. Jeho otec bol sudca a člen CDU. Rodina Sauvignyovcov bola v Brilone významnou patricijskou rodinou francúzskeho pôvodu. Merzov starý otec z matkinej strany bol starosta Brilonu Josef Paul Sauvigny. Merz je katolík. Vyrastal v Brilone v rodinnom dome svojej matky, ktorý bol v roku 2021 daný na predaj za dva milióny €.
Od roku 1966 do roku 1971 študoval Merz na Gymnasium Petrinum v Brilone, odkiaľ odišiel kvôli disciplinárnym dôvodom. Prestúpil na Friedrich-Spee Gymnasium v Rüthene, kde v roku 1975 zmaturoval.
Od júla 1975 do septembra 1976 Merz absolvoval povinnú vojenskú dochádzku ako vojak v nemeckej armáde. Od roku 1976 študoval právo, najprv na Univerzite v Bonne a neskôr na Univerzite v Marburgu. Po vyštudovaní práva v roku 1985 sa Merz stal sudcom v Saarbrückene. V roku 1986 sa vzdal svojho postavenia sudcu, aby pracoval ako vnútropodnikový advokát pre Nemeckú asociáciu chemického priemyslu (od roku 1986 do roku 1989).
Merz hovorí plynule po nemecky, francúzsky a anglicky.
Začiatky v politike náhľad|„Za nemecké záujmy v Európe“ – Merz ako mladý kresťanský demokrat v roku 1989
V roku 1972, keď mal 17 rokov, sa Merz pripojil do mládežníckeho krídla CDU, Mladej únie (JU). V roku 1980 sa stal prezidentom brilonského oddelenia JU.
Poslanec Európskeho parlamentu Merz v roku 1989 úspešne kandidoval do Európskeho parlamentu a pôsobil tam ako poslanec jedno obdobie do roku 1994. Bol členom výboru pre hospodárske a peňažné záležitosti a parlamentnej delegácie pre vzťahy s Maltou.
Poslanec Spolkového snemu Od spolkových volieb v roku 1994 slúžil Merz ako poslanec Bundestagu za svoj volebný obvod Hochsauerland. Počas prvého obdobia bol členom výboru pre financie.
V októbri 1998 sa Merz stal vicepredsedom a vo februári 2000 predsedom parlamentnej frakcie CDU/CSU (spolu s Michaelom Glosom). V tejto funkcii bol lídrom opozície v Bundestagu počas prvého obdobia kancelára Gerharda Schrödera.
Pred voľbami v roku 2002 zahrnul Edmund Stoiber Merza do svojho tieňového kabinetu v rámci ambície CDU poraziť Schrödera. Merz slúžil ako Stoiberov expert na finančné trhy a národný rozpočet. Po porážke Stoibera sa Angela Merkelová ujala predsedníctva parlamentnej frakcie; Merz slúžil ako vicepredseda do roku 2004.
V roku 2005 nemecké médiá opísali Merza ako nového člena tzv. Andského paktu, pôvodne tajného spolku vplyvných členov CDU, ktorý založili v roku 1979 vtedajší členovia JU počas výletu do Ánd. Andský pakt oponoval Merkelovej, hlavne počas piatich rokov predtým, ako sa stala kancelárkou v roku 2005. V roku 2007 Merz vyhlásil, že sa nebude uchádzať o politickú funkciu vo voľbách v roku 2009.
Kariéra v súkromnom sektore Po odchode z politiky sa Merz zamestnal ako firemný právnik. Od roku 2004 je najvyšším právnym zástupcom kancelárie firmy Mayer Brown v Düsseldorfe, kde pracuje na tíme financovania podniku bankou; pred rokom 2004 bol najvyšším právnym zástupcom vo firme Carnelius Bartenbach Haesemann. Jeho práca ako právnika a člena výborov z neho urobila multimilionára. Bol taktiež členom niekoľkých firemných výborov, vrátane:
Robert Bosch GmbH, člen medzinárodného poradného výboru (od 2011) WEPA Hygieneprodukte GmbH, predseda dozornej rady (od 2009) Deutsche Rockwool, člen dozornej rady Ernst & Young Germany, člen poradného výboru Odewald and Companie, člen poradného výboru DBV-Wintherthur Holding, člen dozornej rady Letisko Kolín/Bonn, predseda dozornej rady (20172020) BlackRock Germany, predseda dozornej rady (20162020) Stadler Rail, člen správnej rady (20062020) HSBC Trinkaus, predseda poradného výboru (20102019) Borussia Dortmund, člen dozornej rady (20102014) Axa Konzern AG, člen dozornej rady (20072014) IVG Immobilien, člen dozornej rady (20062010) Deutsche Börse, člen dozornej rady (20052015) Interseroh, člen dozornej rady (20052009)
Návrat do politiky Po tom, čo Angela Merkelová oznámila svoj odstup z pozície líderky CDU, Merz vyhlásil svoju kandidatúru v straníckych voľbách v roku 2018. Medzi jeho podporovateľmi bol aj bývalý predseda CDU Wolfgang Schäuble. 7. decembra 2018 prehral Merz v druhom kole straníckych volieb proti Annegret Krampovej-Karrenbauerovej.
25. februára 2020 Merz oznámil svoj zámer kandidovať v straníckych voľbách v januári roku 2021. Po niekoľkých odkladoch vyhral v prvom kole volieb Merz, v druhom však opätovne prehral proti Arminovi Laschetovi.
V decembri 2021, po spolkových voľbách, sa konali druhé stranícke voľby CDU za rok 2021. Kým jeho protikandidáti sa stavali ako následníci Merkelovej, Merz sľúbil odklon od centristickej politiky, ktorú Merkelová presadzovala 16 rokov. 22. januára 2022 bol Merz formálne zvolený za predsedu CDU s 94,6 % hlasov a 31. januára sa formálne ujal tohto úradu.
Kancelár Nemecka V spolkových voľbách v roku 2025 vyhrala CDU a stala sa tak najsilnejšou stranou v Bundestagu, nezískala však dostatok kresiel potrebných na absolútnu väčšinu. Po voľbách začali CDU a Sociálnodemokratická strana (SPD) rozhovory o vytvorení tzv. Veľkej koalície.
Merz navrhol drastické zvýšenie výdavkov na obranu, v súlade s ktorým navrhol aj reformu tzv. dlhovej brzdy. Po novom by výdavky na obranu nad 1 % HDP mali výnimku od dlhovej brdy. Toto by umožnilo Nemecku zvýšiť svoj dlh bez obmedzení pri financovaní svojej armády a poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine. Ekonómovia varovali, že Merzov plán by mohol spôsobiť infláciu a zvýšenie nemeckého štátneho dlhu. 18. marca 2025 schválili nemeckí zákonodarcovia Merzovu reformu, ktorá zvýši výdavky o 400 miliárd na obranu a bezpečnosť a o 500 miliárd na infraštruktúru a zelenú energiu. Za hlasovali CDU, SPD a Zelení, kým AfD a Ľavica boli proti.
6. mája 2025 bol v spolkovom sneme zvolený za kancelára, historicky prvýkrát až v druhom kole hlasovania potom, čo v prvom kole získal len 310 z potrebných 316 hlasov.
Osobný život Friedrich Merz je ženatý so sudkyňou Charlottou Merzovou. Má tri deti a býva v Arnsbergu v regióne Sauerland.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Friedrich Merz – oficiálny web Friedrich Merz na Twitteri (X)
Zdroj
Kategória:Nemeckí právnici Kategória:Nemeckí politici Kategória:Poslanci Nemeckého spolkového snemu Kategória:Poslanci Európskeho parlamentu z Nemecka Kategória:Osobnosti zo Severného Porýnia-Vestfálska Kategória:Kancelári Nemecka Kategória:Rádioamatéri