1. východomoslimský pluk SS bola jednotka zbraní SS sformovaná z Turkestancov (vojnových zajatcov a občanov Sovietskeho zväzu vystavených za Stalina perzekúciám a ochotným bojovať proti boľševickému režimu). Bojovali počas Varšavského povstania proti poľskej Armii Krajowej ako súčasť nemeckej brigády SS Dirlewanger. Po jeho potlačení bol pluk presunutý na Slovensko a 16. októbra 1944 vyložený v Brezovej pod Bradlom. Zúčastňoval sa protipartizánskych operácií. Pod dojmom nemeckých porážok nadviazali dôstojníci pluku spojenie s veliteľom partizánskej brigády Boženko Anatolijom Antonovičom Areneckým (krycie meno Snežinskij) a na vianoce roku 1944 prešlo zhruba 600 príslušníkov pluku k partizánom sídliacim v Novej Lehote v Považskom Inovci. Turkestánci boli súčasťou partizánskych oddielov až do ich spojenia s Červenou armádou. Následne boli zaradení do trestných oddielov Červenej armády.

História jednotky Začiatkom roka 1942 bol z turkestanských zajatcov Červenej armády majorom MayerMederom sformovaný 450. peší prápor nemeckej armády. MayerMeder sa stal aj jeho prvým veliteľom. Na konci roka 1943 došlo pod vplyvom porážok nemeckej armády k organizačným reformám nemeckých ozbrojených zložiek. Nacistickí pohlavári sa rozhodli zosúladiť vlastenecké a náboženské presvedčenie rôznonárodných príslušníkov nemeckých ozbrojených síl s nacistickými vojnovými cieľmi. Pod heslom boja proti boľševizmu sa mali účinnejšie zomknúť národy ZSSR pociťujúce antagonizmus k sovietskemu režimu. Jedným z takých národov, ktoré trpeli represiami sovietskeho režimu boli aj Turkestanci.

Formovaním samostatného turkestanského pluku poveril Heinrich Himmler v zime roku 1943 poverený MayerMeder. Tento „1. východomoslimský pluk SS" bol vo februári 1944 presunutý na územie Bieloruska. Major MayerMeder zahynul počas jednej z protipartizánskych akcií neďaleko Minska. Jednotka sa dostala do hlbokej krízy, ktorá sa prejavila úpadkom disciplíny a neskôr rozsiahlymi dezerciami. Disciplínu sa podarilo obnoviť až po istom čase haupsturmfiihrerovi Hermannovi. V júli bol turkestanský pluk presunutý na územie Generálneho gouvernementu a bol podriadený „trestnému" pluku SS Dirlewanger. Himmlerovým plánom však bolo rozšíriť existujúci pluk a preformovať ho na divíziu. K 1. októbru 1944 nariadil sformovanie „Ostturkischer Waffen Verbände der SS", bojového zväzku SS, v ktorom sa mali zhromaždiť všetci Azerbajdžanci, krymskí či uralskí Tatári a Turkestanci. Jednotke velil Wilhelm Hintentatz, za 1. svetovej vojny dôstojník rakúskouhorskej armády, ktorý pôsobil v Turecku, kde prestúpil na islam a zmenil si meno na Harum elRashid. Pri likvidácii Varšavského povstania Turkestanci bojovali v najprednejších líniách v radoch azerbajdžanského legiónu, atakujúc centrum mesta. Azerbajdžanský legión sa zúčastnil systematických vrážd varšavského civilného obyvateľstva, kde počas tzv. „masakru vo Wole“ zahynulo 40 00050 000 Poliakov. Následne bol pluk na radu Gottloba Bergera presunutý na Slovensko, kde koncom októbra pôsobil už ako samostatná vojenská jednotka. Nie je však jasné, či bol pluk vyňatý spod pôsobnosti Dirlewangera (dokumenty vojnu neprežili). Tri prápory 1. východomoslimského SS pluku boli rozdelené podľa nacionálneho kľúča — prvý prápor bol turkestanský, druhý azerbajdžanský a tretí tvorili Tatári.

Dezercia Turkestanského pluku SS k partizánskej brigáde Boženko 16. októbra 1944 bol pluk vyložený v Brezovej pod Bradlom. Následne sa presunul do oblasti Myjavy a Starej Turej. Spolužitie tejto jednotky, označovanej v literatúre ako „Čerkizi“, „Kirgizi“, či nepresne „vlasovci“ so slovenským obyvateľstvom bolo viac menej bezproblémové. Jednotka sa údajne už 10. októbra zúčastnila spolu s 208. nemeckou divíziou ľudových granátnikov na protipartizánskej akcii v okolí Javoriny a v novembri v Bielych Karpatoch. Obecné kroniky, archívne materiály ani spomienky pamätníkov neuvádzajú väčšie konflikty medzi Turkestancami a slovenským civilným obyvateľstvom.

Za pomoci odbojárov z Nového Mesta nad Váhom boli nadviazané kontakty medzi dôstojníkmi východomoslimského pluku plk. Alimova, kpt. Nadžafimova sídliacich v Myjave a kpt. Alegberliho sídliaceho v Starej Turej a Snežinským. Alimov a jeho dôstojníci pod dojmom situácie na fronte a bojac sa osudu, ktorých ich ako občanov Sovietskeho zväzu bojujúcich na strane Nemecka čakal, reagovali na ponuku prechodu kladne. Prvé stretnutie Snežinského a Vozňáka s Turkestancami sa uskutočnilo zrejme 19. decembra. 23. decembra Snežinský poslal Alimovovi list s podmienkami akcie: 1. Vo všetkých posádkach v Starej Turej a jej okolí, kde sú Turkestanci ubytovaní, vyvolať vzburu. 2. Pobiť všetkých Nemcov nachádzajúcich sa v týchto posádkach. 3. Prerušiť všetky telefónne, telegrafné i rádiové spojenia. 4. Zničiť všetky ťažké zbrane i skladiská a bez boja či s bojom sa prebiť cez Nové Mesto do Hrádku, kde dostanú ďalšie úlohy. Alimov sa so Snežinským dokonca osobne stretli pri Novej Lehoty zrejme 25. decembra ráno, krátko po definitívnom rozhodnutí Moskvy, ktoré Snežinskému oznámili 25. decembra o 2 hod v noci a len niekoľko hodín pred plánovanou dezerciou.

Alimov so svojimi dôstojníkmi vykonali z direktív len dezerciu a presun. Nedošlo k boju s Nemcami, ani k ničeniu spojení, zbraní a skladísk. Kolóna turkestanských príslušníkov SS vyrazila okolo polnoci z 25. na 26. decembra v počte takmer tisíc mužov zo Starej Turej do Hrádockej doliny aj s plnou výzbrojou. Pluk sa nerušene presunul cez Nemcami strážené mosty pri Novom Meste nad Váhom a cez Kálnicu a následne hrebeňom Inovca šiel na dohodnuté miesto stretnutia. Alimov oznámil skutočný cieľ nočného presunuprechod na sovietsku stranuaž na ľavom brehu Váhu v Kálnici. Zhruba tristo esesákov dezerciu odmietlo a okamžite sa vrátilo k posádke. Väčšina však súhlasila a nasledovala veliteľov do zasneženého Inovca. Snežinskij Alimovovi nedôveroval a na dohodnuté miesto stretnutia na lúke pod vrchom Bobot v Hrádockej doline vyslal namiesto svojich partizánov skupinu civilných obyvateľov Novej Lehoty. Tí po úvodnej prestrelke bez obetí, keď sa situácia vysvetlila, doviedli turkestanskú skupinu až k Snežinskému. Ten ju so svojimi partizánmi čakal v miestnej časti Dolina, kde bolo pripravených niekoľko guľometných hniezd. Esesáci museli zložiť zbrane a prisahať, že sa vzdávajú partizánom. Potom dostali zbrane naspäť, no napätie nezmizlo, nakoľko esesáci prevyšovali partizánov počtom aj výzbrojou. Celý oddiel sa následne presunul na kopanicu Domináky, kde sa obyvatelia pod dojmom príchodu stoviek Aziatov v SS uniformách najskôr v panike rozutekali, aby následne asi 20 domov kopanice muselo pojať všetkých hladných a unavených mužov.

27. decembra o deviatej ráno sa esesáci mali zhromaždiť v Dolinke, kde malo prebehnúť odstrojenie (odstránenie identifikačných znakov SS a nahradenie dočasnými červenými páskami). Práve v tomto čase ale nečakane zaútočili Nemci z viacerých smerov (od Dastina, z Bojnej, Modrovej, z Moravanskej doliny). Turkestánci nepostavili stráže v dostatočnej vzdialenosti a teraz sa v panike rozutekali, strhli k úteku aj partizánov na kopaniciach. Nemecké jednotky zabili alebo zajali viacerých dezertérov, pozbierali roztratený vojenský materiál a vrátili sa k posádkam. Štáb partizánskej brigády vydal rozkaz presunúť sa na Kulháň, kde sa postupne v panike, chaose a prestrelkách (Turkestánci mali stále na sebe nemecké uniformy) väčšina partizánov a Turkestáncov dostala. Snežinskému a Alimovovi bolo jasné, že Nová Lehota nedokáže také množstvo partizánov uživiť a pristúpili k reorganizácii brigády.

Snežinskij sa snažil vyhnúť sa vytvoreniu čisto turkestánskych oddielov. Brigáda po reorganizácii pozostávala zo 6 oddielov. Turkestánci boli rozdelení do oddielov Bohdan Chmeľnickij (121 mužov), Ščors (120 mužov), Čapajev a Suvorov. Brigáda mala k 1. januáru 1945 920 mužov. Vzhľadom na nepriaznivú situáciu sa štáb brigády rozhodol presunúť cez Malú a Veľkú Fatru do Nízkych Tatier. Rozkaz bol vykonaný len čiastočne, do Nízkych Tatier sa pohli len oddiely Bohdan Chmeľnickij a Štúr a do priestoru Handlovej oddiel Ščors.

Udalosť hlásil štáb partizánskeho hnutia pri 1. ukrajinskom fronte komunistickým funkcionárom: „Podľa tretieho rozkazu brigády rozvinuli (partizáni) úsilie o rozloženie nepriateľských síl. Zväzok Snežinského organizoval povstanie tzv. východoturkestanskej légie. Následkom rozkladu sa celá táto jednotka v počte 3024 ľudí rozutekala.“

Turkestanci medzi partizánmi Oddiel Bohdan Chmeľnickij vyrazil 6. januára 1945. V priestore Slatinky nad Bebravou zajali partizáni nemeckého vojaka, z ktorého pred popravou získali informáciu o prechode nemeckej jednotky. Tú sa pokúsili prepadnúť, no Nemci ich mínometnou paľbou donútili k ústupu. Turkestánci z boja utiekli, na čo následne plk. Alimov niekoľkých turkestánskych partizánov pre útek z boja a stratu zbrane popravil.

Oddiel sa následne namáhavým pochodom presúval do Turca, pričom sa vyhýbal dedinám obsadeným Nemcami (prevažne príslušníkmi Heimatschutzu), Gaderskou dolinou cez vrch Krížnej do Tureckej, odkiaľ sa neskôr presunuli na Richtárovú a nadviazali spojenie s oddielmi a brigádami Pobeda, Pomstiteľ, Smrť fašizmu. Oddiel si musel zabezpečiť ubytovanie a zásobovanie.

V tzv. Partizánskej republike v priestore BalážeStaré HoryLiptovské Revúce ostal oddiel do polovice marca 1945, kedy musel pred nepriateľskou presilou ustúpiť a 21. marca 1945 sa v Jasenianskej doline spojili s jednotkami Červenej armády.

Počas pôsobenia Turkestáncov medzi partizánmi nebol zaznamenaný žiaden prípad zrady až na prípad, keď jeden z Turkestáncov hneď po príchode k partizánom agitoval za návrat k Nemcom. Dotyčný bol na Kulháni odsúdený na smrť a popravený.

Po spojení partizánov s Červenou armádou náčelník štábu partizánskeho oddielu Bohdan Chemľnickij Štefan Mikulčík osobne odprevadil turkestánskych príslušníkov oddielu do Zakopaného, kde boli títo začlenení do trestných práporov Červenej armády a nasadení do prvej línie, na hroty útokov.

Poznámky

Referencie

Pozri aj partizánska brigáda Boženko

Kategória:Nemecké vojenské jednotky druhej svetovej vojny Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov Kategória:Nová Lehota (okres Nové Mesto nad Váhom) Kategória:Považský Inovec Kategória:Waffen-SS