Umberto Orsini (* 2. apríl 1934, Novara) je taliansky herec. Debutoval v roku 1957 vo filme Denník Anny Frankovej v réžii Giorgia De Lulla. Stvárnil aj rolu Jeana vo dvoch filmoch ságy Emmanuelle zo 70. rokov Emmanuella – antipanna a Zbohom, Emmanuella.
Životopis Umberto Orsini študoval na Národnej akadémii dramatických umení v Taliansku. V divadle debutoval so súborom De Lullo-Falk-Valli-Guarnieri, neskôr hral v zoskupení Morelli-Stoppa s Sarah Ferratim a neskôr s Gabriel Laviom v spolku Teatro Eliseo, ktorého bol dlhodobo umeleckým riaditeľom (19821997). Ako mladý interpret, presvedčivý v klasických rolách, sa vyznačoval predovšetkým antihrdinmi, ktorých stvárnil vo viacerých filmoch od 70. až po 10. roky 20. storočia. Po filme oceňovaného režiséra Federica Felliniho La Dolce Vita z roku 1959 ho režíroval Luchino Visconti vo snímkach La caduta degli dei (1969) a Ludwig (1972), kde sa presadil v úlohách s jemnou interpretáciou. Medzi ďalšie Orsiniho filmy patria napríklad Al di là del bene e del male (1977), Pasolini, un delitto italiano (1995); Il viaggio della sposa (1997), Il partigiano Johnny (2000). V roku 2006 ho režíroval Massimo Castri v hre Il padre od August Strindberg a v roku 2008 sa vrátil na javisko v La ballata del carcere di Reading od Oscara Wilda v réžii Elio De Capitaniho. Z jeho novších interpretácií stoja za zmienku tie vo filmoch Il mattino ha l'oro in bocca (2008) od Francesco Patierno, Agadah (2017) od Alberto Rondalli, Il peccato (2018) od Andrei Končalovskij či Trifole - Le radici dimenticate (2024) di Gabriele Fabbro. V roku 2019 herec vydal autobiografickú knihu Sold out.
Filmografia
Herec (výber) 1960: Sladký život 1963: The Shortest Day 1969: Súmrak bohov 1972: Ten muž je mŕtvy 1973: Ľudovít 1974: Verdikt 1975: Emmanuella – antipanna 1977: Zbohom, Emmanuella 1977: Mimo dobro a zlo 1977: Casanova & Co. 1978: Peniaze tých druhých
Referencie
Literatúra
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Talianski filmoví herci