Ernő Rubik (* 27. november 1910, Piešťany – † 13. február 1997, Budapešť) bol významný maďarský strojný inžinier, pilot, vynálezca, letecký konštruktér a skautský vodca. Stal sa najznámejším maďarským leteckým konštruktérom. Bol otcom Ernő Rubika ml., vynálezcu svetoznámej Rubikovej kocky a starým otcom Zoltána Ernő Rubika, skladateľa a jazzového klaviristu. V roku 1963 získal Kossuthovu cenu.

Jeho život Jeho otec Ján Rubik bol panský úradník, ktorý počas služby v rakúsko-uhorskej armáde zahynul v roku 1915 na ruskom fronte, zanechal po sebe manželku Máriu rodenú Zemaník a tri malé deti. Mladá vdova s troma deťmi odišla koncom roka 1918 z Piešťan do Maďarska. Niekoľko mesiacov strávili v obydliach na vozoch. Jeho matka sa potom živila ako krajčírka v Szentes, Orosháze a Tótkomlósi. Ernő a jeho súrodenci sa mohli vzdelávať len s veľkými ťažkosťami. Štyri ročníky základnej školy absolvoval v Tótkomlósi, kde si učiteľ všimol Rubikov neobyčajný talent.

V roku 1921 bol ako dobre vzdelaný vojnový sirota na základe žiadosti prijatý do ústavu pre vojnové siroty Dezidera Szilágyiho vo Váci. V roku 1929 úspešne absolvoval strednú školu s vynikajúcimi výsledkami na Katolíckom gymnáziu vo Váci (dnes: Piaristické gymnázium a kolégium vo Váci). Počas stredoškolských rokov pôsobil ako vodca skautov v 192. skautskom oddiele školy. S podporou Ministerstva sociálnych vecí a rodiny sa zapísal na Strojnícku fakultu Technickej univerzity v Budapešti. Na Technickej univerzite sa zapojil do práce Univerzitnej športovej leteckej asociácie (MSrE), založenej v roku 1921, kde už bolo dovtedy postavených niekoľko lietadiel.

V rokoch 1929 až 1935 pôsobil ako letecký konštruktér v spoločnosti MSrE. Ernő Rubik zohral dôležitú úlohu už pri návrhu a konštrukcii športového lietadla Gerle od Antala Bánhidiho, pričom sa podieľal aj na príprave plánov. V MSrE ho ako odmenu za prácu v združení od roku 1930 odporúčali na výcvik pilotov motorových klzákov. Cez letné mesiace pôsobil na letisku neďaleko Érdu. Zorganizoval plachtársku skupinu Technickej univerzity a tiež vykonal kontrolu dielne športových lietadiel v Ostrihome. V lete 1931 sa zapojil do stavby jedného zo strojov Árpáda Lampicha na Mesterovej ulici v Budapešti. V roku 1934 zložil skúšku na pilota motorových lietadiel a potom v decembri 1935 skúšku C z lietania na lietadle Hol's der Teufel. V rokoch 1935 až 1937 pracoval ako odborný asistent a technický inšpektor na Technickej univerzite, kde pomáhal šíriť plachtenie po celej krajine. V Maďarsku založil výcvik letov na klzákoch s dvojitou kormidlovkou.

V rokoch 1949 až 1951 bol vedúcim centrálnej konštrukčnej kancelárie Národnej maďarskej leteckej asociácie (OMRE) a bol tiež pozvaný prednášať na Technickej univerzite v Budapešti.

V rokoch 1961 až 1967 bol zástupcom vedúceho oddelenia na Ministerstve dopravy a poštových služieb a potom do roku 1971 technickým poradcom spoločnosti Malév.

Bol zakladajúcim členom Maďarskej akadémie inžinierstva.

Počas medzivojnového obdobia (19191938) ale aj neskôr, pravidelne navštevoval Ernö Rubik spolu so svojou matkou Máriou rodné Piešťany, kde mali blízkych rodinných príslušníkov, Mária Rubiková rod. Zemaníková tu mala dvoch bratov, Jozefa (1890) a Jána (18941979) a sestry Jozefínu Perlákovú (18961980) a Antóniu Belhovú (18981995). Ján Rubik mal taktiež viac súrodencov ale títo sa nedožili dospelosti, narodil sa 8. októbra 1884, na Jeleních jamách pod Marhátom (Gonove lazy v Moravanoch nad Váhom).

Manželkou Ernő Rubika staršieho a zároveň matkou Ernő Rubika mladšieho, sa stala Magdaléna Lóránt, rod. Szántó (3. október 1907?). Napriek tomu, že Ernö svoj celý svoj život prežil v Maďarsku, svoj rodný materinský jazyk nikdy nezabudol.

Zomrel 13. február 1997 v Budapešti, pochovaný je na cintoríne Kerepes 47-1-126 Budapešť-Józsefváros.

Jeho práca Uvedomil si, že vytvorenie typov lietadiel vhodných pre sériovú výrobu je predpokladom pre začatie priemyselnej výroby lietadiel. V roku 1936 založil spolu s Lajosom Mitterom spoločnosť Aero-Ever Ltd. závod na výrobu vetroňov v Ostrihome, ktorého bol manažérom a neskôr riaditeľom závodu. V rokoch 1935 až 1987 navrhol 28 rôznych typov vetroňov a 5 motorových lietadiel a svoje významné patenty uplatnil po celom svete. Od roku 1944 vyrábali súčiastky lietadiel používané v druhej svetovej vojne. Po znárodnení ich spoločnosti v roku 1949 pracoval ako vedúci technického oddelenia a hlavný konštruktér v rôznych leteckých továrňach. Do roku 1957 navrhoval iba drevené stroje a patentoval úplne nové výrobné metódy v oblasti kovových strojov.

Uznania V roku 1948 získal bronzovú medailu Ľudového leteckého vyznamenania a v rokoch 1957 a 1951 zlatú medailu. V roku 1957 bol uznaný ako vynikajúci pracovník v strojárskom priemysle a Medzinárodná letecká federácia (francúzsky: Fédération Aéronautique Internationale, FAI) mu na svojom 6. maďarskom kongrese, ktorý sa konal v roku 1957, udelila diplom Paula Tissandiera. V roku 1962 získal bronzovú medailu Nadácie Bánki Donát. V roku 1963 získal Kossuthovu cenu III. Titul získal za svoje úspechy v oblasti konštrukcie športových lietadiel. V roku 2008 získal Cenu maďarského dedičstva.

Jeho pamäť náhľad|rodný dom E. Rubika na Bratislavskej ceste v Piešťanoch. László V. Simon napísal o svojom živote knihu s názvom Okrídlený Rubik. Epizóda s názvom Ernő Rubik (1910 – 1997) zo série portrétnych filmov Maďari, ktorí prelomili storočie z roku 1999, je o ňom. Jeho meno nesie letisko a priemyselný park v Ostrihome, Grante Zrt. (bývalá letecká továreň), kde Ernő Rubik pôsobil 25 rokov, bola na jeho počesť postavená pamätná tabuľa. Od 26. novembra 2016 nesie jeho meno prápor dopravných vrtuľníkov, 86. vrtuľníkovej brigády Józsefa Kissa, na základni v Szolnoku.

Jeho lietadlá náhľad|R –18 Kánya je hornoplošník, dvojmiestne ťahač a kuriérske lietadlo, ktoré navrhol Ernő Rubik. náhľad|Pamätná tabuľa E. Rubika na budove spoločnosti Grante Zrt. v Ostrihome. alt=Erno Rubik|náhľad|hrob Erno Rubika na cintoríne Fiumei v Budapešti.

Vetrone M–20, vagy R–01 (EMESE B és EMESE C) R–03 Szittya I R–04 Szittya II R–10 Szittya III R–07a Tücsök R–07b Vöcsök R–08 Pilis R–11 Cimbora R–12 Kevély R–15 Koma R–16 Lepke R–17 Móka R–21 (vojenský transportný klzák) R–22 Futár R–22S Június 18. R–23 Gébics R–24 Bibic (prototyp len čiastočne dokončený) R–25 Mokány R–253 E–31 Esztergom (R–254) R–26S Góbé R–27 Kópé R–31 Dupla

Motorové lietadlá M-19 (R-02) R–14 Finch R–18 Kanya R–32 (ultraľahké lietadlo)

Iné projekty

Zdroje

Uhorsko v 20. storočí, 4. storočie, 1. zväzok, Veda 1. Technické a prírodné vedy V nebi a na zemi – reportáž televízie Duna TV o Ernőovi Rubikovi (1993). Archivované 9. apríla 2014 na Wayback Machine. Ernő Rubik: Výroba lietadiel. Drevené konštrukčné časti. Pre študentov 1. semestra 6. ročníka Strojníckej fakulty Technickej univerzity ; VKM, Budapešť, 1950 Simon V. László: Senior. Rubik. Veľký maďarský letec ; autori, Budaörs, 2014 Simon V. László: Okrídlený Rubik ; autori, Budaörs, 2017

Kategória:Strojní inžinieri Kategória:Osobnosti z Piešťan Kategória:Narodenia 27. októbra Kategória:Narodenia v 1910 Kategória:Úmrtia v 1997 Kategória:Úmrtia 13. februára Kategória:Leteckí konštruktéri